Miklós Duray
BRATISLAVA - Podpredseda opozičnej SMK Miklós Duray je za odškodnenie Maďarov, ktorých po 2. svetovej vojne postihli takzvané Benešove dekréty. Duray, ktorý má povesť radikála, to povedal pre dnešné vydanie Hospodárskych novín. Dekréty predstavujú symbol povojnových zásahov do občianskych a majetkových práv maďarskej menšiny na Slovensku. Predseda SMK Pál Csáky reagoval, že strana odškodnenie v blízkej budúcnosti nenavrhne, pripustil však, že sa o tom bude v SMK diskutovať.
"Problém je obdobie rokov 1945 až 1948. Maďari boli zbavení občianskych práv a boli považovaní za zločincov len preto, že sú Maďari. Toto treba vyriešiť. Ale nie ospravedlniť sa, ale krivdy treba odstrániť a napraviť," povedal Duray, ktorého do funkcie podpredsedu pre stratégiu zvolil nedávny kongres Strany maďarskej koalície (SMK). "Tým, ktorým krivdili, treba reštituovať. Ak nie tými istými majetkami, tak finančne. Ak sa dajú reštituovať tí, ktorí podľahli arizácii, prečo nie tí, ktorí boli postihnutí reslovakizáciou," dodal v rozhovore pre HN.
Duray patrí medzi spolupracovníkov nového predsedu SMK Csákyho, ktorý vystriedal po deviatich rokov na vedúcom poste Bélu Bugára. "V blízkej budúcnosti strana takéto veci iniciovať nebude," reagoval dnes Csáky na Durayove návrhy.
V rámci strany sa však podľa Csáky pravdepodobne o dekrétoch bude diskutovať. Predseda SMK ďalej zopakoval, že jeho strana má silné výhrady k Benešovým dekrétom. Slovensko by sa malo podľa neho ľuďom, ktorí boli prenasledovaní len na základe svojej národnosti, ospravedlniť.
Zrušenie následkov dekrétov bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša sľubovala voličom SMK aj vo volebnom programe pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Strana si dala za cieľ otvoriť otázku o možnostiach morálneho a finančného odškodnenia ľudí, ktorých postihli dekréty. Predtým sa im tieto požiadavky nepodarilo presadiť ani na rokovanie napriek osemročnej účasti v oboch vládach premiéra Mikuláša Dzurindu.
Na základe dekrétov si niektorí Maďari úradne zmenili národnosť na slovenskú z obavy, že prídu o občianske práva a majetok. Podľa dohody medzi Prahou a Budapešťou bolo tiež do Maďarska vysídlených asi 90.000 Maďarov a približne 70.000 etnických Slovákov sa zase z Maďarska dostalo do Československa. V súčasnosti žije na Slovensku viac ako polmiliónová maďarská menšina.
Duray patrí medzi spolupracovníkov nového predsedu SMK Csákyho, ktorý vystriedal po deviatich rokov na vedúcom poste Bélu Bugára. "V blízkej budúcnosti strana takéto veci iniciovať nebude," reagoval dnes Csáky na Durayove návrhy.
V rámci strany sa však podľa Csáky pravdepodobne o dekrétoch bude diskutovať. Predseda SMK ďalej zopakoval, že jeho strana má silné výhrady k Benešovým dekrétom. Slovensko by sa malo podľa neho ľuďom, ktorí boli prenasledovaní len na základe svojej národnosti, ospravedlniť.
Zrušenie následkov dekrétov bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša sľubovala voličom SMK aj vo volebnom programe pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Strana si dala za cieľ otvoriť otázku o možnostiach morálneho a finančného odškodnenia ľudí, ktorých postihli dekréty. Predtým sa im tieto požiadavky nepodarilo presadiť ani na rokovanie napriek osemročnej účasti v oboch vládach premiéra Mikuláša Dzurindu.
Na základe dekrétov si niektorí Maďari úradne zmenili národnosť na slovenskú z obavy, že prídu o občianske práva a majetok. Podľa dohody medzi Prahou a Budapešťou bolo tiež do Maďarska vysídlených asi 90.000 Maďarov a približne 70.000 etnických Slovákov sa zase z Maďarska dostalo do Československa. V súčasnosti žije na Slovensku viac ako polmiliónová maďarská menšina.
