BRATISLAVA - Skutočnosť, že päť rokov po smrti renomovaného právnika Ernesta Valka nie je tento prípad objasnený, nijako neprekvapuje. Pod neúspech vo vyšetrovaní sa nepochybne podpísali v prvom rade diletantské chyby, ktorých sa orgány činné v trestnom konaní dopustili hneď na samom začiatku. Zdôraznil to bezpečnostný analytik Milan Žitný.
"Obhliadky na mieste činu neboli ani profesionálne, ani dôkladne vykonané - svedčí o tom aj fakt, že na mieste činu zostali mnohé predmety, ktoré mali byť predmetom expertíz v kriminalistických laboratóriách, alebo tiež fakt, že pištoľ Valka našla až náhodou jeho dcéra v sedačke pod "epedou", keď spolu s mamou sprevádzali príslušníkov polície na mieste činu pri už niekoľkej opakovanej obhliadke. Ďalšou chybou, ohrozujúcou vyšetrovanie, boli informačné "balóniky", ktoré vypúšťali niektorí predstavitelia ministerstva vnútra a Prezídia Policajného zboru s náznakmi smeru, kadiaľ sa vyšetrovanie uberalo, čo mohlo byť pre páchateľa alebo páchateľov signálom, aby boli neustále mimoriadne obozretní," zdôraznil ďalej Žitný.
Bezpečnostný analytik je po piatich rokoch "viac naklonený verzii, že vražda Valka nebola náhodná, ale že súvisela s jeho prácou". "Z jeho domu nič nezmizlo, čo odporuje jednej z vyšetrovacích verzií, že išlo o náhodnú lúpež a následné skratové konanie páchateľa (páchateľov) prekvapeného, či prekvapených, nečakanou bojovou reakciou Valka, ktorý bol držiteľom čierneho pásu v karate a stále aktívne trénoval. O tom, že sa tvrdo s útočníkom (útočníkmi) bil, svedčia viaceré stopy na mieste činu. Páchatelia zrejme čakali, až Valko príde domov. Mal totiž čas odložiť si, ako to mal vo zvyku, pištoľ pod "epedu" v sedačke. Keby ju mal pri sebe, bol by dnes ešte medzi nami a neriešili by sme tu päť rokov rébus jeho záhadnej smrti," dodal na záver Žitný.
Od smrti prominentného právnika Ernesta Valka uplynie pät rokov
Advokát Ernest Valko zomrel pred piatimi rokmi 8. novembra 2010. Popredného slovenského právnika a niekdajšieho predsedu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) zastrelili v jeho vlastnom dome v Limbachu.
Ako poslanec Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR sa Ernest Valko zúčastňoval na tvorbe základných dokumentov štátu, bol pri vzniku listiny Základných práv a slobôd či Obchodného zákonníka. Bol koordinátorom prvého návrhu slovenskej ústavy po roku 1989. Išlo o verziu slovenskej ústavy, ktorá sa pripravovala v rámci federácie v roku 1991 a ktorá sa nestihla uplatniť.
Ernest Valko sa narodil 10. augusta 1953 v Spišskej Novej Vsi. Napriek tomu, že jeho otec bol právnik a v tomto zázemí odmalička vyrastal, istý čas ho zaujímali exaktné vedy, najmä chémia, ktorú začal študovať aj na vysokej škole. Štúdium však musel zo zdravotných dôvodov prerušiť pre alergiu na niektoré druhy chemikálií. Jeho ďalší život sa potom už niesol v duchu otcových tradícií. V roku 1972 začal študovať právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave. Štúdium dokončil v roku 1977, v roku 1979 zložil rigoróznu skúšku a získal titul doktora práv. V roku 2005 získal titul PhD.
Zamestnaný bol najprv ako podnikový právnik vo viacerých národných podnikoch (Vodohospodárske stavby, Ľahké stavebné hmoty). Na vedľajší pracovný úväzok pracoval v manželskej poradni, teda venoval sa aj rodinnému a občianskemu právu. Popritom sa zaujímal o ústavné právo. Urobil si postgraduál na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a na Právnickej fakulte UK z hospodárskeho práva. Krátky čas potom pracoval ako obchodný námestník v bratislavskom Kable a pôsobil aj v arbitráži.
Po novembri 1989 sa prihlásil do právnickej poradne, ktorú organizovalo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). V roku 1990 Valka kooptovalo VPN za poslanca Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Od júna 1990 bol podpredsedom Snemovne ľudu (SĽ) FZ ČSFR. V tom čase (jeseň 1990) bol aj spravodajcom kompetenčného zákona. Keď sa v poslednom roku bývalej československej federácie stal predsedom Ústavného súdu ČSFR (od 31. januára do 31. decembra 1992), jeho poslanecký mandát zanikol.
Od rozdelenia ČSFR a vzniku Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 sa venoval advokácii. Zastupoval niektoré osobnosti i právne subjekty v súdnych sporoch. V roku 1998 bol právnym poradcom Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V auguste 1998 ako vedľajší účastník konania zastupoval SDK na Najvyššom súde SR v súdnom spore o subjektivitu SDK pre septembrové parlamentné voľby 1998 (súd zamietol návrh Hnutia za demokratické Slovensko - HZDS - na zrušenie registrácie kandidačnej listiny SDK na tieto voľby, odporcom v tomto prípade bola Ústredná volebná komisia). Bol tiež právnym poradcom Fondu národného majetku (FNM) SR. Zastupoval Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v súdnom spore o takzvané Duckého zmenky. Naposledy sa jeho meno spomínalo v kauze Tipos, ktorý zastupoval pred Ústavným súdom SR.
Život Ernesta Valka skončil predčasne. Bol usmrtený strelnou zbraňou a nájdený vo svojom dome v Limbachu. Jeho mŕtve telo objavili dcéra a bývalá manželka 8. novembra 2010 o 22.45 h. Vybrali sa k nemu, keď dlhší čas neprijímal volania na mobilný telefón, čo im bolo podozrivé. Strela vypálená z niekoľkých metrov ho zasiahla do srdca a pľúc. V prípade vraždy Ernesta Valka nemá zatiaľ polícia také dôkazy, že by mohla niekoho obviniť. Trestné konanie v tomto prípade nebolo doteraz prerušené.
