Slovensko na rozdiel od iných štátov nestiahne vojakov z Bosny
BRATISLAVA - Slovensko zatiaľ nebude nasledovať príklad iných európskych krajín a nestiahne z Bosny svojich vojakov.
ČTK to potvrdil minister obrany František Kašický. Európska únia sa už na znížení počtu vojakov v tejto krajine dohodla, dôvodom je postupne sa lepšiaca bezpečnostná situácia v krajine.
V Bosne má Slovensko zhruba štyridsať vojakov v operácii Althea Európskej únie. Väčšina z nich pôsobí v čate vojenskej polície na základni v Tuzle. "Maximálne ju presunieme na inú základňu, ale to budeme riešiť podľa požiadaviek velenia misie," povedal minister.
Ministri obrany štátov EÚ sa v marci dohodli na znížení počtu vojakov v Bosne zo súčasných 6000 na približne 2500. Odsun všetkých svojich 600 vojakov z Bosny ohlásila napríklad už oficiálne Británia. Pritom ešte v roku 1995, keď daytonská mierová zmluva ukončila v Bosne krvavú občiansku vojnu, bolo v krajine rozmiestnených až 60.000 vojakov. Medzitým sa však vzťahy medzi kedysi na smrť znepriatelenými moslimskými Bosniakmi, Srbmi a Chorvátmi upokojili.
Ďalšie krajiny EÚ uvažujú, že zároveň so znížením počtu vojakov v Bosne posilnia svoju prítomnosť v Kosove. Nemalo by však ísť o vojakov, ale o policajtov alebo administratívne sily. O budúcnosti tejto juhosrbskej provincie totiž bude zrejme v najbližšom období rozhodovať Bezpečnostná rada OSN. Nie je vylúčené, že podporí faktickú nezávislosť územia od Srbska tak, ako to uvádzal plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho. Počíta sa však aj s výrazným medzinárodným dohľadom.
Na rozdiel od Bosny v Kosove vojaci pôsobia pod velením NATO a nie EÚ. Slovensko je podľa Kašického pripravené počet vojakov vo svojom viac ako 130-člennom kontingente v jednotkách KFOR upraviť podľa výsledku rokovaní o konečnom štatúte Kosova. "Na to sme pripravení, ale zatiaľ je predčasné o tom hovoriť, lebo bude závisieť, ako budú definované nanovo úlohy pre KFOR v tejto oblasti po definitívnom vyriešení tejto otázky (Kosova)," doplnil minister.
Počet Slovákov v medzinárodných misiách klesol po tohtoročnom stiahnutí kontingentu z Iraku. Slovenská armáda zostala okrem balkánskeho regiónu zastúpená napríklad ešte v Afganistane, na Cypre či Golanských výšinách, o ktoré sa sporí Izrael a Sýria. Celkovo podľa ministerstva obrany v zahraničných misiách pôsobí približne 550 Slovákov.
Ministri obrany štátov EÚ sa v marci dohodli na znížení počtu vojakov v Bosne zo súčasných 6000 na približne 2500. Odsun všetkých svojich 600 vojakov z Bosny ohlásila napríklad už oficiálne Británia. Pritom ešte v roku 1995, keď daytonská mierová zmluva ukončila v Bosne krvavú občiansku vojnu, bolo v krajine rozmiestnených až 60.000 vojakov. Medzitým sa však vzťahy medzi kedysi na smrť znepriatelenými moslimskými Bosniakmi, Srbmi a Chorvátmi upokojili.
Ďalšie krajiny EÚ uvažujú, že zároveň so znížením počtu vojakov v Bosne posilnia svoju prítomnosť v Kosove. Nemalo by však ísť o vojakov, ale o policajtov alebo administratívne sily. O budúcnosti tejto juhosrbskej provincie totiž bude zrejme v najbližšom období rozhodovať Bezpečnostná rada OSN. Nie je vylúčené, že podporí faktickú nezávislosť územia od Srbska tak, ako to uvádzal plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho. Počíta sa však aj s výrazným medzinárodným dohľadom.
Na rozdiel od Bosny v Kosove vojaci pôsobia pod velením NATO a nie EÚ. Slovensko je podľa Kašického pripravené počet vojakov vo svojom viac ako 130-člennom kontingente v jednotkách KFOR upraviť podľa výsledku rokovaní o konečnom štatúte Kosova. "Na to sme pripravení, ale zatiaľ je predčasné o tom hovoriť, lebo bude závisieť, ako budú definované nanovo úlohy pre KFOR v tejto oblasti po definitívnom vyriešení tejto otázky (Kosova)," doplnil minister.
Počet Slovákov v medzinárodných misiách klesol po tohtoročnom stiahnutí kontingentu z Iraku. Slovenská armáda zostala okrem balkánskeho regiónu zastúpená napríklad ešte v Afganistane, na Cypre či Golanských výšinách, o ktoré sa sporí Izrael a Sýria. Celkovo podľa ministerstva obrany v zahraničných misiách pôsobí približne 550 Slovákov.
