BRATISLAVA - Prezident Kiska sa pustil do štátneho IT tendra. Skritizoval minutých 900 miliónov eur, ktoré sa utopili v rezortizme, zatiaľ čo ľudia robia aj naďalej poštárov medzi úradmi.
Nové technológie sa majú využiť na to, aby štátna a verejná správa zjednodušila život ľuďom a podnikateľom. Aby sme celú našu spoločnosť zjednodušili a urobili ju "skutočne modernou". Týmto slovami predvčerom otvoril v poradí už 14. ročník Medzinárodného kongresu ITAPA 2015 prezident SR Andrej Kiska.
Tento ročník sa koná pod názvom No borders - Bez hraníc. Napriek ambicióznym cieľom Slovenska situácia v digitalizácii a elektronizácii štátnych a verejných služieb podľa hlavy štátu výrazne nepokročila. Podrobil kritike proces realizácie Operačného programu Informatizácia spoločnosti, ktorý Slovensko spustilo v roku 2007.
"Operačný program mal veľké ambície a ešte väčší rozpočet. Dnes, po ôsmich rokoch, je jasné, že štátu sa podarí minúť takmer 900 miliónov eur. Minul ich často netransparentne a v mnohých prípadoch bez akéhokoľvek úžitku. Občania aj podnikatelia robia naďalej poštárov medzi úradmi," zhodnotil prezident.
Celý prejav prezidenta
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi na úvod poďakovať sa organizátorom tohto podujatia za pozvanie. Rád by som vyslovil uznanie ľuďom, ktorí sa už 14 rokov snažia niečo urobiť v oblasti eGovernmentu, podporujú záujem o túto tému na Slovensku a propagujú úspešné projekty. Za snahu tlačiť na to, aby Slovensko bolo modernou krajinou 21. storočia, vám patrí aj moja vďaka.
Zároveň by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom prítomným dnes tu v sále, ktorí sa každý deň poctivo a zodpovedne snažia zlepšovať fungovanie svojich úradov. A hľadajú spôsob, ako efektívne a rozumne využiť nové technológie na zlepšenie služieb pre občanov a podnikateľov, ktoré im šetria čas aj náklady a robia život jednoduchší. Svojou prácou nadväzujete na viacero úspešných projektov, ktoré sa podarili, pomohli Slovensko aspoň trochu modernizovať a dokonca byť aj príkladom a inšpiráciou pre iných.
Považujem za dôležité tieto úspechy pripomenúť, pretože ukazujú, že Slovensko môže byť lídrom v modernizácii verejných služieb. Boli sme napríklad jednou z prvých krajín EÚ, ktorá umožnila pripomienkovanie zákonov verejnosťou ešte pred tým, než o nich rozhodovala vláda. Môžem uviesť ďalší príklad — zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý oslavuje tento rok 15. výročie. Okrem toho, že skutočne zlepšil prístup ľudí k informáciám o činnosti verejnej správy, naštartoval, alebo bol základom pre ďalšie užitočné projekty — od elektronických rokovaní vlády až po povinné zverejňovanie zmlúv na internete.
Toto všetko sú príklady, že na Slovensku vieme urobiť skok dopredu, prinášať dobré nápady a užitočné riešenia. O to nepochopiteľnejšie je preto zlyhanie štátu, ktorého sme všetci svedkami. Operačný program informatizácie spoločnosti, ktorý Slovensko spustilo v roku 2007, mal veľké ambície a ešte väčší rozpočet. Dnes, po ôsmich rokoch, je jasné, že štátu sa podarí splniť presne polovicu zadania — minúť takmer 900 miliónov eur. Minúť ich často netransparentne a v mnohých prípadoch bez akéhokoľvek úžitku.
Je pravdou, že v niektorých oblastiach sa podarilo urobiť zmenu. Do praxe sa uviedli elektronické služby, zdigitalizovali a zjednotili sa dôležité dáta, odbúrala sa časť administratívy. Za to patrí vďaka tým, ktorí sa na tom podieľali. Ale ani stovky miliónov eur nestačili zodpovedným na to, aby naplnili základné ciele, ktoré si sami určili.
Napríklad princíp „jedenkrát a dosť“. Vďaka nemu ľudia nemali opakovane poskytovať úradom tie isté údaje dookola. Ale celá dobrá myšlienka sa utopila v tradičnom štátnom rezortizme a obrovských zákazkách s nezrozumiteľným zadaním a žalostným výsledkom. Namiesto proaktívnych služieb verejnej správy občania a podnikatelia na Slovensku naďalej robia poštárov medzi úradníkmi. Toľko propagovaná webstránka slovensko.sk nie je prehľadným portálom elektronických služieb štátu, ale smutným internetovým pomníkom neprijateľného rozsahu byrokracie, ktorému musia ľudia naďalej čeliť. Nedávno som bol v Estónsku. Keď som videl ako to funguje tam, a potom som sa šiel pozrieť na slovensko.sk, nenapadlo mi iné slovo, ako „hanba“.
Žiaľ, po ôsmich rokoch projektu informatizácie spoločnosti sa Slovensku nepodarilo dobehnúť svetových lídrov v tejto oblasti. Nedokázalo sa inšpirovať ich úspechom, ani poučiť sa z ich chýb. Nedokázalo dotiahnuť potrebné reformy verejnej správy. Nezmenilo sa na modernú krajinu s dobrými a jednoduchými službami pre svojich občanov. A ak dnes na Slovensku vznikajú zárodky inovatívneho IT priemyslu, nie je to vďaka štátu a jeho projektu informatizácie spoločnosti, ale napriek tomu.
Vážené dámy, vážení páni,
ako som spomínal, nedávno som navštívil Estónsko, ktoré sa stalo svetovým lídrom v poskytovaní elektronických služieb štátu. Malú krajinu, ktorá sa dokázala zmeniť z postsovietskej byrokracie na štíhly moderný štát, fungujúci takmer vo všetkom online, a ktorá túto svoju prednosť šikovne využíva na vlastnú propagáciu. Navštívil som Fínsko, ktoré pochopilo, že cieľom informatizácie nie je zdigitalizovať starú papierovú byrokraciu, ale naopak, využiť moderné technológie na rušenie mnohých povinností občanov a firiem voči štátu.
V spomínanom Estónsku založíte firmu cez internet do 15 minút. Až 98 percent daňových priznaní pri dani z príjmu podávajú Estónci elektronicky. A slovo “podávajú” je nepresné, keďže vo väčšine prípadov len potvrdzujú automaticky vyplnené údaje. Na prihlasovanie do množstva elektronických služieb vrátane e-Healthu potrebujú len jeden doklad — občiansky preukaz, či iba mobilný telefón. U nás ideme cestou — a zdá sa, že je to už nevratné — , že na niektoré elektronické služby bude potrebný občiansky preukaz, na iné preukaz poistenca. A o prihlasovaní a službách cez mobil sa u nás v roku 2015 stále rozpráva v budúcom čase.
Mnohí tieto príklady poznáte, mohli by sme tu takto stráviť hodiny a hodiny času menovaním úspešných služieb, ktoré v iných krajinách fungujú dobre a na Slovensku vôbec, alebo zle. Ale dôležitejšie je, čo tieto skúsenosti potvrdzujú — ukazujú nám, že to, čím sa Slovensko musí inšpirovať v prvom rade nie sú ani technické riešenia ani informačné systémy. Ale je to spôsob rozmýšľania o modernizácii krajiny a spôsob riadenia projektov, ktoré majú tento cieľ naplniť. Ak nechce Slovensko zopakovať fiasko z prvého kola využitia eurofondov na informatizáciu spoločnosti, zmena musí nastať v hlavách zodpovedných ľudí, zodpovedných politikov. Ak sa tak nestane, ďalšie stovky miliónov eur budú premrhané zbytočne.
Úspešná, skutočne užitočná modernizácia a informatizácia spoločnosti musí byť podľa mňa založená na troch princípoch. Po prvé, vyžaduje si jasne určenú politickú zodpovednosť a sústredený záujem najdôležitejších politických lídrov v krajine. Po druhé, Musí sa orientovať na zrozumiteľné a merateľné výsledky, ktoré zjednodušujú život občanov a podnikateľov. A musí byť založená na otvorenosti, transparentnosti a zapojení čo najväčšieho počtu inovatívnych profesionálov a firiem.
Dovoľte mi stručne sa zastaviť pri všetkých troch bodoch.
Asi sa zhodneme, že dnes nie je technologický problém uchopiť v štáte takmer čokoľvek, akúkoľvek agendu, a prevetrať ju, či ešte spĺňa svoj zmysel a účel. Či spôsob, ako je realizovaná, je opodstatnený, efektívny a rýchly, či nadmerne nezaťažuje ľudí. A zmeniť to. Vyžaduje si to však, aby zodpovední politici pochopili možnosti informatizácie. Aby dokázali postaviť jasné, zrozumiteľné a transparentné zadanie.
Súčasná situácia, keď zopár firiem ovládlo prípravu strategických dokumentov, definíciu projektov, verejné obstarávanie a celú realizáciu verejných investícií so žalostným výsledkom, je preto predovšetkým zlyhaním štátu. A je úlohou politikov to napraviť — riadiť celý proces tak, aby fungoval ako protiváha všadeprítomného rezortizmu, záujmov úradov a ich obchodných partnerov.
S tým súvisí aj schopnosť orientovať sa na zrozumiteľné a merateľné výsledky pre občanov a podnikateľov. Keď hovoríme o kvalite zdravotníctva a jeho schopnosti liečiť pacientov, úspešnosť nemeriame počtom prístrojov v nemocniciach, ale zdravotným stavom ľudí alebo vekom dožitia. Keď hovoríme o kvalite vzdelávania, úspešnosť nemeriame počtom škôl a pedagógov, ale výsledkami študentov a ich schopnosťou uplatniť sa v profesionálnom živote.
Bolo by preto načase prestať merať úspešnosť informatizácie Slovenska počtom datacentier, ktoré sa tu postavili, výškou investícií do infraštruktúry alebo rozsahom byrokracie, ktorú štát podľa záujmov jednotlivých úradov — aj to nie veľmi úspešne — presunul z papiera na internet. Tieto často nezmyselné investície by možno mohli byť zaujímavé pre orgány činné v trestnom konaní, ale nie sú žiadnym kritériom úžitku pre ľudí na Slovensku.
Informatizácia nie je len o prihlasovaní sa na nejaký portál a možnosti všeličo vybaviť cez internet. Modernizácia a informatizácia by mala byť predovšetkým o zmenšovaní spleti povinností a služieb, v ktorých občan a podnikateľ je ten, kto ťahá za kratší koniec. Úspešnosť informatizácie by sa mala merať tým, koľko ľudí využíva elektronické služby, koľko času a peňazí tým ušetria, ale aj tým, koľko byrokracie sa podarilo odbúrať.
A napokon, úlohou štátu v informatizácii už dávno nie je iba snaha zavádzať elektronické služby všetkého druhu. Na to nemá žiadna ekonomika dostatok peňazí. Namiesto toho sa štát musí sústrediť na to, aby dal transparentne k dispozícii všetky dáta, ktoré môže poskytnúť. A ich využívanie s výnimkou svojich dôležitých kompetencií ponechať na tých, pre ktorých sú užitočné. Na Slovensku je dostatočný počet kvalifikovaných ľudí s nápadmi aj potrebným nadšením. To, ako títo šikovní ľudia dokážu dáta využiť, spracovať, zhodnotiť a interpretovať – to robí z krajín lídrov a ľuďom prináša novú kvalitu.
Vážené dámy, vážení páni,
Úlohou informatizácie je zvyšovať kvalitu života ľudí, znižovať byrokraciu, modernizovať služby verejnej správy. Ale úspešné krajiny dokázali viac. Dali príležitosť všetkým schopným ľuďom a inovatívnym firmám, aby moderné technológie využili na nové projekty a nové aktivity. Tak, aby sa z nášho krásneho Slovenska stalo svetové Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.
