PARÍŽ - Neandertálci si zariaďovali bývanie v jaskyniach už pred 176.500 rokmi. Podľa vedcov z Francúzska, Belgicka a Holandska o tom svedčia stopy v jednej z jaskýň v južnom Francúzsku, ktorú objavili speleológovia už v roku 1990. Praľudia v nej zanechali z tej doby kruhové kvapľové štruktúry a kosti, ktoré ukazujú na organizáciu práce a pravdepodobne na organizovanie rituálov. Doterajšie najstaršie stopy neandertálskej "civilizácie" sa datujú zhruba z obdobia pred 38.000 rokmi.
Zázračná slovenská múmia z Betliara odhalila 300-ročné tajomstvo: Na jej tvári niečo nesedí!
Zistenie tejto skutočnosti oneskorila jednak generačná výmena medzi paleontológmi, ktorí jaskyňu v Bruniquel skúmali po jej objavení a potom znovu až pred tromi rokmi, jednak využitie nových technických metód na zistenie veku a štruktúry nájdených predmetov.
V polovici 90. rokov sa tradičnou karbónovou metódou zistilo, že tam sú spálené kosti staré už 47.000 rokov. Od roku 2013 k tejto technike pribudla trojrozmerná počítačová analýza a vypočítavanie veku artefaktov opracovaných ľudskou rukou z pomeru obsahov tória a uránu.
Pretože sa žiadny iný ľudský druh v oblasti nevyskytoval, prisudzujú vedci aktivitu v jaskyni neandertálcom. Tí na Zemi žili pred 40.000 až 250.000 rokmi.
"Domnievame sa, že sme preukázali, že neandertálci boli schopní ísť pod zem v nepriateľskom prostredí, používať oheň ako svetlo a robiť neobvyklé veci, ktoré sa netýkajú len obyčajného prežívania," povedal Jacques Jaubert z univerzity v Bordeaux. Vtedajší ľudia podľa neho uskladnili v mohutnej jaskyni okolo 2,3 tony materiálu, k čomu bola nevyhnutná kolektívna práca.
