BETLIAR – Telo mumifikovanej grófky Žofie Serédyovej z hradu Krásna Hôrka fascinuje vedcov už desaťročia. Pred 40 rokmi však jej totožnosť spochybnil profesor Jozef Novák. Mohlo by zázračne zachovalé telo patriť niekomu inému?
Prirodzene mumifikované telo grófky Žofie Séredyovej sa pre ľudí stalo symbolom vzkriesenia. Pani hradu Krásna Hôrka bola manželkou Štefana Andrássyho a jej rozkladom neporušené telo sa našlo v 19. storočí v krypte kostola v Krásnohorskom Podhradí. V roku 2012, po pustošivom požiari, bolo telo grófky z hradu Krásna Hôrka prevezené do kaštieľa v Betliari.
FOTO Mimoriadny nález archeológov vo Francúzsku: 350-ročná múmia vyzerá ako deň po pohrebe
V novembri 2015 večný spánok Žofie Séredyovej narušili výskumníci, keď ju previezli do Bratislavy. Dôvodom bolo bližšie preskúmanie záhadne mumifikovaného tela, ale aj fakt, že nemuselo patriť grófke, na čo v priebehu uplynulých desaťročí poukazovali odborníci.
Terézia Doryová?
Po pol roku je telo grófky opäť v Betliari. Vedci prehliadali jej telo vo výskumných laboratóriách Slovenskej akadémie vied a Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to v podstate prvá príležitosť, kedy barónka Žofia Serédyová prišla do Betliara, pretože podľa archívneho historického výskumu sa ukázalo, že v Betliari nikdy predtým nebola, bola len na Krásnej Hôrke,“ uviedol pre TASR riaditeľ SNM - Múzea v Betliari Július Barczi.
Prelomový objav vedcov: Záhadu rakoviny pomáha vyriešiť 200-ročná múmia z Maďarska
Výskum bol podľa jeho slov potrebný z viacerých dôvodov, keďže na sarkofágu sa vyskytli plesne a bolo potrebné ho reštaurovať. „Pri tej príležitosti sme pristúpili aj k výskumu samotného tela. Okrem toho v šesťdesiatych rokoch profesor Jozef Novák spochybnil identitu Žofie Serédyovej, začal hovoriť o tom, že by to mohla byť aj nejaká iná osoba, ktorá sa vydala do rodu Andrássyovcov. Uvažoval o Terézii Doryovej, čiže aj toto je jeden z dôvodov, prečo sme sa do tohto výskumu pustili,“ priblížil Barczi.
Tvár nezodpovedá portrétom
V súčasnosti sú podľa jeho slov známe výsledky mikrobiologického výskumu. Známe je, kedy táto osoba zomrela a koľko mala rokov. „Prezradiť vieme to, čo vieme. Konečná správa, výstupy od antropológov ešte nie sú v našich rukách. Pripravuje sa skica jej tváre, teda 2D model, ale pripravuje sa i 3D model jej tváre, čiže budeme mať Žofiu aj v trojrozmernej podobe,“ povedal Barczi.
„Podľa toho, čo nám hovoria antropológovia, tá tvár, ktorá sa kreslí, veľmi nezodpovedá tým portrétom, ktoré sa v našich zbierkach nachádzajú,“ prezradil riaditeľ múzea.
To, či ide skutočne o grófku Žofiu Serédyovú, bude podľa kurátorky múzea Timey Máteovej isté na sto percent. „Podarilo sa získať vzorku DNA vo veľmi vysokej kvalite. Ak sa ešte podarí získať vzorku na komparáciu, čo je dosť možné, že sa nám podarí, tak budeme vedieť na sto percent výsledky,“ prezradila Máteová a dodala, že telo po prevoze hneď skontrolovali. „Je v poriadku, je mimoriadne odolné, pevné, čo nám potvrdili aj antropológovia,“ uviedla.
V týchto dňoch antropológovia pracujú podľa Barcziho na odpovediach na otázky, ako sú farba pleti, vlasov, či ochorení. Výskum tela a reštaurovanie sarkofágu Žofie Serédyovej sú súčasťou prípravy novej expozície hradu Krásna Hôrka a reprezentatívnej výstavy Žofia – Pani Krásnej Hôrky, ktorá bude inštalovaná v kaštieli Betliar. Výsledky výskumu antropológov budú odprezentované pred slávnostným otvorením výstavy 9. júna 2016.
