BRATISLAVA – Protiteroristické opatrenia z dielne vládnúceho Smeru rozdeľujú verejnosť na dva tábory. Ide o predvolebnú taktiku, alebo je balíček sériou nutných opatrení, ktoré musíme čeliac hrozbe terorizmu prijať a akceptovať? Nie je to slepá ulička demokracie, do ktorej chcú teroristi v rámci svojej stratégie vohnať náš vlastný strach? Spýtali sme sa odborníkov, čo si o opatreniach myslia. Každá minca má totiž svoj rub aj líc.
Od nového roka má vstúpiť do platnosti protiteroristický balíček, navrhnutý vládou Roberta Fica, ktorý zmení rétoriku zákona a naruší niektoré z osobných slobôd. Práve tento fakt leží v žalúdku kritikom protiteroristických opatrení, ktorí vyzývajú prezidenta Andreja Kisku, aby novelu zákona nepodpísal. Schválenie a prijatie balíčka bude mať za následok zmenu v Trestnom zákone, Trestnom poriadku, zákone o SIS, zákone o policajnom zbore a novelu ďalších 12 zákonov.
Zmena Ústavy kvôli terorizmu schválená: Smer zachránilo týchto 14 "zradcov" opozície!
„Považujeme za neprijateľné, aby sa o posilňovaní právomocí bezpečnostných zložiek štátu a zásahoch do osobných slobôd rozhodovalo bez zapojenia odbornej aj širšej verejnosti, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania a v rámci predvolebnej kampane vládnucej strany,“ oponujú signatári Výzvy na vetovanie Ficovho protiteroristického balíčka. Zmeny zákonov by podľa nich narušili nielen slobody a súkromie osôb, ale môžu byť zneužiteľné aj na zásahy, ktoré s bojom proti terorizmu nemajú nič spoločné.
Teroristi nás chcú vohnať do pasce
„Teroristi sú doktrinisti, ktorí chcú realizovať svoju predstavu o zmene sveta. My musíme robiť všetko, aby sme im na túto taktiku neskočili. V skutočnosti z iniciatívy necítim boj proti terorizmu, ale využitie témy v predvolebnom zápase. Nebezpečné je, že sa snažia vytvoriť dojem, že sme všetci ohrození a riziko je aj v reálnom zneužití týchto zákonov. A aj preto som podpísal výzvu prezidentovi,“ myslí si Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý s uvedením protiteroristického balíčka do praxe nesúhlasí.
Podobný názor zastáva aj Ondrej Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorý protiteroristický balíček považuje za „marketingovú predvolebnú taktiku Smeru“. Opatrenia podľa neho zasiahnu do osobných slobôd a posilnia napríklad právomoci SIS. Prijatie takýchto opatrení na politickú objednávku strany považuje za nevhodné.
Musíme sa s tým zmieriť
Osobitý názor zastáva bezpečnostný analytik Ivo Samson, podľa ktorého je prijatie protiteroristického balíčka následok parížskych útokov, po ktorých musela Európa konať, aby upokojila verejnosť. „Ide o preventívne opatrenie, s ktorým sa obyvatelia musia zmieriť,“ uviedol Samson, ktorý dal zároveň do pozornosti, že s protiteroristickými opatreniami prichádzame neskôr, ako v iných západných krajinách. Aj definíciu samotného terorizmu sme zaviedli až v roku 2002, po útokoch na newyorské dvojičky.
Protiteroristický balíček je určitou daňou za osobné slobody a demokraciu v individualistických spoločnostiach. S terorizmom môže de facto sympatizovať ktorýkoľvek občan, čo si vyžiada zvýšenú kontrolu aj v oblasti osobnej sféry. Je to prístup, ktorý povedie k zvýšenej kontrole, ale zoči-voči terorizmu nám nič iné neostáva, zdôvodnil Samson.
Ako Topky informoval Roman Krpelan, hovorca Andreja Kisku, prezident sa bude výzvou a zákonom zaoberať a zaujme k nemu oficiálne stanovisko, keď mu príde na podpis, čo zatiaľ nie je aktuálne.
Osobnosti, ktoré podpísali výzvu na blokovanie balíčka
Ondrej Dostál, predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
Juraj Smatana, učiteľ a poslanec mestského zastupiteľstva, Považská Bystrica, ZMENA ZDOLA
Jakub Nedoba, predseda Mladých liberálov
Vladimír Špánik, poslanec obecného zastupiteľstva, Vinodol, predseda Združenia občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)
Juraj Petrovič, podpredseda OKS
Jozef Mečiar, o.z. Lepšia Šaľa
Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI)
Ján Levoslav Benčík, bloger – dôchodca
Zsolt Király, šéfredaktor Körkép.sk
Peter Zajac, literárny vedec
Jozef Hašto, psychiater
Lucia Štasselová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava
Eugen Korda, novinár
Fedor Gál, sociológ
Martin Dinuš, občiansky aktivista
Lucia Gertli, manažérka
Juraj Bakoš, poslanec mestského zastupiteľstva, Trenčín, OKS
Nataša Holinová, redaktorka
Lucia Nicholsonová, poslankyňa NR SR za SaS
Martin Poliačik, poslanec NR SR za SaS
Šimon Jeseňák, Mladí konzervatívci
Zuzana Demjanová, aktivista, Košice
Eva Polakovičová, ekonómka
Juraj Rizman, občiansky aktivista
Matúš Bischof, poslanec mestského zastupiteľstva, Rožňava, OKS
Martin Hojsík, občiansky aktivista
Peter Osuský, poslanec NR SR za SaS
Nora Beňaková, Človek v ohrození
Martin Kamenský, majiteľ Kafe Scherz
Ivan Kuhn, podpredseda OKS
Slavomíra Salajová, právnička
Richard Drutarovský, občiansky aktivista a poslanec mestského zastupiteľstva, Prešov
Martin Mlýnek, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Dúbravka, OKS
Martin Kríž, pedagóg a sociálny inovátor
Martin Tokár, predseda Občiansko-demokratickej mládeže (ODM)
Vojto Bočák, podnikateľ, aktivista
Adam Šipoš, podpredseda Novej Generácie
Vladimír Pirošík, advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva Banská Bystrica
Jarmila Lajčáková, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO)
Viera Dubáčová, divadelná režisérka a poslankyňa Mestského zastupiteľstva Banská Bystrica
Martin Alušic, advokát a miestny aktivista, Ružomberok
Štefan Olejník, fyzik
Marian Jaslovský, hudobník
Ľuboš Lorenz, výtvarník
Jana Kluková, project manager
Ladislav Rovinský, občiansky aktivista, Košice
Veronika Remišová, komunálna poslankyňa a občianska aktivistka
Michal Drotovan, poslanec miestneho zastupiteľstva, Bratislava – Rača
Mário Homolka, dokumentarista
Lucia Piussi, Živé kvety
Ján Hacaj, vinár
Katarína Šimončičová, ochranárka, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava – otvorene
Jakub Kratochvíl, novinár
Rudolf Sikora, výtvarník
Milan Nič, riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI)
Ľubica Trubíniová, ochranárka a občianska aktivistka
Peter Lehotský, mediálny konzultant, Liptovský Mikuláš
Natália Blahová, sociálna poradkyňa, občianska aktivistka
Tereza Siman, Bratislava
Vladimír Dolinay, učiteľ a poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava – Petržalka
Eva Güttlerová, spolumajiteľka PR agentúry
Elena G. Kriglerova, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
Peter Spáč, politológ
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Natália Závodská, manažérka pivovaru
Pavel Sibyla, Nadácia Zastavme korupciu
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu
Michal Filek, novinár, poslanec mestského zastupiteľstva, Bytča
Martina Barancová Paulíková, ekologička, Zvolen
Ozo Guttler, hudobník
Ján Orlovský, Nadácia otvorenej spoločnosti
Roman Jančiga, o. z. Communio Minerva
Pavel Nechala, právnik
Tomáš Jahelka, politológ, vysokoškolský učiteľ
Milena Veresová, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Šaľa,
Juraj Mesík, občan, analytik
Andrej Bán, novinár
Daniel Pastirčák, kazateľ
Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka Občan, demokracia a zodpovednosť
Michal Hvorecký, spisovateľ
Štefan Szabó, o.z. SOSNA
Ondrej Prostredník, evanjelický teológ
Jana Juráňová, spisovateľka
Bohuslav Beňo, dôchodca, Malé Stračiny
Mikuláš Huba, geograf, environmentalista, občiansky aktivista
Juraj Hipš, riaditeľ Živice
Zuzana Piussi, filmárka
Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku
Michal Novota, podnikateľ
Matej Števove, člen OKS
Mikuláš Knapp, samostatne zárobkovo činná osoba, Martin,
Juraj Petráš, člen OKS
Zuzana Števulová Liga za ľudské práva
Timea Stránska, právnička
Zuzana Bargerová, právnička
Martin Dubéci, analytik
Kálmán Petőcz, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku
Tomáš Krištofóry, Mendelova univerzita
Martin Krivošík, projektový manažér
Marcel Uhrin, vysokoškolský učiteľ, biológ
Toto sú zmeny, ktoré od 1. januára 2016 vstúpia do platnosti:
1. Vzatie do väzby bez udania dôvodu
Najviac zásahov urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu. Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti.
2. Likvidácia extrémistických stránok na internete
Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. Prevádzkovatelia webových sídiel alebo poskytovatelia domén budú povinní na základe príkazu súdu vydaného po žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku webu alebo prístup na doménové meno, ak dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.
3. Prehliadky aj v hromadnej doprave
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave.Doteraz mohli policajti len nahliadať, od januára budú môcť už aj prehľadávať.
4. Zaistenie až na 2 dni
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji protiterorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
5. Uzavretie verejného miesta pri hrozbe teroristického útoku
Prešla aj možnosť uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok, a bude tiež možné použiť zásahovú výbušku i na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo.
6. Zvýšená ochrana svedka
Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu prostredníctvom videonahrávky. "Ak sa urobí raz úkon, napríklad sa niekto vypočuje, aby úkon nebolo treba opakovať, ale sa dal použiť vo všetkých štádiách trestného konania," vysvetlil premiér.
