BRATISLAVA – Je to zhruba rok, čo sa v slovenskej spoločnosti začala rozoberať jedna z citlivých tém týkajúca sa hodnoty života. Eutanázia, ktorá spadá pod takzvané právo na smrť, sa nám opäť pripomenula v týchto dňoch. Slovenskom otriasla správa o rodinnej tragédii v Poprade, ktorá sa skončila smrťou imobilného Dominika (†24). Polícia sa domnieva, že mládenca s poruchou mozgu jeho zúfalý otec Jozef (46) odpojil od dýchacích prístrojov. Ako sa na Slovensku vyhnúť podobným situáciám?
Dominik sa narodil s poškodeným mozgom, čo lekári zistili, keď mal pár mesiacov. Jozef s manželkou sa o neho vzorne starali celých 24 rokov, no pred dvoma týždňami Dominikovu mamu hospitalizovali na psychiatrii. Starostlivosť o syna bola pre ňu príliš náročná, nezvládol to ani Jozef. Nechcel život uľahčiť len sebe, ale primárne túžil ukončiť trápenie svojho syna, čo potvrdila aj psychologička.
Smrť postihnutého Dominika z Popradu: Zúfalý otec, matku krátko pred tým odviezli na psychiatriu
A tak Jozef Dominika odpojil od vzduchovej ventilácie. Polícia ho preto obvinila z obzvlášť závažného zločinu vraždy, za ktorú môže dostať trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov. Otec sa však bráni. „Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov rozhodol o vzatí obvineného Jozefa A. z Popradu do väzby v utorok dňa 29. septembra 2015. Rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko ho obvinený napadol sťažnosťou, o ktorej bude rozhodovať krajský súd,“ informoval Topky Marián Spišák, hovorca Krajskej prokuratúry z Prešova.
Práve rozdielne názory verejnosti na tento a podobné prípady núti kompetentných zamýšľať sa nad právnou úpravou eutanázie. Podľa prieskumu, ktorý sa dala strana Sloboda a Solidarita pred rokom vypracovať, 60 percent opýtaných Slovákov možnosť eutanázie schvaľuje. Tak kde je problém?
Dôležité rozdiely
Treba si najprv uvedomiť, že tento pojem zahŕňa dve formy ukončenia života, a to aktívnu a pasívnu. „Za aktívnu eutanáziu sa považuje cielené skrátenie života fyzickej osoby – umierajúceho – usmrtením, pričom ide o umelý zásah do záverečnej životnej fázy v záujme urýchlenia príchodu smrti,“ uvádza stránka pravnenoviny.sk. Tento druh eutanázie je povolený vo všetkých štátoch Beneluxu.
„Pasívna eutanázia znamená zrieknutie sa opatrení predlžujúcich život pri smrteľne chorom. Obyčajne to značí nepokračovať v liekovej terapii, zanechať umelú výživu, odpojiť kyslík, transfúziu krvi či nepodať vitálne dôležité lieky,“ píše sa na stránke. Toto je legálne vo Francúzsku a Nemecku. Osobitnú úpravu majú vo Švajčiarsku, kde ide o asistovanú samovraždu. Pacient v takom prípade užije svojpomocne látku, ktorá mu privodí smrť, no pod odborným dohľadom lekára.
Trestný zákon na Slovensku je však neoblomný, eutanáziu posudzuje ako vraždu alebo úkladnú vraždu. Práve to sa stalo terčom kritiky. „Mne osobne sa na našom trestnom zákone nepáči v niektorých prípadoch prísne formálne poňatie trestných činov. Z hľadiska pohnútky je totiž celkom evidentný rozdiel medzi nájomnou vraždou za peniaze a usmrtením chorého človeka, ktorý sústavne a opakovane žiada pre neznesiteľné utrpenie o pomoc,“ myslí si JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD., odborník na trestné právo a súdny lekár.
Ako to je dnes?
Nakoľko snahu o zmenu zákona v tomto smere v minulosti vyvinula strana Sloboda a Solidarita, opýtali sme sa Jany Kiššovej, poslankyne Národnej rady SR, v akej fáze spracovania tejto témy sa momentálne nachádzajú: „V auguste 2014 sme na tlačovej besede otvorili túto tému s výzvou každému, kto má záujem sa do diskusie zapojiť, aby tak spravil. Prišlo nám veľké množstvo mailov, príbehov, podporných, ale aj kritických mailov, približne 70 ku 30.“
„Zrealizovali sme verejnú diskusiu, kde sme diskutovali s pánom Uhliarikom, bývalým ministrom zdravotníctva, pánom Hamerským, predkladateľom zákona o eutanázii v Českej republike či s pánom Burdom, dekanom právnickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave,“ vysvetľuje Kiššová, ktorá okrem toho absolvovala aj niekoľko televíznych a rozhlasových diskusií a napísala viacero článkov.
Aký to malo všetko praktický význam a dopad na aktuálnu situáciu? „Pripravujeme legislatívny návrh, dve rôzne podoby. No pred voľbami s tým do parlamentu nepôjdeme, nechceme, aby sa táto ťažká téma zneužila na predvolebný boj. Spravíme tak po voľbách,“ tvrdí Kiššová. Opýtali sme sa preto aj ďalšej strany, ktorá by k tejto téme mohla mať potenciálne podobný názor, či by zmenu zákona podporili.
Zmeny sa neplánujú
„Skok je občianska strana, ktorá maximálne podporuje slobodu každého jedného človeka rozhodovať sa o svojom osude. Téma eutanázie je hodná toho, aby sa otvorila verejná a celospoločenská diskusia na túto tému. Ide o veľmi citlivú tému, preto je veľmi dôležité, aby nebola zneužitá len niektorými konkrétnymi politikmi, v snahe vytĺkať z nej lacné politické body – potrebný je dialóg so širokou verejnosťou, diskusia o prípadnom stanovení jasných pravidiel, ktoré by neboli v žiadnom prípade zneužiteľné,“ vyjadrila podobný názor ako Kiššová aj Martina Medzayová, hovorkyňa strany Skok.
„Zároveň je dôležité pristupovať k nej citlivo a bez vášní, s cieľom dospieť k riešeniu a k rozhodnutiu, a nie len s cieľom politikárčiť a prekrývať takouto debatou iné vážne problémy, ktoré Slovensko trápia – školstvo, zdravotníctvo, korupcia, výška platov a podobne. Je rovnako potrebné podrobne analyzovať aj spoločenské dopady v krajinách, ktoré majú s eutanáziou skúsenosti,“ dodala Medzayová, čím naznačila, že sa tejto téme pred voľbami takisto neplánujú podrobnejšie venovať.
Vec verejnej diskusie je asi jedinou témou, v ktorej sa zhodnú oba názorové brehy. „Toto je jedna z najvážnejších tém v spoločnosti, rovnako ako potraty. Určite je v tejto téme potrebná široká verejná diskusia. Ale podľa nás, je to vec nedostatku informácií, čo ľudí presviedča o tom, že eutanázia je možnosť riešenia náročnej situácie, a práve to súvisí práve s potrebou diskusie,“ uviedol Július Brocka, poslanec Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie.
Názor Slovákov nie je smerodajný
Čo hovorí na výsledky prieskumu, ktorý ukazuje, že Slováci majú v tejto veci omnoho liberálnejší postoj? „Názor verejnosti nie je v tomto pre mňa smerodajný. Dnes je medicína na takej vysokej úrovni, že dokáže zmierniť akékoľvek utrpenie. Otázka skôr znie, či štát dostatočne pomáha ľuďom, ktorí sa musia starať o svojich najbližších, podobne ako v tomto konkrétnom prípade v Poprade. Kvôli nemu nemusíme otvárať diskusie o eutanázii,“ dodal.
Podľa bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny sa riešenie musí hľadať inde: „Skôr by sme sa mali zamerať na to, ako uľahčiť život ľuďom, ktorí sa o blízkych starajú a trpia napríklad syndrómom vyhorenia. Otázkou je, akú formu pomoci im vieme zabezpečiť, či takú, akú rodič zo strany štátu potrebuje. Považujem za zvrátené, aby sme takýmto spôsobom otvárali natoľko vážnu tému, akou eutanázia určite je.“
Podľa vyjadrenia hovorkyne Ministerstva spravodlivosti SR Alexandry Donevovej, ani vládna strana zmenu zákona v tejto veci do volieb v roku 2015 neplánuje: „Ide o nadrezortnú tému, ktorá vo veľkej miere spadá aj do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Pokiaľ ide o trestné právo, zmenu Trestného zákona v tejto súvislosti nepripravujeme.“ Názor verejnosti je však v tomto smere jasný. Napriek iným témam, ktoré momentálne trápia Slovákov o trochu viac, podobné prípady, ako ten Dominikov, neustále pripomínajú potrebu zmeny aktuálneho stavu.
Čo na to verejnosť?
Ako sa ukázalo, 60 percent Slovákov z prieskumu si myslí to, čo prezentuje aj Kiššová a SaS: „V jednej vyspelej a slobodnej krajine v 21. storočí je podľa nášho názoru na mieste, aby mali ľudia možnosť rozhodnúť sa v prípade nevyliečiteľnej choroby, smerujúcej k smrti, pre dôstojnú smrť. Musia byť, samozrejme, splnené určité podmienky. Teda možnosť rozhodnúť sa pre eutanáziu by mali mať len ľudia nevyliečiteľne chorí, trpiaci, po vlastnom slobodnom rozhodnutí.“
Proti tomuto názoru namieta iba 26 percent Slovákov, 14 percent opýtaných nebolo rozhodnutých. Treba však povedať, že k tomu všetkému neodmysliteľne patria aj iné rozhodnutia, minimálne rovnako komplikované, ako to najdôležitejšie: „Musí byť, samozrejme, splnená aj podmienka pre lekárov – výhrada vo svedomí. Sme presvedčení, že téma eutanázie, nech je akokoľvek citlivá, komplikovaná a ťažká, nesmie byť témou ideologickou. Je totiž otázkou sebaurčenia. Je o tom, kto má mať právo rozhodovať o iného vlastnom živote v prípade nevyliečiteľnej choroby sprevádzanej neznesiteľnými mukami, kto má právo rozhodovať o tom, keď už trpiaci túži odísť, lebo ďalej nevládze.“
{{ poll.thanks }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }} Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
