POVAŽSKÁ BYSTRICA - Nie vždy bolo dieťa pre ženu vítaným. Dôvodov pre odmietanie tehotenstva mohlo byť v minulosti viacero – neusporiadané rodinné vzťahy, nesúlad medzi partnermi, slabé sociálne zabezpečenie alebo tlak spoločenských konvencií. Prečítajte si, ako k nechcenému tehotenstvu pristupovali Slovenky.
Etnografia pozná množstvo ľudových antikoncepčných a abortívnych praktík. Ženy, v snahe premôcť prírodu, vynašli najrozmanitejšie metódy ochrany pred počatím i spôsoby prerušenia ťarchavosti. Tie najznámejšie opísala etnologička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.
Predchádzanie otehotneniu
V prvom rade treba uviesť prirodzenú formu antikoncepcie – využívanie neplodných dní ženy. Ľudia už dávnejšie vedeli, že niekoľko dní pred menštruáciou a niekoľko dní po nej je malá pravdepodobnosť, že žena otehotnie. Rovnako je to i s obdobím po pôrode, keď žena dojčí svoje dieťa. Ďalším zo spôsobov predchádzania gravidite bol prerušovaný pohlavný styk. Obrazne to vyjadroval výrok – „radšej prať plachtu ako plienky“.
Magické formy antikoncepcie
Popri racionálnych formách antikoncepcie zaznamenávame vo vedomostiach starších ľudí tiež magické formy – iracionálne. Vykonávala ich buď samotná žena, ktorá si neželala mať dieťa alebo niekto, kto jej chcel takouto formou ublížiť, napríklad jej dlhoročná sokyňa (išlo o takzvanú záškodnú mágiu).
Potratov na Slovensku začína ubúdať: Toto sú štatistiky za uplynulý rok
Známou praktikou, zachytenou vo viacerých slovenských regiónoch, je vhodenie uzatvorenej zámky do studne so želaním podobného uzatvorenia lona dotyčnej. Rovnako mala pochodiť žena, ak tesne pred sobášom zakopala porisko sekery do zeme, urobila si na svadobnom oblečení nejaký uzlík, v kostole si prekrížila alebo prisadla prsty. Proti oplodneniu malo účinok vraj aj položenie ostrých alebo uzatvorených kovových predmetov pod manželskú posteľ.
Zháňanie detí zo sveta
Ak bolo podozrenie, že žena otehotnela, robili sa výplachy pošvy rôznymi kvapalinami – slanou vodou, alpou, alkoholom. Potrat mali vyvolať i sedacie kúpele v horúcej vode, pitie odvarov z bylín toxických pre plod (istého druhu borievky, tisu...), nešetrné stískanie brucha, tlačenie naň, dvíhanie ťažkých predmetov, skákanie z výšky. Samozrejme, uvedené skutky boli vo svojej podstate trestuhodné. Inými boli spontánne potraty, keď „hej odešlo“ dieťa samovoľne.
Anjeličkárky
Keď sa nepodarilo dieťa usmrtiť v ranom štádiu jeho prenatálneho vývoja, ostala už len možnosť násilného prerušenia ťarchavosti – interrupcia. Uskutočňovali ju staršie ženy, v gynekológii nevzdelané. Málokedy sa na to podujala vyškolená pôrodná babica. Tá by riskovala, že príde o svoje osvedčenie. Keďže ženy z nenarodených detí robili „anjelikov“, nazývali ich anjeličkárkami. Ich činnosť bola tabuizovaná, lebo vykonanie potratu trestala svetská i cirkevná moc. Ženy-anjeličkárky mali povesť silných bosoriek, travičiek, ktoré vedeli „porobiť“ i dospelému.
Hroby mladých žien
Na želanie ženy prerušili život dieťaťa približne v treťom mesiaci gravidity – prepichli plod ihlicou alebo iným ostrým predmetom, následne ho vyťahovali a vyškrabovali z maternice.
Potratové tabletky pre ministerstvo neprichádzajú do úvahy: Môžu však dostať výnimku
Klientkami anjeličkárok bývali najčastejšie prespanky – slobodné dievky, ktoré otehotneli nezosobášené, viacdetné ženy alebo ženy z regiónov, kde bola rozšírená jednodetnosť. Netreba pripomínať, že zákrok robili úplne amatérsky, v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. Následky takto vykonanej interrupcie bývali katastrofálne – celoživotné zdravotné ťažkosti, krvácanie, neplodnosť. Raritou nebola ani smrť ženy, potencionálnej matky, pri zákroku alebo krátko po ňom. Svedčia o tom hroby mnohých mladých žien na našich cintorínoch.
