BRATISLAVA - Polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Tie im prináša novela Trestného zákona obsahujúca zmeny desiatky ďalších právnych predpisov, ktorú dnes 78 hlasmi schválili poslanci Smeru. Po včerajšej zmene Ústavy tak dnes schválili zvyšok protiteroristických opatrení.
Ešte v utorok dopoludnia Smer-SD za pomoci hlasov Mosta-Híd zmenil Ústavu SR tak, aby pri trestných činoch terorizmu mohla polícia osobu zadržať až na 96 hodín namiesto súčasných 48.
Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. "Vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že nedovolí, aby taká hrozba, aká bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov, mala ohroziť Slovenskú republiku. "To jednoducho určite nedovolíme," uistil.
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti skonštatovalo, že inak sú tresty ohľadom terorizmu postačujúce. Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Toto sú zmeny, ktoré od 1. januára 2016 vstúpia do platnosti:
1. Vzatie do väzby bez udania dôvodu
Najviac zásahov urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu. Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti.
2. Likvidácia extrémistických stránok na internete
Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. Prevádzkovatelia webových sídiel alebo poskytovatelia domén budú povinní na základe príkazu súdu vydaného po žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku webu alebo prístup na doménové meno, ak dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.
3. Prehliadky aj v hromadnej doprave
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Doteraz mohli policajti len nahliadať, od januára budú môcť už aj prehľadávať.
4. Zaistenie až na 2 dni
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
5. Uzavretie verejného miesta pri hrozbe teroristického útoku
Prešla aj možnosť uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok, a bude tiež možné použiť zásahovú výbušku i na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo.
6. Zvýšená ochrana svedka
Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu prostredníctvom videonahrávky. "Ak sa urobí raz úkon, napríklad sa niekto vypočuje, aby úkon nebolo treba opakovať, ale sa dal použiť vo všetkých štádiách trestného konania," vysvetlil premiér.
Odborník: Nič to nerieši
Zmeny v legislatíve samy o sebe nijako neriešia riziko teroristických útokov na území Slovenska. Sú to zmeny, ktoré skôr signalizujú blížiace sa parlamentné voľby. Domnieva sa bezpečnostný expert Milan Žitný, ktorý tak reaguje na slovenským parlamentom dnes prijatý takzvaný anititerostický balíček.
"Vládna strana prišla s veľmi promptným pritvrdením trestno-právnych noriem, ale bez toho, že by boli rovnakým promptným spôsobom prijaté kontrolné mechanizmy. Nemáme stále kvalitný zákon o štátnej službe príslušníkov polície, o tom, ako vyberať funkcionárov, pretože stále je to partokratický model, strana si vyberá policajného prezidenta a funkcionárov, a nie odborné útvary alebo odborná komisia. Nie je kľúčovým kritériom odbornosť, ale blízkosť k politickej strane. To isté sa týka aj spravodajských služieb, ktoré nemajú relevantné kontrolné teleso, najlepšie externé, tak, ako teraz Česká republika pripravuje príslušnú legislatívu," zdôraznil Žitný.
Náš protiteroristický balíček nejde tak ďaleko ako v iných krajinách, tvrdí premiér
Netreba sa obávať nerovnováhy medzi prijatými opatreniami v boji proti terorizmu a ochranou ľudských práv. Po dnešnom definitívnom prijatí protiteroristického legislatívneho balíčka v Národnej rade SR to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Sú to ustanovenia, ktoré ani zďaleka nejdú tak ďaleko, ako to vidíme v protiteroristických úpravách v iných štátoch,“ zdôvodnil Fico na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády.
Kritikom odkázal, že Slovensko novú právnu úpravu v tejto oblasti potrebovalo. „Faktom ostáva, že s výnimkou štandardných právomocí, ktoré má k dispozícii tak polícia alebo spravodajské služby, sme nemali v našom právnom poriadku špeciálne ustanovenia, ktoré by sa dotýkali trestných činov súvisiacich s terorizmom,“ zdôvodnil.
Rovnako boli podľa premiéra potrebné aj špeciálne procesnoprávne ustanovenia, ktoré by umožňovali orgánom činným v trestnom konaní efektívnejšie pracovať s takýmito nebezpečnými páchateľmi.
Fico ocenil postoj parlamentu a poďakoval sa aj opozičným poslancom, vďaka ktorým sa našla potrebná väčšina na zmenu Ústavy SR. „Samotné schválenie zmeny ústavy potvrdzuje, že je tu schopnosť politických strán bez ohľadu na to, aké majú stranícke tričká, dohodnúť sa na vytvorení ústavnej väčšiny, a nie je to prvýkrát,“ ocenil.
Fico pripomenul, že opozícia podporila v tomto volebnom období zmenu základného zákona štátu aj pri otázke ochrany rodiny, ochrany pitnej vody a pri opatreniach v oblasti justície. „Vítam tento postoj slovenského parlamentu. Verím, že ak by sa vyskytli akékoľvek situácie, ktoré vyžadujú širšiu dohodu politických strán, že k takejto dohode aj dôjde,“ doplnil.
