BRATISLAVA – Od roku 2000 prešetrila Štátna školská inšpekcia zhruba 2 500 sťažností. Väčšina z nich sa týkala prospechu, ale našli sa aj také, ktoré učiteľov bonzovali z fyzického násilia, šikany, psychickej poruchy, dokonca aj z pohlavného styku. Prinášame vám výber tých najznepokojujúcejších.
Najviac školských sťažností sa týka klasifikácie prospechu, ale aj správania a výchovných opatrení voči žiakom. „Naďalej sa v školách vyskytuje aj používanie fyzických trestov, najmä facky, šticovanie za vlasy, hádzanie predmetov po žiakoch a podobne. Ešte v tomto školskom roku sa vyskytol prípad, že riaditeľka školy dala žiakov 9. ročníka ZŠ za trest kľačať,“ uviedol Ľuboš Tužinský zo Štátnej školskej inšpekcie. Okrem násilia je častým problémom šikanovanie a stále stúpajúcu tendenciu má kyberšikanovanie, v ktorom sa bezcitnosť niektorých detí prejavuje naplno.
Žiačka dala facku asistentke učiteľa
Neraz v triede vyvolávajú napätú atmosféru aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s poruchami učenia, ktorí sú integrovaní v bežných školách. V mnohých prípadoch sú títo žiaci veľmi ťažko zvládnuteľní. „Hádzanie kružidiel či nožničiek po spolužiakoch a učiteľoch už vôbec nie sú ojedinelé prípady,“ pokračuje správa Štátnej školskej inšpekcie, v ktorej sa spomína aj prípad žiačky z prvého stupňa ZŠ. Dievčina fyzicky napádala svoje okolie, ľudí naokolo bila a hrýzla. Učitelia boli bezradní: „Na hodine táto žiačka dala facku asistentke učiteľa, lebo jej vraj dostatočne nepomáhala pri počítaní príkladov“.
Učiteľ šokoval výrokmi, teraz sa hrá na obeť: Židia sú prekliati, demokracia je zločinecký režim!
Neraz siahnu rozličné školské poplatky rodičom hlbšie do peňaženky. „Vyberanie peňazí sa potom niektorí riaditelia snažia maskovať rôznymi nadáciami a neinvestičnými fondmi, do ktorých rodičia a plnoletí žiaci ‚darujú‛ niekedy aj značné finančné prostriedky,“ píše školská inšpekcia a pokračuje príkladom: „V Bratislave dokonca rodičia opakovane poukazovali na situáciu v škole, keď si riaditeľka zriadila súkromný účet, na ktorý musia rodičia nedobrovoľne prispievať. Keď sa vraj výbor ZR proti tomu postavil, riaditeľka jednoducho zástupcov rodičov vymenila a všetkým dala jasne najavo, že ak sa im nepáči, majú si dať dieťa na inú školu.“ Štátna školská inšpekcia rieši neoprávnený výber peňazí len vtedy, ak priamo súvisí s výchovno-vzdelávacím procesom (ak sa peniaze vyberajú počas vyučovania; žiakom, ktorí nezaplatili, zakážu vstup do počítačovej miestnosti a podobne).
Z pomeru so žiakom ju obvinil vlastný manžel
Niekedy sa žiaci doma rodičom sťažovali na dvojzmyselné reči či obchytkávanie dievčat na hodine telesnej výchovy, ale takéto formy obťažovania zo strany pedagóga nie sú trestným činom ani priestupkom a riešiť ho musí nadriadený vinníka. Avšak, sexuálny pomer učiteľa s neplnoletým žiakom už trestným činom je, pretože ide o zverenú osobu. „V jednom prípade bol podávateľom dokonca manžel učiteľky, ktorý tvrdil, že jeho manželka zostala tehotná so žiakom strednej školy. Popis prípadu zverejnil na dverách kostola.“
Učiteľka na východe má čudné praktiky: Hodina mucinkovania a obchytkávania pŕs!
Paradoxom však je, ako vysvetľuje Tužinský, že intímny styk medzi učiteľom a plnoletým žiakom nie je v rozpore s pracovnou disciplínou. „Jedna žiačka v podaní vyslovila otázku, ako môže učiteľ objektívne skúšať žiačku na maturitnej skúške, keď s ňou spáva. Riaditeľ školy sa k veci vyjadril tak, že ‚žiačka je plnoletá, v škole to nerobia a čo si robia po vyučovaní je ich osobná vec‛.
Hoci sú psychické problémy učiteľov niekedy tabuizované, vyskytujú sa a zvyčajne neostanú bez povšimnutia: „V jednom prípade sa učiteľka dopúšťala takého konania, (obviňovanie konkrétnych ľudí zo zapálenia domu, sexuálnych vrážd, spolupráce s al-Káidou, práce v pornočasopisoch), že do prípadu dokonca museli vstúpiť orgány činné v trestnom konaní a (po rokoch útrap žiakov aj kolegov) nasledovala výpoveď zo zamestnania.“
Sťažnosť ako nástroj pomsty
Sú však aj prípady a sťažnosti, na ktoré inšpekcia nemá dosah. Patrí sem napríklad podozrenie z alkoholizmu učiteľov. Takého prípady sú v kompetencii riaditeľa školy. Ak však alkohol na pracovisku požíva samotný riaditeľ, nastáva problém: „S riaditeľmi je situácia nedoriešená, pretože zriaďovateľ školy s právnou subjektivitou nie je zamestnávateľom riaditeľa a inšpektoráty práce skúšky na alkohol nevykonávajú.“
„Zákon o sťažnostiach je nástroj na odstránenie existujúcich nedostatkov. Odhadujem však, že až tri štvrtiny sťažovateľov ho používa ako nástroj na pomstu. Aj preto podávajú rodičia sťažnosť proti škole až v čase, keď už je dieťa na inej škole a učitelia vidia nedostatky v škole až po tom, ako dostali výpoveď, hoci ich predtým aj desaťročia nevideli,“ dodal Tužinský.
