BRATISLAVA - Z výsledkov geologického prieskumu skládky bývalej Dimitrovky vo Vrakuni behá Bratislavčanom mráz po chrbte. Priamo na skládke, tesne pod povrchom, sa nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Zásoby podzemnej vody sú tak ohrozené, aj keď Ministerstvo životného prostredia SR tento problém označilo iba za lokálny.
Podľa minstra Petra Žigu zdroje pitnej vody v blízkosti Bratislavy nie sú ohrozené. Prieskum, ktorý dalo jeho ministerstvo vypracovať, ale tiež potvrdil postupné rozšírenie znečistenia. "Bezprostredné riziko pre zdroje vody nehrozí, ale dlhodobo ide o vážny problém. Preto treba konať a skládku sanovať," uviedol. Ako dodal, keďže nehrozí riziko znečistenia Žitného ostrova, problém nie je celoslovenský, ale týka sa Bratislavy, hlavne mestskej časti Vrakuňa a zasahuje aj do Podunajských Biskupíc. "Konštatujem, že problematika je lokálna," povedal Žiga na tlačovke.
Žiga zároveň ale skonštatoval, že sa potvrdil výskyt chemických látok, ktoré "istým spôsobom môžu ohrozovať život". Nachádzajú sa v podzemnej vode a časti zeme, ktorou je prikrytá skládka. "Chcem konštatovať, že ani v najbližších rokoch by nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja," povedal novinárom. Odborný prieskum ukázal, že na mieste zistili vo vyššej koncentrácii chemické látky ako sú pesticídy, herbicídy či benzény. Z krátkodobého hľadiska to pre obyvateľov nič neznamená, ubezpečil minister.
Experti tvrdia niečo iné
Vedúca odboru životného prostredia a environmentálnej politiky Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková pre Denník N vyjadrila inýnázor na tento "lokálny" problém: "Rozhodne sa nestotožňujem s tým, že to je len lokálny problém. Zo záverečných správ Slovnaftu, z režimových sledovaní na území Žitného ostrova v oblasti Podunajských Biskupíc, Vrakune a širokého okolia, vyplýva, že sa do Žitného ostrova šíria chlóretény a tetrachlóretény." O vyjadreniach ministra Žigu sa tak dá polemizovať.
Na vhodnej metóde riešenia sanácie skládky chce rezort spolupracovať s mestskou časťou aj s hlavným mestom Bratislava. Ako uviedol Žiga, odborníci sa prikláňajú k tzv. kapsulovitému riešeniu. "Urobili by sa vrty a zdroj znečistenia by sa zaizoloval vhodnými látkami. Bola by tam nepriepustná kapsula, ktorá by neprepúšťala zdroj znečistenia ďalej do podzemných vôd," vysvetlil Žiga.
Druhá možnosť riešenia
Druhá alternatívna je pomerne drahá a časovo náročná. "Vykopala by sa jama približne do hĺbky šesť metrov a na celom území by sa táto zem odviezla," priblížil. Táto metóda by stála asi 113 miliónov eur, kapsulová metóda by mohla stáť do 20 miliónov eur. Preferovaná metóda je zároveň aj časovo rýchlejšia. Zlikvidovanie skládky by mohlo vďaka kapsulizácii trvať približne 18 mesiacov, realizácia druhej metódy by mohla trvať až päť rokov.
Peniaze na riešenie tohto problému chce ministerstvo poskytnúť z Operačného programu Kvalita životnéhoprostredia, ktorom je po rokovaní s Európskou komisiou približne 200 miliónov eur. Žiga predpokladá, že sanačné práce by sa mohli začať v prvých mesiacoch budúceho roka. Rezort zároveň už požiadal o určenie povinnej osoby, ktorá má skládku sanovať. Šéf envirezortu predpokladá, že by to mohol byť štát.
Ako to celé vzniklo:
Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň tunajších kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Vrakuňa i Podunajské Biskupice vstúpili pred pár mesiacmi pre skládku do štrajkovej pohotovosti. Proti toxickej skládke vo februári bola spustená aj petícia, podpísalo sa pod ňu viac ako 2500 ľudí. Ľudia i samosprávy sa totiž obávali znečistenia pitnej vody toxickými látkami zo skládky. Na Slovensku je zaregistrovaných viac ako 2000 environmentálnych záťaží. Z nich je takmer 120 skládok priemyselných odpadov.
