DOBRÁ VODA – Presne 10. januára 1906 pocítili Slováci najsilnejšie zemetrasenie 20. storočia na našom území, ktoré sprevádzalo mohutné dunenie podobné výbuchu. Bolo také silné, že zem pod nohami sa triasla aj obyvateľom susedných krajín.
Podľa seizmológa Róberta Kysela z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave udrelo zemetrasenie s epicentrom východne od obce Dobrá Voda 10. januára 1906 približne sedem minút po polnoci. „Išlo o najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska v 20. storočí. Zároveň ide o prvé zemetrasenie na Slovensku, ktoré bolo zaznamenané aj prístrojovo,“ spresnil odborník. Zachytili ho napríklad seizmické stanice v Belehrade, Göttingene, Heidelbergu, Hohenheime, Krakove, Kremsmünsteri, Ľublane, Mníchove, Štrasburgu, voViedni a Terste.
Zemetrasenie v Indii rúcalo budovy a zabíjalo: Pozrite FOTO čo narobí zemetrasenie 7. stupňa
„Treba však spomenúť, že zemetrasenie zaznamenala aj vtedy jediná seizmická stanica na dnešnom území Slovenska, v observatóriu v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo), avšak na seizmickom zázname sa nevykreslilo značenie času. Seizmická stanica Budapešť zemetrasenie nezaznamenala, keďže kyvadlá seizmometra boli práve v oprave,“ dodal vedec, ktorý pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK a v Ústavu vied o Zemi SAV.
Nemohli ho zmerať
Hoci bolo zemetrasenie zaznamenané prístrojovo, v danom čase ešte neexistovala veličina „magnitúdo“. Tú zaviedol až v 30. rokoch 20. storočia americký seizmológ Charles Richter. „Veľkosť tohto zemetrasenia možno dokumentovať iba hodnotou makroseizmickej intenzity zemetrasenia v jeho epicentre, ktorá dosiahla stupeň 8° až 9° z 12-dielnej makroseizmickej stupnice MSK-64 (makroseizmické stupnice udávajú účinky zemetrasení na ľudí a stavebné objekty),“ vysvetlil Kysel. Existujú približné prepočtové vzťahy medzi makroseizmickou epicentrálnou intenzitou a magnitúdom. V prípade zemetrasenia z roku 1906 možno uvedeným spôsobom určiť hodnotu magnitúda 5.7. Hoci bolo zemetrasenie silné, dobové pramene neuvádzajú, že pri ňom nikto nezahynul.
V obciach vypukla panika
Zemetrasenie zasiahlo oblasť s rozlohou zhruba 30 000 km2 a okrem územia dnešného Slovenska postihlo aj územie dnešného Rakúska, Maďarska a Českej republiky. Najsevernejšie pocítili Slováci otrasy trvajúce päť až sedem sekúnd v Trenčíne, najvýchodnejšie v Novej Bani, spomenul Kysel. Napriek krátkosti zemetrasenia ho sprevádzali mohutné zvukové efekty, historické pramene hovoria o dunení a zvuku podobnom výbuchu.
„Otrasy a zvukové efekty boli také silné, že v obciach v okolí Dobrej Vody vypukla panika. Ľudia vybehli na ulicu, ženy s deťmi na rukách, muži s batohmi najnutnejších vecí. Ľudia v danú i nasledujúcu noc spali v zime vonku v stodoliach alebo v stohoch slamy. Strach znásobovali aj desiatky dotrasov, z ktorých najsilnejší bol 16. januára 1906. Zemetrasenie zanechalo škody v podobe popraskaných múrov na domoch a spadnuté komíny,“ opísal seizmológ.
Približne jeden a pol kilometra juhozápadne od obce Dobrá Voda sa v pôde dokonca objavili trhliny hlboké 80 až 200 centimetrov a dlhé až 33 metrov, čo dokumentuje jediná zachovaná historická fotografia následkov prírodného úkazu.
Zmenili sa hladiny spodných vôd
„Vplyvom zemetrasenia sa zmenila hladina spodnej vody, niektoré vodné zdroje (studne a pramene) dočasne alebo trvalo vyschli a naopak, objavili sa nové, alebo sa zvýšila výdatnosť existujúcich. Napríklad v poľovníckom kaštieli Cerová zo studne zmizla voda a objavila sa až koncom marca. V samotnej obci s výnimkou dvoch vyschli všetky studne a v obci Hradište pod Vrátnom vznikol nový a veľmi výdatný sírny prameň. „V Myjave a vo Vrbovom sa uviedli samočinne do pohybu telegrafné prístroje,“ doplnil vedec.
Na zemetrasenie, samozrejme, reagovali aj zvieratá. V Hlohovci boli ešte pred zemetrasením kone v maštaliach nepokojné, v obci Malé Ripňany sa kone zľakli a hovädzí dobytok sa staval na zadné, v Senici štekali psy neobvyklým spôsobom a zvieratá v maštaliach nervózne povyskakovali, vo Vrbovom sa kone a hovädzí dobytok snažili oslobodiť z uviazania.
Otrasy poznamenali každý dom
V Dobrej Vode zemetrasenie poškodilo kostol, na ktorom popraskala klenba po celej jeho dĺžke. Následky utrpela aj škola a trhliny ste mohli vidieť na každom dome. Popraskali priečky a komíny na väčšine domov sa zrútili. Na budove fary sa priečelie odtrhlo od bočných stien a predmety zavesené na stenách popadali.
„Na chemickej továrni v Dobrej Vode sa jeden z troch komínov prelomil v polovici, ale nespadol, iba jeho horná ulomená časť sa otočila o 45 stupňov a zostala takto stáť. Je zaujímavosťou, že pri zemetrasení – dotrase zo 16. januára 1906, sa pootočená časť komína vrátila do pôvodnej polohy,“ doplnil pre zaujímavosť seizmológ.
V Hlohovci zaznamenali otrasy postelí, pohyb obrazov a zastavenie kyvadlových hodín. Trnavčania opisovali silné pohyby nábytku, rozkývané visiace lampy a zrútenie viacerých komínov. Niektorí obyvatelia údajne vypadli z postelí. Otrasy boli aj v týchto častiach Slovenska sprevádzané zvukom, ktorý pripomínal hrmenie. V obci Trstín sa dokonca zrútilo niekoľko domov.
Zemetrasenia, ktoré v minulosti poznačili tvár Slovenska
Z minulosti si Slovensko pamätá ešte iné silné zemetrasenia. Piateho júna 1443 zasiahlo zemetrasenie na strednom Slovensku okolie stredoslovenských banských miest Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová a tieto mestá boli zemetrasením vážne poškodené. Makroseizmická intenzita v epicentre bola 8° MSK-64 (prepočítané na magnitúdo cca 5.7).
Ďalšie ničivé zemetrasenia vyčíňali v okolí Komárna 28. júna 1763 a 22. apríla 1783. Obe zemetrasenia vážne poškodili mesto a okolité obce, dokonca došlo aj k stratám na ľudských životoch. Rôzne historické pramene uvádzajú rôzne počty obetí, najmenej ich však bolo 63. „Makroseizmická intenzita prvého zemetrasenia v epicentre bola 8-9° MSK-64 (prepočítané na magnitúdo cca 5.8). Makroseizmická intenzita druhého zemetrasenia v epicentre bola 8° MSK-64 (prepočítané na magnitúdo cca 5.5),“ doplnil na záver špecialista.
