BRATISLAVA - Keby sa chcel lokálpatriot niečím pochváliť v zahraničí, pokojne by mohol spomenúť slovenské lanovky. Podľa Andreja Bistáka, ktorý sa o tento spôsob dopravy zaujíma profesionálne, nás práve ony zaraďujú medzi svetovú špičku. V rozhovore sa dozviete, aké sú najväčšie prednosti našich lanoviek.
Andrej Bisták, redaktor portálu Lanovky.sk, je absolventom Stavebnej fakulty STU v Bratislave, odbor technológia stavieb, kde v súčasnosti pôsobí ako interný doktorand. Témou jeho dizertačnej práce je „Využitie simulačného modelovania pri príprave výstavbového procesu“. Práca sa špecializuje na využitie vrtuľníkov v stavebnom priemysle. Práve montáž lanových dráh patrí medzi časté úlohy „vrtuľníkového programu“. Je členom redakčnej rady odborného časopisu o lanovej doprave a cestovnom ruchu Lavex-info.
Koľko lanoviek na Slovensku máme?
V súčasnosti sa na Slovensku nachádza 59 prevádzkovaných lanoviek, ďalšie 3 existujú, ale nie sú prevádzkyschopné. Medzi najvyťaženejšie určite patria lanovky vo Vysokých Tatrách (najmä na trase Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso - Lomnický štít) a v Nízkych Tatrách (Jasná - Chopok, resp. Srdiečko - Chopok). Ide teda o zariadenia v najvýznamnejších a najznámejších strediskách cestovného ruchu na Slovensku.
Aké sú prednosti slovenských lanoviek a v čom, naopak, nedostatky? Môžeme povedať, že sme v tomto smere moderní?
Za „vozový park“ lanových dráh sa na Slovensku rozhodne nemusíme hanbiť. Prevažná väčšina existujúcich lanoviek bola postavená po roku 2001, čo je pri zariadeniach lanovej dopravy dobrý výsledok. Možno ho v širšom zmysle považovať za prednosť slovenských lanoviek. Prirodzene, na Slovensku sú aj staršie lanovky, ale tak ako moderné zariadenia, aj ony podliehajú prísnym predpisom a dozoru - rovnako, ako ich novšie kolegyne. Lanovka, ktorá nespĺňa legislatívne predpisy, tzn. nevyhovuje po stránke spoľahlivosti a bezpečnosti technického zariadenia, nemôže (a nie je) na Slovensku prevádzkovaná.
Niektorí ľudia sa lanoviek boja ako lietania. Je strach opodstatnený?
Vo všeobecnosti sa hovorí, že najnižšia miera nehodovosti štatisticky patrí dvom dopravným prostriedkom - lietadlám a práve lanovkám. Asi nie je náhoda, že niektorí ľudia majú strach práve z týchto dvoch dopravných prostriedkov. Oba môžeme radiť medzi nekonvenčné spôsoby dopravy, z čoho pravdepodobne pramení nedôvera niektorých cestujúcich k týmto zariadeniam. Tento strach vo väzbe na lanovú dopravu určite nie je racionálny, avšak vzhľadom na špecifickosť lanovej dopravy, ktorá je väčšinou viazaná na horské terény, a teda rozhodne nepatrí medzi dennodenne širokou verejnosťou používané dopravné prostriedky, môže byť logický. Problém vidím v nedostatočnej osvete a možno malom povedomí o bezpečnosti lanovej dopravy.
Pamätá si Slovensku nejakú lanovkovú tragédiu?
Posledná havária s úmrtím cestujúcich sa na Slovensku stala v januári 1992 na už neexistujúcej kabínkovej lanovke Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso. Pri tejto havárii zomreli štyria cestujúci. Porovnajme si tento údaj s verejnosťou „normálne“ vnímanou automobilovou dopravou. Koľko ľudí zahynulo na slovenských cestách od roku 1992? Určite viac ako štyria.
Predsa len, čo všetko sa môže stať?
Príčin nehôd môže byť viacero, ak však dôjde k havárii, nikdy nie je dôsledkom iba jednej z nich. Obyčajne ide o „reťazenie“ viacerých okolností, ktoré nakoniec prispejú k nehode. V dávnejšej minulosti sa nehody na lanovkách stávali možno častejšie. Súviselo to však s vtedajšou technickou úrovňou zariadení. Aj napriek tomu, že vždy a v každej dobe boli navrhované podľa najlepšieho vedomia a svedomia, logicky museli zodpovedať technickej úrovni doby, v ktorej vznikli, a tiež dosiahnutému stupňu poznania. Lanovkový priemysel sa z každej havárie poučil a tieto udalosti vždy viedli k zvýšeniu bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení. Súčasné lanovky možno považovať za „technicky dokonalé“ zariadenia, aj keď, prirodzene, tak ako v iných oblastiach, vývoj nemôže ustať. Tento proces sa však netýka iba lanovej dopravy.
Aká je priemerná životnosť lanoviek, na čo treba najviac dbať pri ich údržbe?
Technická životnosť lanoviek závisí od druhu zariadenia, a, samozrejme, o starostlivosti o ňu. Vo všeobecnosti sa životnosť lanoviek pohybuje v desaťročiach. Rádovo si treba predstaviť približne 20 rokov, čo je však len veľmi priemerná hodnota. V mnohých krajinách závisí aj od celkových ekonomických podmienok a podobne. Technicky je takéto zariadenie schopné slúžiť aj desiatky rokov, samozrejme, za predpokladu vykonávania povinných a predpísaných kontrol a opráv. Druhou stránkou veci je však morálna životnosť. Vo vyspelých krajinách sú lanovky z prevádzky vyraďované práve po vyčerpaní svojej morálnej životnosti, a to napriek tomu, že by z technického hľadiska mohli byť používané aj naďalej.
Údržba lanoviek vo všeobecnosti zahŕňa údržbu strojnej časti (samotné zariadenie lanovky), elektrickej časti (pohon, ovládanie, zabezpečovacie zariadenie, dorozumievacie zariadenie atď.), a ak sú stanice umiestnené v murovaných budovách, aj stavebnej časti.
Keby ste mali porovnať lanovky na Slovensku a v zahraničí, v čom sme lepší a v čom horší?
Trend svetového vývoja nám v oblasti lanovej dopravy neunikol a zariadenia, ktoré na Slovensku v súčasnosti vznikajú, patria medzi technickú špičku od najznámejších svetových výrobcov. Toto je našou výhodou v porovnaní napr. so susedným Českom, kde sa často inštalujú staršie, použité zariadenia z Álp, ktoré síce takisto vyhovujú po technickej stránke, mnohé sú však morálne zastarané už v čase sprevádzkovania. Na Slovensku sme však, opäť v porovnaní s Českom, ale možno aj so zahraničím všeobecne, zatiaľ neobjavili výhody lanoviek v doprave mimo horských oblastí. Mám na mysli napr. mestské lanovky či prímestské rekreačné lokality. Väčšina slovenských lanoviek plní len funkciu akéhosi moderného lyžiarskeho vleku a premávajú zopár mesiacov v roku, počas ktorých vyvážajú lyžiarov na svahy - čo je škoda. Samozrejme, aj u nás sa nájdu výnimky, ide však o ojedinelé prípady.
Aká lanovka je našou najväčšou pýchou?
Z hľadiska významu určite notoricky známa lanovka na Lomnický štít, ale tiež pozemná lanovka na Hrebienok. Technicky unikátnou je aj lanovka systému Funitel v Jasnej, premávajúca na trase Priehyba - Chopok. Pre milovníkov histórie môže byť zaujímavou aj sedačková lanovka Železná studnička - Kamzík v bratislavskom lesoparku. Táto lanovka bola sprevádzkovaná ešte v roku 1972 a po náročnej obnove v rokoch 2004 - 2005 prepravuje cestujúcich až doteraz (s výnimkou pauzy v období rokov 1990 - 2004). Technicky ide o zaujímavé skĺbenie staršieho zariadenia s novou technológiou.
Chystá sa v blízkej dobe výstavba nejakej novej lanovky?
Na Slovensku pribúdajú lanovky takmer každoročne. V tomto roku prebieha výstavba kabínkovej lanovky Krupová - Kosodrevina na južnej strane Chopku a sedačkovej lanovky Oravská Lesná - Kohútik na Orave. Obe by mali slúžiť už v najbližšej zimnej sezóne.
