TRENČÍN - Budúcich učiteľov odrádza nástupný plat, situácia v školstve je zlá. Pozná kolegov, ktorí musia popri učení pracovať aj v druhom zamestnaní. Za aktivitami Iniciatívy slovenských učiteľov nevidí žiadne politikárčenie. O školstve, postoji premiéra Roberta Fica, ale aj o učiteľských platoch hovorí štrajkujúca učiteľka Lenka Majčíková.
Prečo ste sa rozhodli zapojiť do štrajku?
Do štrajku som sa rozhodla zapojiť, myslím, z rovnakých dôvodov ako ďalších viac ako 11 000 učiteľov. Ukázať svoju nespokojnosť a zabojovať o lepšiu budúcnosť, nie len nás učiteľov, ale najmä detí a celého slovenského školstva. Tieto veci spolu veľmi úzko súvisia a myslím, že sa na priamu úmeru medzi nimi zabudlo.
Koľko chcete vydržať?
Srdcom dovtedy, kým nedosiahneme splnenie sľubov vlády. V skutočnosti je mi dosť smutno z toho, že vláda sa spolieha na to, že sa sami nenecháme vyhladovať, keďže dobre vedia, že učiteľ nemá mať z čoho finančné úspory.
Poznáte učiteľov, ktorí majú aj druhé zamestnanie?
Ano, poznám. Niekoľko mojich kolegýň má aj druhé zamestnanie. Dá sa povedať, že každý učiteľ „naháňa“ peniaze ako vie. Druhým zamestnaním, doučovaním, krúžkami. Aj preto spolužiaci z vysokej školy ako aj ľudia v mojom okolí radšej hľadajú prácu úplne v inom odvetví. Najviac ich odrádza nástupný plat, z ktorého najmä mladý, osamostatňujúci sa človek, či už platiaci hypotéku alebo zakladajúci rodinu, nemá ako vyžiť.
Keď ste sa rozhodli zapojiť do štrajku, nepocítili ste „tlaky z hora“?
Ja konkrétne nie, ale v mojom okolí, som sa dozvedela o rôznych zastrašovaniach, či už od zriaďovateľov alebo aj zamestnávateľov.
Neobávate sa, že by vám hrozila napríklad výpoveď, keď ste sa rozhodli zapojiť do štrajku?
Nie, neobávam. Štrajk zaručuje ústava. Náš pán riaditeľ podporuje naše rozhodnutie.
Čo hovoria na štrajk vaši kolegovia, ktorí s ním nesúhlasia?
Že je ušitý horúcou ihlou, zle načasovaný a neorganizovaný odbormi.
Ako hodnotíte reakciu ministra školstva a premiéra Fica na aktivity ISU. Vraj ide o mediálnu bublinu či dokonca, že je za tým politikárčenie.
Topiaci sa aj stebla chytá! K mediálnej bubline len toľko, že je to úplne prirodzené, keď chce človek na niečo poukázať, využíva médiá, ktoré, ako sami páni dobre vedia, majú veľkú moc. Ja za aktivitami ISU žiadne politikárčenie nevidím.
Podľa údajov ministerstva školstva dosahuje priemerná mzda učiteľov takmer tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Že učím matematiku a o číslach niečo viem. A nech počítam ako počítam, k tejto sume som sa ani len nepriblížila. Že by k tomuto priemeru pripočítali aj plat nášho pána ministra školstva?
Do školstva som nastúpila v marci 2012. Môj nástupný plat bol 414 € v čistom. Keď som sa zaujímala o hypotéku, tak zo všetkých existujúcich bánk by mi ju poskytli až dve. Nehovoriac o tom, že 100% plnenie vám nedá žiadna, čiže treba mať niečo našetrené. A tu nastáva problém. Ako sa dá z takého platu našetriť zopár tisíc €, ktoré by na byt mladý človek potreboval? A čo potom keď človek zakladá rodinu?
Majú Vaši kolegovia taký plat?
Bohužiaľ, nepoznám nikoho z mojich kolegov, ba dokonca ani učiteľov zo svojho okolia s takým platom. Napokon, existujú platové tabuľky, dostupné na internete, kde to jasne vidieť.
O učiteľoch sa hovorí, že majú dlhú dovolenku a veľa dní voľna. Čo by ste na to odpovedali kritikom?
Štátne sviatky sme si my nevyberali. Raz sú dané a platné pre všetkých, nie len pre učiteľov. Dĺžku prázdnin pre deti tiež neurčujeme my. Učitelia však prázdniny nemajú, ako si niektorí mylne myslia. Poberajú riadnu dovolenku, ktorá je o pár dní dlhšia ako majú ostatní, ale máme ju štátom určenú. Vybrať si ju v iných termínoch ako majú žiaci voľno je skoro nemožné. Kritici si myslia, že dĺžka prázdnin pre žiakov je zároveň dĺžkou našej dovolenky. To nie je pravda. Do práce chodíme aj keď tam deti nie sú. V lete nachystať triedu, potrebné papiere a dokumenty. Stále to v lete vychádza asi na 6 týždňov. Z pohľadu nezainteresovaných dlhá dovolenka. Ale čo s ňou, keď v reáli si na dovolenku „iba“ v Chorvátsku, musíte takmer požičať? Každý jeden kritik tohto zamestnania vám ale povie, že by nikdy neučil. Pýtam sa prečo, keď vo všetkom vidia len výhody?
Ďalší mýtus panuje, že učiteľ tesne popoludní doučí a má celý deň voľno...
Ozaj len mýtus. Keď sa aj niekomu podarí skončiť tesne popoludní, nosí si zo sebou ďalšiu časť práce domov. Povedala by som, že učiteľstvo je takmer celodenným zamestnaním. Aby učiteľ zodpovedne a dobre odviedol svoju prácu, musí sa na ňu doma alebo v poobedných hodinách v škole, dôkladne pripraviť. Učitelia tiež majú svoje rodiny a veľa ráz sa im nestihnú venovať tak, ako by chceli, lebo si nosia prácu domov. Veľa učiteľov má poobedné aktivity a krúžky pre deti, tak sa domov skôr ako podvečer nedostanú.
Sama mám dva športové krúžky. A vzdelávania, ktoré sú veľa ráz realizované mimo bydliska, v čase nášho voľna, si hradíme sami. Nepoznám žiadne iné zamestnanie, kde by sa človek s vysokou školou za „smiešne“ peniaze musel celoživotne vzdelávať, v časoch svojho voľna a ešte si to častokrát sám financovať. A po siedmich rokoch vám všetko zobrali, pretože získané kredity teraz platia len na sedem rokov. A musíte začať odznova.
Prečo sú učitelia tak vnímaní?
Mnohí nevidia, čo všetko sa skrýva za týmto povolaním. Vidia len to, čo chcú vidieť alebo čo im vyhovuje. Tento názor často prevláda u ľudí, ktorým po 8 hodinách práce naozaj padla a domov odchádzajú s „čistou“ hlavou. Správny učiteľ sa takmer neustále zaoberá v myšlienkach napr. vhodnou motiváciou žiakov, riešením výchovných problémov, ako citlivo komunikovať s rodičmi, pomôckami, ktoré môžu podporiť efektivitu vzdelávania a pod. A táto činnosť nie je zvonka viditeľná, ani časovo ohraničená .
Kde sú korene úpadku postavenia učiteľa na Slovensku?
Ja by som to videla na zmenu systému v 1989. Som mladá na porovnanie osobných skúseností pred týmto rokom. Politickými zmenami sa začala pomaly meniť aj spoločnosť. Učiteľ bol dovtedy autoritou, bolo k nemu vzhliadané tak, ako je tomu dnes v iných krajinách.
Ďalšia z vecí, ktoré k tomu prispeli je „nový pohľad na dieťa“. Začala sa presadzovať demokratizácia vo výchove – to je do určitej miery – v poriadku. Začala sa upriamovať pozornosť na práva dieťaťa a zabudlo sa na ich povinnosti. Učiteľ sa ocitol v postavení, kedy nesmie nič urobiť a žiaci môžu všetko. Sme krajina, ktorá preberá dobré veci od ostaných krajín, no nikdy to nedotiahne dokonca. Ako keby našu vládu vôbec nezaujímalo, čo všetko, navonok dobre vyzerajúcej veci, muselo predchádzať, aby táto „novinka“ bola úspešná aj u nás. A nie je to len v tomto prípade.
Ďalším bodom je samozrejme plat. Dnes, keď je u nás mnoho veľkých domácich či zahraničných firiem, ktoré ponúkajú obrovské nástupné platy, je človek priam divný, keď si vyberie povolanie učiteľa. Spoločnosť jednoducho zmaterializovala. Tiež to vyzerá tak, že spoločnosť akoby zabudla, ktoré profesie sú pre jej ďalšie napredovanie potrebné a vzhliada a odmeňuje také, ktoré ju skôr zabávajú.
Čo by mala nová vláda ako prvé urobiť v rezorte školstva?
Nie čo by mala urobiť nová vláda, ale čo by mala urobiť ešte stará vláda?! Začať plniť svoje sľuby a neodvádzať pozornosť, zaoberať sa tým, čo je naozaj potrebné. Využiť tento čas nie len na svoju predvolebnú kampaň, ale ohliadnuť sa a dať krajinu po 4 rokoch vládnutia trochu do poriadku. Ako to vyzerá ku konci ich vlády? Štrajkujúci na každom kroku a z rôznych odvetví. Aj to svedčí o „úspešnosti“ tejto vlády. Dávať peniaze tam, kde sú menej alebo vôbec potrebné, to im ide dobre.
Lenka Majčíková (29)
Rozhodla sa zapojiť do štrajku organizovaného Iniciatívou slovenských učiteľov, pretože chce lepšie podmienky v školstve. Štvrtý rok učí matematiku a telesnú výchovu na základnej škole v Trenčianskom kraji.
