BRATISLAVA/BRUSEL/ŠTRASBURG – Európska únia a jej členské štáty musia prekonať strach a vnútorné rozpory, aby boli schopní efektívne zvládnuť prílev migrantov. Vyplýva to z utorkovej rozpravy poslancov Európskeho parlamentu so zástupcami holandského predsedníctva v EÚ a Európskej komisie.
Europoslanci zdôraznili, že účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ je pre zachovanie Schengenu kľúčová a vyzvali na nulovú toleranciu voči rasovo motivovaným násilným útokom na migrantov. Šéf holandskej diplomacie Bert Koenders v mene predsedníctva v Rade EÚ uviedol, že prílev migrantov "musí byť obmedzený." Žiada implementovať už prijaté opatrenia, a to najmä v súvislosti s relokáciou utečencov v rámci EÚ a zriaďovaním a sfunkčňovaním hotspotov.
Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos priznal, že doteraz sa v členských štátoch "prvej línie", ako aj tých, ktoré ležia za ňou, dosiahol iba "slabý pokrok." Zoznam úloh je podľa neho dlhý a týka sa relokácií a presídľovania žiadateľov o azyl, zriaďovania hotspotov či návratovej politiky. V súvislosti so Schengenom uviedol, že exekutíva EÚ sa pripravuje na všetky možnosti, ale súčasná situácia nie je podľa neho o konci Schengenu alebo o vylúčení niektorého členského štátu z tejto skupiny.
Šéf skupiny ľudovcov v Európskom parlamente (EĽS) Manfred Weber uviedol, že EÚ nečelí nedostatku nápadov, ale zablokovaniu v Rade EÚ i europarlamente, a dodal, že tieto názorové rozpory treba v záujme záchrany existencie Schengenu prekonať. Zdôraznil, že EÚ potrebuje efektívnu kontrolu hraníc a musí poskytnúť agentúre Frontex prístup k dátam zo Schengenského informačného systému.
Európu nainfikoval vírus strachu
"Očakávame, že tí, ktorých štáty Európskej únie prijali a poskytli im ochranu, budú rešpektovať ich kultúru a zákony," dodal Weber na adrese migrantov v krajinách únie. Predseda európskych socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) Gianni Pittella vo svojom prejave vyhlásil, že "Európu nainfikoval vírus strachu", ktorý únii bráni prijímať správne rozhodnutia a hrozí jej zničením. Upozornil, že vlny migrantov na jar tohto roku zosilnejú, pričom podľa neho veľkým rizikám sú vystavení najmä detskí migranti.
Šéf tretej najsilnejšej parlamentnej frakcie - európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) - Syed Kamall pripomenul, že EÚ nemá mesiace či roky na prepísanie pravidiel EÚ, ale iba zopár týždňov na riešenie tejto krízy. Spresnil, že ak niektoré členské štáty nedokážu ochrániť vlastné hranice, tak nesmú byť prekvapené, že iné štáty únie budú požadovať ich odchod zo Schengenu.
Vedúci skupiny liberálov (ALDE) Guy Verhofstadt požiadal EÚ, aby v zmysle čl. 78 Dohody o EÚ prevzala kontrolu nad svojimi vonkajšími hranicami. V tejto súvislosti vyzval na urýchlené zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čo by mali zabezpečiť národní lídri na najbližšom summite EÚ. Obe euroskeptické frakcie v Európskom parlamente využili poslaneckú rozpravu na tvrdú kritiku na adresu EÚ a nefunkčnosti Schengenu:
Talianska poslankyňa zo skupiny Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) Laura Ferrarová upozornila, že reakcia EÚ na migráciu je totálnym zlyhaním, ukazujúcim opak solidarity. Podľa jej slov sa EÚ nezaujíma o príčiny tejto krízy a prenáša vlastnú zodpovednosť na Turecko.
Holandská europoslankyňa z frakcie Európa národov a slobody (ENF) Vicky Maeijerová zase otvorene povedala, že "Schengen je zlyhaním a Európska únia fiaskom". Holandského ministra zahraničných vecí požiadala, aby dal zatvoriť hranice a tak ochránil záujmy Holanďanov.
Slovenskí europoslanci súhlasia s dôraznejšou ochranou vonkajších hraníc EÚ
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok počas rozpravy o migračnej kríze a hrozbách pre schengenskú zónu uviedli, že EÚ a jej členské štáty musia prekonať strach a vnútorné rozpory, aby boli schopní efektívne zvládnuť prílev migrantov. K tejto téme sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci.
Eduard Kukan (SDKÚ-DS) zo skupiny európskych ľudovcov upozornil, že Schengen je základným kameňom súčasnej EÚ a jeho fungovanie je z politických aj ekonomických dôvodov kľúčové. "Diskusia o budúcnosti Schengenu sa musí sústrediť na jeho posilnenie. Súčasťou tohto posilnenia je aj silný Frontex. To musí byť prioritou členských štátov, rovnako aj Slovenska, ktoré strážia vonkajšiu hranicu EÚ," uviedol Kukan.
Poslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že EÚ má riešenia na stole, ich aplikácia je však veľmi "deravá". "Nemáme mechanizmy navracania neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu alebo do tranzitných krajín. Iba spolupráca a zjednotenie azylovej a migračnej politiky v EÚ môže zastaviť nekontrolovaný prílev migrantov a poskytnúť ochranu tým, ktorí na ňu majú nárok," zhodnotila situáciu Smolková.
Predstaviteľ skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Branislav Škripek (OĽaNO) zdôraznil, že Európania musia uskutočňovať konkrétne kroky, lebo "veľké záchranné plány" či kvóty v praxi nefungujú. "Podporujem konkrétne definovanie praktického spôsobu kontrol na vonkajších hraniciach. Pravidlá tohto systému by však mali byť jasnejšie a zrozumiteľnejšie a mali by akceptovať suverenitu členských štátov," uviedol Škripek.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý patrí do tábora ľudovcov, pripomenul, že prvoradým cieľom EÚ musí byť udržanie Schengenu, na čo je potrebná hlboká a funkčná reforma ochrany spoločných hraníc za účasti všetkých členských štátov.
"Potrebujme prekonať vzájomnú nedôveru a viac spolupracovať pri výmene informácií. Vítam aktívny prístup Európskej komisie a verím v účinnosť nových nástrojov spoločnej pohraničnej ochrany," uviedol poslanec. Jana Žitňanská (NOVA), ktorá je v EP členkou politickej skupiny ECR, zdôraznila, že EÚ viac ako rozsiahle diskusie potrebuje bojovať proti pašerákom. Okrem toho musí sfunkčniť registráciu migrantov a zabezpečiť čo najdôslednejšie a najrýchlejšie spracovanie azylových žiadostí tak, aby bolo možné pomôcť tým, ktorí to skutočne potrebujú, a tiež aby bolo možné vrátiť do krajín pôvodu v čo najkratšom čase tých, ktorí podmienky na jeho udelenie nespĺňajú.
Koniec Schengenu by stál vyše 100 milárd eur
Znovuzavedenie hraničných kontrol v schensgenskom priestore by stálo jeho ekonomiku v dlhodobom horizonte viac ako 100 miliárd eur. Trvalé kontroly by nevyhnutne spôsobili meškania a preto by mali negatívny vplyv na počet ľudí prechádzajúcich cez hranice, ako aj na počet turistov a toky tovarov, vyplýva zo štúdie, ktorú dnes zverejnil think tank France Stratégie.
Podľa výpočtov francúzskych expertov by bola ekonomická sila schengenského priestoru v roku 2025 približne o 0,8 percenta nižšia než v prípade otvorených hraníc, uviedla agentúra DPA. Experti simulovali dlhodobejšie straty z dôvodu hraničných kontrol zavedením fiktívnej trojpercentnej dane na obchodnú výmenu. Pre Francúzsko by to znamenalo zníženie hrubého domáceho produktu v roku 2025 o 0,5 percenta, čo zodpovedá strate viac ako 13 miliárd eur.
Kvôli utečeneckej kríze niektoré krajiny dočasne znovu zaviedli hraničné kontroly. Francúzsko ich vykonáva selektívne od teroristických útokov v Paríži z 13. novembra. Podľa autorov štúdie tieto kontroly už teraz spôsobuj oneskorenie pri cestách z jednej krajiny do druhej.
Juncker odmieta vylúčenie Grécka zo schengenského priestoru
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker odmietol dnes možnosť vylúčenia Grécka zo schengenského priestoru v súvislosti s utečeneckou krízou. "Nevedel by som si predstaviť, že by Grécko odišlo z eurozóny. To platí aj pre schengenský priestor," citovala vyjadrenia Junckera na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu agentúra APA.
Juncker tiež uviedol, že Grécko musí rýchlo odstrániť nedostatky pri ochrane vonkajších hraníc Európskej únie, na ktoré poukázala EK. Zdôraznil, že nejde o stigmatizovanie Grécka, ale o pomoc tejto krajine. Spoločné predpisy musia byť dodržiavané a uplatňované, "len tak môžeme zachrániť Schengen", vyhlásil.
Utečenecká kríza je podľa Junckera "čoraz viac krízou európskej solidárnosti". V tejto súvislosti šéf EK vyzval členské štáty EÚ aj na dodržiavanie finančných prísľubov. Pripomenul prisľúbené tri miliardy eur na podporu utečencov pre Turecko a konštatoval, že vo zvereneckom fonde EÚ pre pomoc Sýrii chýba 448 z 500 miliónov eur, ktoré majú poskytnúť členské štáty - a podobná je situácia aj pri zvereneckom fonde pre Afriku.
Holandský minister zahraničných vecí a úradujúci predseda Rady EÚ Bert Koenders potvrdil, že na summite EÚ 18. a 19. februára budú hlavnou témou naliehavé otázky súvisiace s utečeneckou krízou.
