BRATISLAVA – Obávaný bratislavský fekálny fantóm, ktorého polícia chytila priamo pri čine, sa po zadržaní k niekoľkomesačnému vyčíňaniu priznal. Ešte prekvapujúcejšie však bolo pre všetkých zistenie, že ide o syna vysokopostaveného slovenského generála. Na to, čo mohlo Martina (24) viesť k deviantnému správaniu, sme sa spýtali známeho banskobystrického psychiatra Michala Pataráka.
Z mediálne dostupných informácií nemožno jednoznačne potvrdiť, či ide o sexuálnu deviáciu. To by malo konštatovať až klinicko-diagnostické a sexuologické vyšetrenie. V prípade, že by išlo o sexuálnu deviáciu, je jej vznik otázny, myslí si psychiater. Ak by sa potvrdila, potom by spadala do oblasti sexuologickej deviantológie, ktorá sa zaoberá poruchami sexuálne motivačného systému.
Polícia sa pochválila úlovkom, hovn*man už je obvinený: Prvé detaily, ako chytili generálovho syna
„Sexuálne motivačný systém predstavuje zreťazenie motivačných modulov ľudskej sexuality, respektíve jej čiastkových motivačných stavov. Jeho súčasťou je atraktivita, teda súbor podnetov, ktoré nás eroticky priťahujú a sexuálne vzrušujú, proceptivita, teda tendencie jedinca priblížiť sa k nositeľovi týchto podnetov a nadviazať s ním vzťah, ako aj nekoitálna akceptivita a genitalita, čo sú motivačné stavy, ktoré keď sa aktivujú, umožňujú intímnu a sexuálnu aktivitu v užšom zmysle slova,“ objasnil psychiater z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Michal Patarák.
Každého môže vzrušovať niečo iné
Podľa jeho ďalších slov sú variácie sexuálneho motivačného systému z veľkej časti podmienené biologicky či geneticky, pretože ani jedinec so zdravou, ani variantnou sexualitou si nevyberá, čo ho bude vzrušovať a na čo bude sexuálne reagovať. „Človek v sebe pozoruje sexuálne vzrušenie a snaží sa naň reagovať vo svojom správaní, čo prakticky znamená - ak to zaženieme do extrému - buď to, že sa mu podvolí a reaguje v súlade s ním, alebo sa snaží zabrániť sexuálnej aktivite, ktorá z neho plynie, napríklad preto, že je aktuálne alebo spoločensky nevhodná,“ vysvetlil Patarák.
Aj keď môže mnohých ľudí vzrušovať niečo alternatívne, neznamená to ešte, že musia prekračovať rámec zákona. „To sa stáva skôr ľuďom, ktorí z rôznych príčin nie sú schopní ovládnuť svoje sexuálne motivované konanie, alebo ktorí nie sú schopní plne posúdiť ich spoločenskú nevhodnosť či priam protispoločenskosť. To sa môže stať po úraze hlavy, poškodení mozgu, pri súbežnej duševnej poruche a podobne,“ povedal psychiater na margo útokov zo strany fekálneho fantóma.
Má na to vyplyv aj výchova?
„Je predmetom kontroverzií, do akej miery môžu byť variácie v sexuálnom motivačnom systéme naučené. Mechanizmus učenia sa však nevylučuje s vrodenými a biologickými mechanizmami a pravdepodobne si jedinec viac vštepuje životné zážitky, ktoré sú v súlade s jeho sexuálnym motivačným systémom,“ doplnil psychiater.
Na záver banskobystrický odborník vysvetlil, že výchova, prostredie a osobnostné kvality jedinca zvyknú so samotným obsahom a charakterom sexuálneho motivačného systému súvisieť len veľmi málo alebo dokonca vôbec. „Osobnosť jedinca má skôr vplyv na to, ako sa so svojim sexuálnym motivačným systémom človek vyrovnáva, ak je odchýlený od spoločenského ideálu alebo priemeru, respektíve je za hranicou spoločenskej únosnosti a tolerancie,“ dodal.
