BRATISLAVA – Keby sme dokázali porozumieť vlastnej intuícii a reči nevedomia, naša spoločnosť by mohla fungovať celkom inak. Ľudia by boli oveľa spokojnejší, výkonnejší a mali by menej psychických problémov. O tom, ako môže hypnóza pomáhať každému z nás, sme sa zhovárali so známym slovenským hypnoterapeutom Martinom Lajpríkom.
Martin Lajprík je jediným slovenským odborníkom, ktorý absolvoval hypnoterapeutický výcvik u uznávaného britského hypnotizéra Stephena Brooksa. Umeniu hypnózy, ktoré zdokonalil priekopnícky Milton Erickson, sa Lajprík profesionálne venuje už takmer päť rokov.
„Každý je zhypnotizovateľný,“ vysvetľuje na úvod rozhovoru slovenský hypnoterapeut, ktorý je členom prestížnej organizácie General Hypnotherapy Register, združujúcej kvalifikovaných britských odborníkov z oblasti hypnózy. Ako sa nám zdôveril, toto umenie mu učarovalo na vysokej škole, keď sa pripravoval na skúšku, ktorej súčasťou bolo aj NLP (neurolingvistické programovanie). Prostredníctvom NLP sa totiž dostal k Ericksonovskej hypnoterapii, z ktorej piliere NLP vychádzajú.
„Upadnúť do tranzu na lusknutie prstov či levitovať na povel hypnotizéra je síce možné, ale z terapeutického hľadiska je to kontraproduktívne,“ ozrejmuje slovenský hypnoterapeut. „To, čo vidíte v šou, keď ľudia prídu na pódium, ležia na zemi v tranze a vôbec o sebe nevedia, to je reálne, ale spadá to do iného kontextu hypnózy,“ pokračuje odborník, ktorého profesionálnym vzorom je práca psychiatra Miltona Ericksona.
Nevedomie človeka ochraňuje
V praxi sa Lajprík venuje najmä bežným ľudským problémom, ktoré človeku neraz dokážu prerásť cez hlavu a môžu mu znepríjemniť osobný či pracovný život. Zvyčajne za ním chodia ľudia, ktorí chcú prestať fajčiť, trpia fóbiami, nedostatkom sebavedomia, alebo chcú dosiahnuť nový osobný horizont, chcú sa rozvíjať či budovať vlastný biznis, čo môže byť náročné.
„V Ericksonovskej hypnoterapii panuje názor, že nevedomie svojho nositeľa stále ochraňuje. Keď človek fajčí, môže to byť forma ochrany z nevedomia. Fajčenie môže byť z tohto pohľadu formou ochrany napríklad pred stresom,“ približuje. V hypnoterapii je dôležité, aby každý človek našiel cestu za šťastím sám. Terapeut je jeho sprievodcom, akýmsi archetypom mága, ktorý hľadajúcemu svieti na cestu a učí ho novým spôsobom myslenia.
Umenie zvoliť ten správny jazyk
„Nepoužívam žiadne príkazy typu tvoje oči sú ťažšie a ťažšie, choď do svojej nevedomej mysle a prikáž si, že prestaneš fajčiť, každá cigareta ti bude smrdieť. Takýto príkaz nemusí individuálna psychika človeka prijať, pretože to nepochádza z nej samej,“ ozrejmuje hypnotizér a dodáva, že samotný Erickson začínal takýmito direktívnymi spôsobmi a až neskôr zistil, že neprinášajú želané výsledky. Preto začal experimentovať s hypnoterapiou nepriamym spôsobom.
„Používam veľmi jemné techniky, nepriame, formou umenia reči. Pracujem s implikáciou. Nevedomiu klienta dovolím, aby sa prejavilo samo. Ono samo musí dovoliť klientovi dostať sa do tranzu. Rovnako, ako si človek musí sám nájsť ten najlepší spôsob zmeny, ktorý jeho nevedomie akceptuje,“ dopĺňa.
Nájdu sa ľudia, ktorí sa hypnózy boja alebo sú skalopevne presvedčení, že je ich psychika absolútne odolná a nie sú zhypnotizovateľní. Špecialista však spresňuje, že v oboch prípadoch ide o nedostatočné informácie. Keď robili v 60-tych rokoch výskum v Hilgardových laboratóriách, zistili, že zhruba 20 percent ľudí sa nedá zhypnotizovať. „Dnes už je tento predpoklad prekonaný. Účastníkom pokusu vtedy púšťali na magnetofóne pásku s priamou indukciou zo strany hypnotizéra. Monotónnym hlasom na nej hovoril o výťahu, do ktorého má človek nastúpiť a viezť sa hlbšie a hlbšie. Táto fráza sa na páske stále opakovala. Aj napriek tomu však väčšina ľudí upadla do tranzu,“ dodal Lajprík s vysvetlením, že každý z nás je zhypnotizovateľný, pretože každý jeden z nás sa už niekedy zasníval, napríklad pri pohľade von oknom. Práve tento stav je podobný tomu, ktorý prežívame počas hypnózy. Aj v hypnóze sme sami sebou a nikto nás neprinúti vykonať niečo, s čím vnútorne nesúhlasíme.
Motivačný sebaklam
Na to, aby sa niekto mohol stať hypnotizérom, musí podľa Lajpríka predovšetkým rád komunikovať. Slová, jazyk a komunikácia preňho musia mať veľkú hodnotu. Okrem toho musí mať veľký zmysel pre detail, pretože keď je človek v tranze, dianie v ňom i okolo neho je nepatrné a jemné. Súčasne musí byť brilantným pozorovateľom zmien v ľudskej tvári a dobrým čitateľom reči tela. „Hypnotizér by mal byť súčasne spojený s vlastným nevedomím a intuíciou. Poznať zákonitosti fungovania vlastnej mysle,“ spresnil.
Najhoršia chyba, ktorú robia ľudia vo vzťahu k vlastnému nevedomiu, je nekritická viera, že keď si budú niečo veľmi silno želať, splní sa to. „Veľký podiel viny má na tom najmä rozvojová literatúra. Keby ľudia nemali prístup k takému množstvu motivačných kníh a informácií, boli by možno oveľa spokojnejší,“ hovorí Lajprík na základe vlastnej skúsenosti. „Pretože chcú veriť tomu, čo sa v tých knihách píše. Veria, že keď si budú nejakú formulku alebo túžbu stále opakovať v hlave, podarí sa im cieľ ľahšie dosiahnuť. V mnohých prípadoch ide o staré princípy autosugescie z 20-tych rokov minulého storočia, na ktorých ešte aj dnes niekto ryžuje. Problém je v tom, že ak vaše nevedomie týmto zázračným formulkám neverí, nebudú mať žiaden efekt,“ vysvetľuje.
Jednoduchý trik
Čo nám teda stojí v ceste za úspechom? „Je to predovšetkým naša túžba niečo vlastniť. Chcieť môžete prakticky čokoľvek, ale ľudia sú frustrovaní, keď chcú a nedarí sa im. Potom sa trápia sebaobviňovaním, pretože nemajú to, čo si želali,“ analyzuje. Nevedomie pracuje trocha iným spôsobom, než by ste čakali. Kto porozumie jeho reči, môže hovoriť o malom osobnom víťazstve.
Sám Lajprík nezačne deň bez toho, aby vynechal svoj ranný autohypnotický rituál. Ako spresnil, každý z nás si umenie autohypnózy dokáže osvojiť. „Prebieha to tak, že sa ráno pohodlne usadím a a v pokoji si určím nejaký cieľ, na ktorom chcem v tranze pracovať a ktorému verím,“ opisuje. „Trik je v tom, že na nevedomie nesmiem tlačiť a zároveň musím odsunúť vedomú myseľ bokom. Ak chcem byť napríklad bohatý, nesmiem tlačiť na myseľ každodennou mantrou, že chcem byť bohatý,“ prezradil.
„Najskôr si jasne vytýčte nejaký cieľ a vzápätí si dovoľte zabudnúť naň, nechajte nevedomú myseľ, aby sa prejavila. Ide o akúsi tvorivú fázu nevedomia. Nevedomie pracuje trocha pomalšie. Vedomá myseľ chce všetko hneď, ale nevedomie potrebuje trpezlivosť, aj reakcie ľudí v tranze sú pomalšie, keď kývajú hlavou alebo odpovedajú,“ upozorňuje hypnotizér.
Ľudia však môžu tento trik urobiť aj iným spôsobom. Napríklad tak, že pôjdu na prechádzku a pred ňou si určia nejaký pozitívny cieľ – po prechádzke by som sa chcel cítiť takto alebo po prechádzke chcem poznať odpoveď na nejakú otázku. „Odpoveď príde možno už dnes, možno až zajtra, možno o rok, ale príde,“ s úsmevom hovorí špecialista.
Zázračný potenciál hypnózy
Keby si podľa terapeuta ľudia začali uvedomovať, aký obrovský potenciál predstavuje hypnóza, mohli by ju veľmi efektívne využiť vo svoj prospech. „V dnešnej dobe všadeprítomného ovplyvňovania predstavuje účinný spôsob, ako pozitívne ovplyvňovať samého seba. Nielen dokázať prestať fajčiť a podobne, ale zrýchliť napríklad schopnosť učenia. Viete si predstaviť, ako by sa dal zmeniť systém vzdelávania? Spoločnosť by mohla fungovať úplne inak, keby sme zohľadňovali to v nás, čo si žije vlastným nevedomým životom,“ povedal na záver odborník z Bratislavy.
