SPIŠSKÝ HRHOV - "V Spišskom Hrhove žijú Nerómovia a rómska menšina bok po boku, nezamestnanosť je tu oveľa nižšia ako celoštátny priemer a počet obyvateľov stále rastie," napísala o slovenskej Dedine roka Sara Miller Llana z The Christian Sciene Monitor. V článku vyzdvihla spôsob integrácie rómskeho obyvateľstva, ktorý dáva na frak zakoreneným predsudkom a je dobrým príkladom pre tých, ktorí sa uberajú aj v 21. storočí opačným smerom.
Veľké ocenenie slovenského Róma v zahraničí: Z osady sa vypracoval k vlastnej ordinácii!
"So zamestnaním sa život Rómov zlepšil a všetci máme vyššiu kvalitu života," uviedol starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, ktorý je hrdý na založenie a prosperovanie obecnej firmy, ktorá ponúka prácu aj rómskym obyvateľom. Ďalším ukazovateľom dobrého spolunažívania v dedine je aj jej neustále rozrastanie sa. Pokým koncom 90-tych rokov mala 600 obyvateľov, teraz je to už 1600. Pomer detí, rómskych aj nerómskych, navštevujúcich miestnu základnú školu, je takmer rovnaký. "Situácia v Spišskom Hrhove ukazuje, že ak chce niekto zo správneho miesta veci zmeniť, môžu sa pohnúť dopredu," cituje The Christian Sciene Monitor, aktivistu Rada Slobodu.
Starosta obce si ešte pamätá, ako vyrastal so strachom, že by ho mohla uniesť rómska rodina, čo je jeden z pretrvávajúcich mýtov. Rómske vyhliadky sa zlepšili za komunizmu, kedy všetci Slováci, vrátane Rómov, museli pracovať. Ale s prechodom k demokracii boli Rómovia opäť z trhového hospodárstva vytlačovaní. V roku 1998, kedy sa Ledecký ujal funkcie, bola miera nezamestnanosti Rómov v dedine 100-percentná. Zastupiteľstvo však dalo časť zo svojho rozpočtu na obecnú firmu a dnes je nielen sebestačná, ale dokáže zamestnať aj 50 až 100 Rómov, v závislosti na ročnom období. Stavajú domy, pracujú s drevom, vyrábajú pelety či kvetináče. V súčastnosti činí zamestnanosť Rómov okolo 50 percent.
Dedina roka 2015
"Rómovia chcú pracovať, ale ľudia si nás nechcú najímať," povedal rómsky obyvateľ Ján Polák, ktorý pracuje na stavbe. "Mnohí z nás nemajú dostatočné vzdelanie," vysvetlil. Sám má iba základnú školu, ale musí uživiť 13 detí. V minulom roku bol Spišský Hrhov vyhlásený za Dedinu roka a mnoho ľudí sa sem sťahuje aj z okolia Levoče, pretože je tu nielen lacnejší život, ale aj úspešná škola. Päťdesiatštyri percent študentov sú Rómovia a 46 percent Nerómovia. Obe skupiny sa učia a hrajú spoločne.
"Na papieri existuje integrácia, ale až príliš často nie je normou - rómski žiaci často bývajú posielaní do oddelených škôl alebo sú oddelení v rámci bežných škôl... Ale sem, rodičia z oboch prostredí aj naďalej zapisujú svoje deti," hovorí riaditeľ tamojšej ZŠ Peter Strážik. Pripúšťa však, že nie všetko je perfektné. Drvivá väčšina Rómov zo základnej školy skončí pri odbornom vzdelaní, zatiaľ čo nerómski žiaci smerujú za vysokoškolským. K dispozícii má len jedného rómskeho asistenta, pretože ďalší nie sú kvalifikovaní. Len niekoľko kilometrov od dediny je rómska osada, kde mnoho jej obyvateľov nemá tečúcu vodu a keď bola pre najmladších žiakov vytvorená zvláštna škola, niektorí hovorili o forme segregácie.
Nie všetko je ružové, ale snaha je očividná
Napätie celkom nevymizlo ani v Spišskom Hrhove. Lacko Džurňák, ktorý vedie stavbársky tím Rómov pre obecnú firmu vraví, že sa mu páči práca s Rómami. "Chcú pracovať, vždy žiadajú o prácu," vysvetlil a dodal, že niekedy to môže byť náročné: "Nie vždy počúvajú, musíte byť veľmi tvrdí." Róm Josef Šarišský to zase vidí z opačnej strany. Je vďačný, že má prácu, ale občas sa čuduje, ako sa vedia ľudia správať. "Bieli volajú Rómov, keď potrebujú prácu, ale potom sa obracajú chrbtom," hovorí.
Peter Strážik súhlasí s tým, že všetko je ešte v počiatočnom štádiu, ale obec aspoň ide správnym smerom v čase, kedy sa zdá, že národ sa pohybuje presne opačným. "Došlo k pokroku v mysliach ľudí," domnieva sa. "Vyrástli sme a stali sa vyspelejšími, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy a začlenenie."
