BRATISLAVA - Pacienti, u ktorých sa objaví nádor na mozgu, bývajú počas život zachraňujúcej operácie často pri vedomí. Neurochirurgovia im operáciou nádor odstránia. Aby sa predišlo nezvratným poškodeniam, s pacientom komunikuje logopéd. Už mierne odchýlky v rečovom prejave operatérov upozornia, že sa musia zastaviť.
„Ide o metódu awake,“ uviedol Róbert Ílleš, primár Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Nemocnici akad. L. Dérera. Vďaka nej si tam vedia neurochirurgovia poradiť aj s nádormi, ktoré v iných nemocniciach označili za neoperovateľné. Pacienti s nádorovými ochoreniami tvoria základ pacientov klinky. „Operačné techniky dosahujú svetovú úroveň. Operujeme aj nádory, ktoré sú v hĺbkových štruktúrach mozgu, ťažko sa ku nim dostáva a treba na to skúsených neurochirurgov. Rovnako nádory, ktoré atakujú elokventné zóny, ktoré sú funkčne dôležité a treba byť veľmi opatrný. To sú operácie awake,“ vysvetlil primár. Na ich realizáciu treba podľa jeho slov tím odborníkov.
Dobrého anestéziológa, ktorý vie pacienta zobudiť a uspať počas operácie tak, aby mozog ostal v pokoji, kvalitného logopéda, neurofyziológa sledujúceho zmeny v mozgu, ako aj kvalitnú zobrazovaciu techniku. Klinika napríklad disponuje najmodernejšou ultrazvukovou sondou, ktorá bola v strednej a východnej Európe dlho raritou.
Neurochirurgovia musia byť pri odstraňovaní nádorov veľmi opatrní, aby sa u pacienta nepoškodila reč, pohyb či zrak. „V mozgu prebiehajú dráhy, ktoré si možno predstaviť ako cesty. Máme cestu pre zrak, reč, pohyb. Zobrazia sa nám na magnetickej rezonancii, ako aj ich vzťah k tumoru. Čiže vieme, že sme pri odstraňovaní tumoru niekoľko milimetrov od dráhy. Kontroluje sa to navigačnými systémami plus prejavom pacienta, ktorý buď rozpráva, alebo hýbe rukou. Ak by sa dráha raz poškodila, pacient by ostal trvalo poškodený, keďže mozog má obmedzenú regeneračnú schopnosť. Ide o ťažké top výkony,“ priblížil primár Ílleš. Takéto operácie trvajú asi osem až 12 hodín.
Odborníci na neurochirurgii pod vedením prednostu profesora Juraja Šteňa a primára Ílleša pomáhajú okrem pacientov s nádormi na mozgu všetkým tým, ktorí majú atakovanú nervovú sústavu. Ide o poškodenia mozgu, miechy, chrbtice či periférnych nervov. „Našim pacientom zlyhala liečba neurológom a iná možnosť ako operačné riešenie nie je. Prípadne sú v ohrození života pre úraz, nádor alebo krvácanie,“ priblížil primár Ílleš. Veľkou skupinou sú tiež pacienti s úrazom. V niektorých prípadoch musia neurochirurgovia odklopiť mozgový kryt, aby vznikol priestor pre mozgové tkanivo v prípade opuchu. „Sú to veľké výkony, ktoré patria do skupiny život zachraňujúcich. Títo pacienti patria medzi najťažších, vyžadujú interdisciplinárnu starostlivosť.“
Na klinike operujú aj pacientov s poškodenými cievami v mozgu, či už v dôsledku malformácií alebo aneuryziem. Tie prasknú a ohrozujú život človeka, ide o akútne stavy. Aneuryzmu vedia lekári operovať dvoma metódami. Pri jednej sa výduť zaklipuje svorkou, ktorá ju vyradí z cirkulácie. Využíva sa však aj možnosť upchať ju tak, že sa lekári do mozgového krvného riečiska dostanú prostredníctvom cievy. „Patrí to k najmodernejším technikám. Vieme tak ošetriť celé spektrum cievnych anomálií a následných komplikácií,“ povedal primár Ílleš. Pri takýchto operáciách spolupracujú neurochirurgovia s odborníkmi z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Pomoc tam nájdu aj pacienti s Parkinsonovou chorobou, u ktorých sa už vyčerpali možnosti bežnej liečby. Neurochirurgovia im do hlavy vložia elektródy napojené na neurostimulátor, ktorý zmierni príznaky ochorenia. „Dokážeme hĺbkovou stimuláciou častí mozgu ktoré nazývame subtalamické jadrá, pôsobením elektrického prúdu tlmiť aktivitu častí mozgu, a tým potlačiť príznaky Parkinsonovej choroby,“ ozrejmil primár Ílleš. Ide o finančne náročnú metódu, náklady sa pohybujú v desaťtisícoch eur. Hĺbkovou stimuláciou sa dá riešiť aj dystónia, plánuje sa využívať aj u pacientov s centrálnymi chronickými bolesťami.
Medzi prvými v Európe začali slovenskí neurochirurgovia pred pár mesiacmi využívať aj spinálnu stimuláciu, ktorá je kompatibilná s magnetickou rezonanciu, a tak sa pacienti môžu aj so zariadením opakovane vyšetrovať v magnetickej rezonancii. Tá je určená pre pacientov po opakovaných operáciách chrbtice, ktorým nezaberá liečba a hrozí poškodenie zdravia pre veľké dávky liekov od bolesti. „Na miechový obal sa zavádza elektróda, ktorá vysiela elektrický signál. Pôsobí ako rušička, preruší vedenie bolesti medzi poškodenou časťou nervu a mozgom. Pacient pociťuje príjemný pocti brneniach v končatinách i chrbte a nastupuje pocit úľavy od bolesti, ktorý trvá aj po vypnutí stimulátora,“ vysvetlil primár s tým, že pacienti tak trpia o 50 až 90 percent menšími bolesťami. Zákrok doteraz podstúpilo asi 50 pacientov. Na klinike sa pri ochoreniach chrbtice podľa Ílleša využívajú všetky najmodernejšie technológie.
Na otázku, kedy sa na klinike podarilo zachrániť pacientovi život napriek veľmi negatívnym prognózam, primár Ílleš odpovedá: „Je to u nás každodenný chlieb. Prichádzajú k nám pacienti z iných miest Slovenska, ale aj zo zahraničia, kde nie je možné riešiť ich prípad a ani nie sú k dispozícii dostatočné technické možnosti. Stretávame sa so závermi lekárov, že pacienta už nie je možné riešiť, ale riešenie sa predsa len nájde. Tým, že máme zázemie, vieme zvládnuť aj prípady, ktoré nie sú riešiteľné v iných nemocniciach,“ zhrnul.
