BRATISLAVA - Slovensko je sotva miestom, ktoré by si migranti v Európskej únii vybrali. To ale nebráni premiérovi Robertovi Ficovi v ostrých výstupoch proti nim a využívaniu utečeneckej krízy na zvýšenie vyhliadok tretíkrát vyhrať parlamentné voľby, upozornil spravodajský server Politico.eu.
Známy miliardár tvrdí: Merkelová urobila tragickú chybu, utečenecká kríza môže byť koniec Európy
Fico vsádza na kartu strachu. Snaží sa využiť protiimigračné nálady v krajine bez skúseností s povojnovou masovou migráciou, ktorá dramaticky zmenila zloženie mnohých západoeurópskych štátov. Tvrdí, že vláda monitoruje "každého moslima" v krajine a že "slovenskí občania a ich bezpečnosť majú prednosť pred právami migrantov". Ficova fixácia na migrantov zatienila väčšinu ďalších problémov pred voľbami plánovanými na 5. marca.
Zatiaľ to však funguje. Sociálni demokrati (Smer-SD) na prelome roka dosiahli 40-percentnú podporu. Ak sa to premení na hlasy, Fico sa dokáže vrátiť do čela ďalšej jednofarebnej vlády. Andrej Kiska, ktorý Fica porazil v prezidentských voľbách v roku 2014, sa ho pokúša zastaviť.
"Nemáme žiadnych migrantov. Slovensko nie je dotknuté týmto problémom. Máme vlastné problémy a na ne by sme sa mali zamerať," povedal Kiska serveru Politico. Kiskov hlas je osamotený. Všetky strany kandidujúce v slovenských voľbách sa k migrantom z Blízkeho východu a severnej Afriky stavajú obozretne a Ficova reč súznie s vyhláseniami z Varšavy, Budapešti a od českého prezidenta Miloša Zemana.
Hoci sa Smer-SD hlási k pozícii naľavo od stredu, kypí zmesou umierneného nacionalizmu, sociálneho konzervativizmu, korporativizmu a štátnej rozhadzovačnosti. Väčšinu v parlamente strana využila, aby zvýšila minimálnu mzdu, poskytla polovici Slovákov cestovanie po železnici zadarmo, ponúkla také investičné stimuly, že prilákala novú továreň Jaguar Land Rover, a dala viac moci spravodajským službám.
Všetko ale neprebiehalo tak hladko. Škandály v zdravotníctve si vynútili odstúpenie predsedu parlamentu a ministerky zdravotníctva. Vláda zachraňovala krachujúcu stavebnú firmu, ktorej vlastník je spojencom strany. To poškodilo Smer-SD v prieskumoch. Ficove vyhliadky na znovuzvolenie či prinajmenšom na vládnutie bez koaličného partnera sa ocitli na vážkach.
Potom prišla utečenecka kríza a Fico znovu vyrazil do útoku. Slovensko na septembrovom rokovaní EÚ hlasovalo proti prerozdeleniu uchádzačov o azyl po celej únii a v decembri napadlo väčšinové rozhodnutie na súde.
Tieto kroky sa ukázali doma ako veľmi populárne, hoci Slovensko malo prijať len 803 utečencov. V jednom prieskume sa 89 percent Slovákov vyslovilo proti únijnej politike. "Keď vypukla migračná kríza, mnohým opozičným vodcom sa nechcelo vstať a vysvetľovať, že by sa naša krajina mala správať podľa moderných európskych princípov. Chýbajú nám noví charizmatickí vodcovia, ktorí by boli schopní zjednotiť voliča od stredu doprava," povedal Kiska.
Economist píše o Vyšehradskej štvorke kvôli utečencom, ako o probléme: Pre Európu sme nadávka
Roztrieštená, neschopná opozícia nie je pre politickú mašinériu Smeru-SD a mazaného Fica žiadny súper. Šesť týždňov pred voľbami vláda rozposlala domácnostiam údajné preplatky za plyn. Ficovi sa podarilo využiť migráciu, hoci Slováci si z tohto problému zjavne nemusia robiť ťažkú hlavu. Slovensko na rozdiel od Maďarska ani len nevidelo davy utečencov.
Slovákov podľa novembrového prieskumu Eurobarometer viac trápi nezamestnanosť, ekonomika, zdravotná starostlivosť a životné náklady ako migrácia. Len šesť percent uviedlo terorizmus ako jeden z dvoch najpálčivejších problémov.
Nemožno poprieť, že sa Ficov konfrontačný prístup k utečencom politicky vyplatil. Vynorili sa ale aj iné problémy ako štrajk učiteľov, odchody zdravotných sestier či obvinenia dvoch ministrov z účasti na podvodoch, ktoré pripravili štát o 75 miliónov eur.
Ficovi môže hroziť, že protiimigračnou kartou zahral príliš skoro. "Fico sa rád tvári ako obranca krajiny pred vonkajšími hrozbami. Keď sa pozriete na prieskumy, tak to funguje. Ale ľudia sú tým už unavení," povedal Milan Nič z bratislavského strediska stredoeurópskej politiky CEPI.
