BRATISLAVA – Chceli by ste, aby mal váš partner sebavedomie kráľa, hory svalov a bujnú chlpatú hruď? Možno by vás čoskoro pripravil o ilúzie. Slovenská vedkyňa Jaroslava Durdiaková z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre Topky vysvetlila, ako veľmi mužské schopnosti a správanie súvisia s hladinou testosterónu.
Ako spoznáme muža, ktorý má testosterónu na rozdávanie a ako, naopak, estrogénovú divu? V mojej predstave má „testosterónovejší muž“ hrubší hlas, viac ochlpenia, svalnatejšiu postavu a je agresívnejší. Je to skutočne tak?
V podstate áno, vysokotestosterónoví muži sú mužnejší nielen výzorom, ale aj správaním. Agresivita je často spájaná s mužskou charakteristikou a testosterónom. Podporuje to aj fakt, u väzňov, ktorí spáchali násilné trestné činy, boli namerané vyššie koncentrácie testosterónu. Nemožno to ale úplne zovšeobecniť a správnejšie by bolo povedať, že vyššie hladiny testosterónu sú u mužov všeobecne spojené s dominantným správaním. Dominantné správanie nemusí byť nevyhnutne sprevádzané agresívnymi prejavmi. V niektorých prípadoch sa dominancia prezentuje ako rebélia voči autoritám, porušovanie zákonov či prílišná súťaživosť. Naopak, typickú ženu disponujúcu relatívne nízkymi koncentráciami testosterónu a vyšším podielom ženských hormónov si môžeme predstaviť ako jemnú nežnú bytosť so svetlými vlasmi a typickým hruškovitým tvarom tela s ukladaním tuku predovšetkým okolo bokov. Z povahových charakteristík je pre ňu príznačná schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých, je komunikatívna, starostlivá a spája sa u nej rozum s intuíciou a citom.
Dá sa hladina testosterónu spoľahlivo odhaliť iba na základe správania?
Z toho, ako sa človek správa, nemožno úplne presne odhadnúť hormonálny profil, keďže správanie je komplexný prejav ovplyvnený množstvom faktorom. Okrem toho, samotné hladiny hormónov nie sú jediný činiteľ, ktorý má vplyv na výsledné správanie. Závisíme od genetiky, od toho, ako nám fungujú receptory pre dané hormóny a poobne. Ak by sme mali pred sebou dvoch ľudí s identickými koncentráciami testosterónu, ich prejavy a správanie by sa mohli úplne líšiť v dôsledku iného vnútorného nastavenia. Avšak, z výsledkov prác, ktoré sa robia na väčšom súbore ľudí a reprezentujú akýsi populačný priemer, sú známe isté zovšeobecnenia. Napríklad, muži vďaka vyššiemu testosterónu horšie rozoznávajú prejavy hnevu v tvári, a tým oslabujú rozoznávanie signálov blížiacej sa sociálnej hrozby, ale kompenzujú to celkovo redukovanou dôverčivosťou. Muži s vyššími hladinami testosterónu sú priebojnejší, ochotnejšie a lepšie čelia výzvam a púšťajú sa do väčšieho rizika. Na druhej strane majú problémy s tímovou spoluprácou. Vysoké hladiny testosterónu u nich podporujú egocentrické rozhodnutia a oslabujú veľkorysosť. Vyššie hladiny testosterónu udržujú mužov aktívnych aj na reprodukčnom trhu, stimulujú u nich túžbu po zbližovaní a po interakcii s opačným pohlavím. Je známe, že muži žijúci dlhodobo v manželstve či v partnerstve majú nižšie hladiny testosterónu oproti nezadaným rovesníkom. Aj keď nie je presne jasné, či je nižší testosterón u zadaných príčina alebo následok ich sociálneho statusu. Mravné správanie a morálne zásady tiež podliehajú vplyvu testosterónu. Muži vo všeobecnosti konajú viac prospechársky, v duchu hesla účel svätí prostriedky oproti ženám, ktoré využívajú iné stratégie.
Vedci hovoria, že dnešným mužom rýchlejšie klesajú hladiny testosterónu oproti predošlým generáciám. Čím je to spôsobené? Môže za to aj emancipácia žien?
Ťažko povedať, či je za to zodpovedná emancipácia žien, hoci ju ako jeden z faktorov nemožno vylúčiť. Skôr si ale myslím, že to celé môže mať biologické vysvetlenie. Najväčším nepriateľom fyzickej pohody a výkonnosti ľudského tela je tuk a stres. V dnešnej uponáhľanej a chaotickej dobe sa muži menej hýbu, pribúda im tuk a ubúdajú svaly. Samozrejme, hovoríme o priemere v populácií a česť výnimkám (aby som sa niekoho nedotkla). Pracovné povinnosti zaberajú veľkú časť života a často sú zdrojom stresu, ktorý nepriaznivo bičuje naše orgány a ovplyvňuje aj endokrinný systém. A to na pohode určite nepridáva. V neposlednom rade užívame stále viac liekov a denne sme vystavení celému spektru endokrinných narušiteľov a chemikáliám, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu.
Predmetom vášho vedeckého skúmania je vzťah medzi nadaním, IQ a testosterónom. Prečo práve testosterón?
Testosterón svojím zaujímavým účinkom púta pozornosť vedeckej komunity už dlhé roky. Najprv ako steroidný hormón zodpovedný za vznik pohlavných rozdielov medzi mužmi a ženami, no dnes sa mu skôr venuje pozornosť ako dôležitému modulátorovi funkcií mozgu. Mozog je osobitne senzitívny na účinok testosterónu počas relatívne krátkeho obdobia počas vývinu v maternici. V tomto čase sa vplyvom testosterónu definitívne organizujú mozgové štruktúry „mužským smerom“. Takto naprogramovaná architektúra mozgu má dôsledky na správanie a kognitívne funkcie, ktoré sú aktivované hladinami testosterónu v cirkulácii v neskoršom postnatálnom období.
Ako súvisí testosterón s nadaním?
Prvý impulz, ktorý upriamil našu pozornosť na testosterón, ako na možného hráča v podstate nadania, bol fakt, že medzi nadanými jedincami prevažujú chlapci. Preto nás zaujal hormón, ktorý je dôležitý pri diferenciácii pohlavných rozdielov v telesnej stavbe, ale aj v správaní. Ďalej vieme, že nadaní sa rodia s atypickými mozgami, čiže s talentom v analytickom myslení, vidia svet v obrazoch a naopak, pokrivkávajú u nich verbálne schopnosti či empatia. Príkladom je jedinečná osobnosť Alberta Einsteina. Svet vnímal pomocou rovníc a obrazov. Pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia. Paradoxne, nevedel hovoriť do veku troch rokov a poruchy reči pretrvávali aj neskôr. Tiež bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka, pravdepodobne kvôli dyslexii a hanblivej povahe. Všetky tieto indície vedú k tomu, že by za tým mohol byť testosterón a jeho vyššia dávka, ktorá hrá úlohu pri vývine nadania, lebo zvýšený vplyv testosterónu potláča rast zadných častí ľavej hemisféry a stimuluje rast zodpovedajúcich regiónov pravej hemisféry. Výsledkom je zvýšená dominancia pravej hemisféry, sprevádzaná už spomínaným talentom v analytickom myslení a vynikajúcou orientáciu v priestore.
Na aké zaujímavé poznatky ste prišli? Ako výskum testosterónu prebiehal?
S nápadom skúmať nadaných ľudí prišla moja šéfka a bývalá školiteľka, pani profesorka Ostatníková. V špeciálnej štúdii vtedy porovnávali koncentrácie testosterónu v sline nadaných detí s s kontrolnou skupinou detí z náhodne vybranej základnej školy v Bratislave. Jej prvá práca ukázala , že nadaní majú nižšie hladiny testosterónu v sline v porovnaní s kontrolnými rovesníkmi. Následne sme pátrali po tom, prečo je to tak, prečo majú nadaní menej testosterónu v sline počas života. Jedna možná odpoveď je, že preto, lebo ho mali príliš veľa počas vývinu v maternici a počas života ich telo potrebuje menšie množstvo. Druhé vysvetlenie môže byť, že majú silnejší, viac citlivý receptor, ktorý reaguje už na maličké dávky testosterónu, a teda nie je potrebné, aby ho mali veľa v cirkulácii. Jednoznačnú odpoveď však stále nemáme a veríme, že ju prinesú ďalšie štúdie.
Ak mali nadaní chlapci menej testosterónu, znamená to, že v priestorových schopnostiach boli iba priemerní?
Paradoxne, nie. Porovnaním nadaných chlapcov a bežnej populácie sme tiež potvrdili, že nadaní vynikajú v priestorových schopnostiach a mentálnej rotácii. To znamená, že dokážu lepšie, pohotovejšie a správnejšie v mysli rotovať 2D obrazce a vzájomne ich porovnávať, avšak horšie čítajú prejavy emócie v tvárach ľudí. Predpokladáme, že za to môže atypická organizácia mozgu v dôsledku vyšších dávok testosterónu počas vývinu v maternici.
Môžu podobné závery, ktoré ste vyvodili pri skúmaní mužov, platiť aj u žien?
Výskumy v prípade žien sú komplikované kvôli ich mesačným cyklom, hoci aj muži ich majú, ale bez vonkajšieho prejavu. Z našich výsledkov vyplýva, že nie všetko, čo platí pre mužskú populáciu, možno uniformne zovšeobecniť a vztiahnuť aj na ženy.
Testosterón vás zaujímal aj v prípade autistov, medzi ktorými sa vyskytuje viac osôb so zvláštnym nadaním. Čo ste zistili? Súvisí nejako testosterón s autizmom?
Poruchy autistického spektra sú charakterizované najmä deficitmi v sociálnej interakcii, komunikácii a opakujúcim sa správaním. Do spektra porúch sa zaraďuje aj Aspergerov syndróm, pri ktorom zvyknú byť prítomné ostrovy jedinečných schopností. Autistické prejavy sa všeobecne vyznačujú zvýšenou systemizáciou a deficitmi v empatii. Vedci z Cambridge prišli ako prví s teóriou , že autizmus vzniká v dôsledku silného pôsobenia testosterónu v prenatálnom období a dokázali to vo veľmi presvedčivých štúdiách. Silný androgénny účinok na vyvíjajúce sa dieťatko v maternici ma za následok stav, že sa narodí dieťa s extrémne mužskými prejavmi. Aj my v našom laboratóriu rozvíjame túto teóriu hypermužského mozgu a naše výsledky potvrdzujú, že deti s autistickými prejavmi sú prenatálne aj postnatálne vystavené silnejšiemu androgénnemu vplyvu. Treba ale dodať, že pri autizme svoju úlohe zohráva nespočetne veľa iných faktorov, ako aj výrazný podiel genetiky v interakcii s faktormi prostredia. Ale k odhaleniu presnej príčiny a vysvetlenia mechanizmov máme ešte hodný kus cesty.
Na aké nadanie človeka predurčuje testosterón? Je jediným hormónom nadania?
Testosterón nie je jediným determinantom nadania, ani ho tak nemožno nazývať. Nebol nájdený žiaden gén, ktorý by z človeka spravil génia, sú to viacnásobné vplyvy rôznych genetických faktorov, ktoré sa uskutočňujú cez reguláciu zmien v štruktúre a v metabolizme mozgu. Poslami génov sú hormóny a jedným z tých, ktorý organizuje mozgové štruktúry vzhľadom na pohlavie jedinca, je testosterón. Vplyv testosterónu sa ale podpisuje pod skutočnosť, ako veľmi sme systematickí a ako dobre sa orientujeme v mapách a v priestore. Pre optimálne schopnosti sú však dôležité akési ideálne koncentrácie testosterónu, väčšia či menšia vzdialenosť od ideálnej hodnoty danú schopnosť kompromituje.
Dá sa povedať, že testosterón je z určitého pohľadu hormónom inteligencie? Spomínali ste, že medzi mužmi je viac osôb s vysoko nadpriemerným nadaním? Sú teda muži inteligentnejší ako ženy?
Testosterón je modulátor mozgovej architektúry a kognitívnych funkcií. Muži a ženy sa však dosahovaných hodnotách IQ nelíšia. Líšia sa len v distribúcii v rámci populácií. Zatiaľ čo väčšina žien spadá do kategórie s normálnym priemerným IQ, muži sú viac zastúpení v extrémnych kategóriách. Je medzi nimi viac intelektovo nadaných s nadpriemerným IQ, ale aj viac intelektovo hendikepovaných. Neexistuje teda nič také ako hormón inteligencie .Nebol nájdený žiadny taký faktor, ktorý by z človeka spravil génia, sú to vždy viacnásobné vplyvy rôznych genetických faktorov, ktoré sa uskutočňujú cez reguláciu zmien v štruktúre a v metabolizme mozgu. Poslami génov sú hormóny a jedným z tých, ktorý organizuje mozgové štruktúry vzhľadom na pohlavie jedinca, je testosterón.
