BRATISLAVA – Dnes 29. augusta si pripomíname 71. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny.
Slovenské národné povstanie je jednou zo štyroch najdôležitejších udalostí, ktoré určili rodný list Slovenska a rozhodli o tom, že dnes žijeme v demokratickej krajine. Do tohto štvorlístka patrí aj vznik Československa (28.10.1918), 17. november 1989, keď sme sa postavili komunizmu, a samozrejme, samotný vznik Slovenskej republiky (1.1.1993).
SNP si treba pripomínať aj kvôli extrémistom,slobodu si musíme chrániť
Slovenské národné povstanie si treba podľa Mostu-Híd pripomínať aj kvôli extrémistom, ktorí podporujú niekdajší fašistický režim. Strana zdôrazňuje potrebu neustále ochraňovať slobodu a demokraciu.
"Dnes si pripomíname 71. výročie Slovenského národného povstania, keď sa občania Slovenska bez ohľadu na ich národnosť dokázali spoločne postaviť proti nacizmu. Je nevyhnutné pripomínať si tento sviatok, aby nevymizol z našej pamäti, keďže je dôkazom toho, že naši občania sa nebáli vziať svoj osud do vlastných rúk," uvádza vo svojom stanovisku Most-Híd.
Spomienka na SNP by mala byť pre ľudí podľa strany odkazom, ako je potrebné postaviť sa na odpor extrémizmu a neslobode. "Bohužiaľ aj dnes sú medzi nami extrémisti a nacionalisti, ktorí spätne podporujú a obhajujú vtedajší fašistický režim. Je preto potrebné pripomenúť to, že tento režim okrem iného posielal aj vlastných občanov na smrť do koncentračných táborov," zdôraznil Most-Híd. SNP má byť podľa strany pre nás mementom, že demokraciu a slobodu treba neustále ochraňovať.
Glváč si v Pezinku pripomenul pamiatku SNP
Minister obrany SR Martin Glváč si v Pezinku pripomenul 71. výročie Slovenského národného povstania. Vo svojom príhovore hovoril o paralelách medzi udalosťami, ktoré Slovensko zažilo pred vyše 70 rokmi a ktoré zažíva dnes.
"Dnes sa nám črtá určitá paralela medzi tým, za aké hodnoty a najmä národné záujmy sa vtedy Slováci postavili a akým výzvam čelíme dnes," uviedol Glváč. Nezabudol ani na mladých, ktorým už často pojeme Slovenského národného povstania nič nehovorí. "Pre nás je dôležité, aby sme si Slovenské národné povstanie a ďalšie významné momenty našej histórie pripomínali a vhodným spôsobom ich posúvali aj mladým generáciám," dodal.
Odkaz SNP pre dnešok spočíva v spájaní síl
Dnešný odkaz SNP spočíva v spájaní síl. Ak to premietneme do politiky, v spájaní stredo-pravých síl, ktoré majú podobné videnia sveta, a ktoré chcú po budúcoročných marcových voľbách opäť otočiť kurz na Slovensku.
Nezabúdajme, že pri príprave a realizácii povstania zohrala kľúčová rolu Demokratická strana (DS), ktorá zastrešila občiansky odboj. Traja jej predstavitelia Jozef Ursíny, Ján Letrich a Vavro Šrobár boli členovia šesťčlenného povstaleckého predsedníctva SNR. Armádu viedli demokrati, generáli Viest a Golian. V SNP sa zrodila povojnová DS, ktorá zvíťazila vo voľbách.
Konkrétne vo voľbách v roku 1946, keď výrazne porazila komunistov. A DS – to bola fakticky koalícia demokratov, bývalých agrárnikov, evanjelických politikov a umiernených katolíckych politikov zo zrušenej Hlinkovej ľudovej strany. Všetky nekomunistické politické prúdy sa spojili, aby porazili komunistov. Ak by sme to preniesli do súčasnej situácie, spojili sa stredo-pravé politické sily.
História je učiteľkou života. História nám ukázala, že bez spájania a spoločného úsilia by nevznikli žiadne míľniky našich dejín, Slovenské národné povstanie nevynímajúc.
Podľa Freša je SNP najhrdinskejším činom nášho národa
Slovenské národné povstanie (SNP) je najhrdinskejším činom nášho národa. Každý moment, v ktorom sa národ postaví na odpor voči diktatúre, neslobode a neľudskosti, si zaslúži našu úctu. Tvrdia to predstavitelia politickej strany SDKÚ-DS pri príležitosti 71. výročia SNP.
"V našich dejinách sme mali mnoho hrdinov, ktorí sa dokázali postaviť proti utláčateľom a tyranom. SNP však bolo najhrdinskejším činom, na ktorom má zásluhu celý národ. Pred 71 rokmi dokázal, aká veľká a hlboká je jeho túžba po slobode, demokracii, spravodlivosti a úcte ku každému človeku bez ohľadu na jeho národnosť, farbu pleti či vierovyznanie. Vďaka SNP a jeho účastníkom dnes môžeme žiť slobodne," povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
SNP je podľa jeho slov dôkazom, že aj malý národ má v sebe odvahu vzoprieť sa silnejšiemu a väčšiemu nepriateľovi. "Dnes poznáme vedúce osobnosti Povstania, vieme ich pomenovať a zaznamenané sú aj ich úlohy počas odporu. Ale naša úcta patrí všetkým, ktorí bojovali v povstaleckej armáde, a ich mená poznajú len najbližší," odkázal Frešo. Podľa SDKÚ-DS totiž každý jeden účastník SNP prispel k tomu, že naša vlasť po 2. svetovej vojne stála na strane víťazov. Preto strana považuje SNP za najhrdinskejší čin nášho národa.
"Priamych účastníkov je na oslavách SNP stále menej a menej. Cítime úctu a vďaku za obeť, ktorú priniesli, aby sme my mohli žiť v slobodnom priestore," uviedol predseda Sekcie spravodlivosti a bezpečnosti SDKÚ-DS Ján Kesel s tým, že odvaha účastníkov SNP je odkazom pre ďalšie generácie.
Podľa historičky predviedli povstalci obdivuhodný výkon
To, že sa SNP udržalo proti nemeckej presile dva mesiace, považuje Marína Zavacká z Historického ústavu SAV za obdivuhodný výkon. "Ste kdesi na strednom Slovensku, zo severu sa na vás hrnie 19. SS divízia Tatra, 86. SS divízia Dirlewanger, od východu Pancierový armádny zbor, z juhu 108. mechanizovaná SS divízia, 4. SS tanková divízia, 18. SS divízia Horst Wessel, 8. pešia divízia, od západu 178. mechanizovaná divízia, 20. SS divízia Schill a okrem toho Pohotovostné oddiely Hlinkových gárd. Vy máte 60-tisíc slabo vyzbrojených vojakov regulárnej armády a 18-tisíc civilistov - partizánov," opísala vtedajšiu situáciu povstalcov historička. Povstanie podľa nej viazaním týchto nemeckých síl prispelo k spojeneckému vojnovému úsiliu.
V zahraničnej historickej a vojenskej literatúre je však často SNP v súvislosti s druhou svetovou vojnou spomínané len okrajovo. Dôvodov je podľa Zavackej viac. "Komunistický režim ponúkal po vojne nedôveryhodné verzie povstania, pričom nekomunistické interpretácie sa mocensky potláčali. Stačí spomenúť, ako Štátna bezpečnosť šikanovala historika SNP Jozefa Jablonického. Demokratickí pamätníci v exile si boli vedomí, že písaním môžu dodatočne ohroziť tých, čo ostali doma. Mali aj sťažený prístup k prameňom a navyše im zasa silno konkurovali svojou verziou exiloví ľudáci, ktorí význam povstania popierali, pričom, paradoxne, zveličovali vplyv komunistov naň, aby sa mohli v atmosfére Studenej vojny sami štylizovať za 'dobrých'," vysvetľuje Zavacká. V uplynulom roku sa však podľa nej pri príležitosti 70. výročia SNP na povstanie zameralo viacero zahraničných vedeckých podujatí.
Povstaniu podľa historičky predchádzala dlhodobá príprava a bolo viac o prihlásení sa k hodnotám ako o pragmatizme v rámci faktu, že Nemecko prehrávalo vojnu. "Organizátori povstania, najmä z vojenských kruhov a z občianskeho odboja, sa prihlásili k demokratickým ideálom medzivojnovej republiky a k jej obnove. Komunisti to mali v tomto smere, teda so vzťahom k demokracii, zložitejšie. Ale o všetkých účastníkoch možno povedať, že išli do akcie, ktorá nemala zďaleka zaručený úspech a išlo v nej o život. Pragmatická úvaha sa očakávala skôr zo strany vedúcich predstaviteľov Slovenského štátu, no tí zostali Tretej ríši verní až za Hitlerov hrob," povedala Zavacká.
Názory na povstanie sa podľa nej v rámci obyvateľstva líšili, pričom rozhodovali rôzne okolnosti. "Rozdiely možno nájsť na úrovni regiónov, napríklad na územiach priamo zasiahnutých a nezasiahnutých povstaleckými bojmi a aj na úrovni jednotlivcov. Samozrejme, rodiny politických väzňov ho vnímali inak ako arizátori. Ale dojmy sa menili aj v čase, podľa toho, či práve prevládala eufória, alebo beznádej, či sa práve darilo, alebo sa ustupovalo, či človek prišiel o blízkych," dodala historička.
Akcia R
Akcia R (Rehoľníčky) v dňoch 28.-31. augusta 1950 bola namierená proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov 20. storočia. V roku 2015 si pripomíname 65. výročie začiatku daných udalostí.
Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich "dobrovoľného" odsunu. Len v prípade, ak by rehoľníčky kládli odpor, sa mala použiť pomoc bezpečnostných orgánov.
Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 8.00 h ráno. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Počas Akcie R bolo v dňoch 28.–31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli zhromaždené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších vyše 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, nakoľko režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.
Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby, asi polovicu z 1962 žien premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle. V dňoch 5.-6. mája 2010 pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R - násilných zásahov proti reholiam v Československu - zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci Rímskokatolíckou cyrilo-metodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave vedeckú konferenciu s názvom Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950-1989.
O prvom otvorenom zásahu dobového socialistického režimu proti ženským reholiam v bývalom Československu, o Akcii R, vypovedá dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej SSpS. Krátkometrážny dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí.
Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov.
Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí, ich zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Na Jankovom vŕšku si dnes verejnosť pripomenula výročie SNP Položením vencov a kytíc k pamätníku
Položenie vencov a kytíc k pamätníku na Jankovom vŕšku pri Uhrovci (okres Bánovce nad Bebravou) i kultúrny program boli súčasťou dnešných trenčianskych krajských osláv 71. výročia Slovenského národného povstania. Obete udalostí z rokov 1944 a 1945 si k mohyle prišli uctiť predseda vlády SR Robert Fico, minister práce Ján Richter, poslanci Národnej rady SR, zástupcovia Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), samospráv i široká verejnosť.
"Osnova nášho národného života pozná mieru, ktorou odlišujeme dobré skutky od zlých skutkov, ktorými odlišujeme dobro od zla, hrdinstvo od zbabelosti. Túto mieru pre celý slovenský národ určovali neznámi a známi chlapi, ktorí keď sa dozvedeli o povstaní, utekali do pohronských hôr, aby sa pridali k partizánom a vojsku a vydržali až do hodiny oslobodenia, alebo padli. Túto mieru pre celý slovenský národ určovali neznámi a známi dedinčania, ktorí vo veľkom nebezpečenstve pomáhali partizánom. Nech tieto činy nie sú nejakými legendami v čítankách, nech tieto činy tvoria chrbtovú kosť slovenského národa. Ja som presvedčený, že Slovenské národné povstanie je chrbtovou kosťou slovenského národa. Je to udalosť, ktorá nás oprávňuje, aby sme zaujímali suverénne postoje aj k tým najcitlivejším témam, aké len na Slovensku alebo v Európe existujú," uviedol vo svojom príhovore Robert Fico.
Premiér požiadal prítomnú verejnosť, aby šírila informácie o udalostiach v rokoch 1944 a 1945, keďže mnoho mladších ľudí podľa jeho slov nevie, kto Slovensko oslobodil spod fašizmu a zabudli na to, že to bola Červená armáda, Rumuni a Ukrajinci.
Ako stále živý vníma odkaz SNP v tomto období podpredseda TSK Jozef Trstenský: "Musí byť živý, pretože vidíme, čo sa vo svete robí, v podstate nastalo nové sťahovanie národov. A hlavne mladé generácie by si mali uvedomiť, že sloboda sa len tak nezískala zadarmo. Za to, aby sme dnes mohli vyrastať v slobodnej demokratickej krajine, museli zomrieť desaťtisíce, státisíce a milióny ľudí. Takže tá sloboda je veľmi drahá, preto by sme si ju mali veľmi, veľmi vážiť a urobiť všetko pre to, aby to tak bolo aj naďalej."
Program trenčianskych krajských osláv SNP na Jankovom vŕšku ponúkol ukážku bojov z obdobia druhej svetovej vojny, tiež vystúpenia heligonkárky a speváčky Vlasty Mudríkovej zo Skalitého, folklórneho súboru Uhrovčan, umeleckého súboru Šurianski Tamburáši, Bánovských heligonkárov či dychovej hudby Hradišťanka. Podujatie vyvrcholí v neskorých večerných hodinách zapálením vatry a koncertom country skupiny Dostavník. Súčasťou osláv v réžii obce Uhrovec, miest Partizánske a Bánovce nad Bebravou, TSK a Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Trenčín boli aj prehliadky Múzea Partizánskej brigády Jana Žižku na Jankovom vŕšku a 45. ročník hádzanárskeho turnaja v Mestskej športovej hale v Bánovciach nad Bebravou.
Obyvatelia z Malinova si SNP pripomenuli výstupom k partizánskemu bunkru
Obyvatelia hornonitrianskej obce Malinová si 71. výročie Slovenského národného povstania dnes pripomenuli tradičným výstupom na obnovený partizánsky bunker v Strážovských vrchoch. Po potlačení povstania sa v ňom prechodne ukrývali aj celé rodiny a členovia partizánskeho oddielu Ernsta Thälmanna, ktorý ako jeden z mála partizánskych zoskupení na Slovensku z veľkej časti pozostával z protifašisticky zmýšľajúcich občanov nemeckej národnosti. Boli to predovšetkým občania Malinovej a okolitých, takisto nemeckých obcí. Jej veliteľom bol Malinovčan Július Elischer.
„V Malinovej, ktorá sa pred vojnou volala Cach, žili v prevažnej miere karpatskí Nemci. Až 70 z nich sa aktívne zapojilo do protifašistického odboja a SNP. Ďalších asi 40 občanov sa pridalo k odboju ako dobrovoľníci,“ uviedol predseda miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Peter Benko. Pripomenul, že 24 Malinovčanov nechalo v boji svoje životy. Na ich pamiatku stojí uprostred obce pamätník. V predvečer osláv k nemu položili potomkovia partizánov a predstavitelia obce na čele so starostkou Máriou Luprichovou vence a kvety.
Potom sa stovky obyvateľov stretli na miestnom futbalovom ihrisku, kde slávnostne zapálili tradičnú partizánsku vatru. Podujatie malo ako každý rok aj spoločenský charakter. Účastníci, medzi ktorými boli už aj vnuci a pravnuci partizánov, si spoločne posedeli pri hudbe a občerstvení.
