BRATISLAVA – Tvorbu pracovných miest v SR zabezpečí kvalitné podnikateľské prostredie. Podpora štátu by sa podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského mala uberať týmto smerom. Prihovára sa preto za systém nízkych, prehľadných a administratívne jednoduchých daní a odvodov.
"Rôzne sociálne podniky či investičné stimuly sú len dymovou clonou na zakrytie neschopnosti zaistiť zdravú pôdu pre rast ekonomickej aktivity na Slovensku, ktorá navyše nesie náklady v podobe potreby vyšších daní, či narušenia konkurencie. Jednoznačne by sa mala znížiť zbytočná regulácia, napríklad pracovná zdravotná služba pre kancelárskych pracovníkov. Zabezpečiť vymožiteľnosť zmluvných záväzkov a ochrany vlastníctva," zdôraznil Vlachynský.
Niekoľko sto študentov, ktorí sa zapojili do duálneho vzdelávania a pripravujú sa na profesie, ktoré zamestnávateľom chýbajú, je malé promile zo státisícov na stredných školách. Takto zhodnotil štart projektu riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník, podľa ktorého je tiež riziko priveľkého odcudzenia sa teoretického vzdelávania v prospech praktického.
"Treba si uvedomiť, že absolventi stredných škôl budú pracovať pol storočia. Za toto obdobie sa výrazne zmenia pracovné postupy a praktické zručnosti nadobudnuté na škole sa za päť, desať, či dvadsať rokov stanú nepoužiteľné," skonštatoval Páleník. Vzdelávanie je podľa neho jedna z mála možností, ako pomôcť ľuďom k nájdeniu si práce.
"Síce posledný rok, vďaka podpore z eurofondov, počet ľudí na rekvalifikáciách niekoľkonásobne stúpol, avšak stále dosahuje mizivé 1,7 %, a teda 98,3 % nezamestnaných sa na rekvalifikácie nedostane, čo je veľký problém," zhodnotil šéf inštitútu. Z pohľadu zamestnanosti považuje automobilový priemysel za nevýznamný, keď zamestnanosť je podľa Páleníka porovnateľná so zamestnanosťou našich opatrovateliek v Rakúsku a v Nemecku.
Odbory môžu upravovať kolektívne zmluvy v prospech ľudí. Túto možnosť ale podľa riaditeľa inštitútu nevyužívajú. "Veci ako limity na agentúrnych zamestnancov, lepšie definície závislej práce, obmedzenia práce na dohodu, boj proti núteným živnostiam, teda hlavné problémy slovenského trhu práce v kolektívnych zmluvách absentujú," skonštatoval Páleník. Myslí si tiež, že zamestnávanie je sprevádzané obrovskou mierou zbytočnej byrokracie a nesplniteľných podmienok.
"Z tohto pohľadu súčasná vláda stav vôbec nezlepšila. Stále musia zamestnávatelia posielať výkazy to troch inštitúcií a síce daňovému úradu, do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní. Na malých zamestnávateľov sa kladú nesplniteľné požiadavky, ako je držanie pracovného miesta pre osoby na materskej, alebo poslancov NR SR," upozornil Páleník. Chýba mu aj výučba zákonníka práce na školách.
