KOŠICE - Najpočetnejšiu agendu Ústavného súdu SR (ÚS) v prvom polroku tohto roka tvorili sťažnosti fyzických a právnických osôb, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako dnes informovala hovorkyňa ÚS Anna Pančurová, v prvom polroku ÚS rozhodol nálezmi a uzneseniami o 1 199 sťažnostiach na súdne prieťahy, z toho v 125 nálezoch konštatoval porušenie ústavou zaručeného práva. V štyroch prípadoch o tej istej veci rozhodoval s prieťahmi okresný i krajský súd.
Sťažovateľom priznal ÚS SR primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 347 110 eur. Najvyššie priznané primerané zadosťučinenie v jedinom konaní dosiahlo 17 500 eur. Najvyšší počet nálezov konštatujúcich zbytočné prieťahy dosiahol Okresný súd Bratislava I – 24 nálezov, 11 nálezov mal Okresný súd Košice II, po deväť nálezov mali súdy Okresný súd Bratislava II a Okresný súd Žilina. Zo 121 nálezov, ktorými ÚS rozhodol v prvom polroku, sa 86 nálezov týkalo občianskoprávnych vecí, 15 obchodnoprávnych vecí, deväť nálezov exekučných vecí, štyri nálezy trestných vecí, päť nálezov rodinných vecí a dva nálezy sa týkali dedičských vecí.
„Pri porovnávaní s rovnakým obdobím uplynulého roka považujem za dôležité upozorniť na skutočnosť, že kým v minulom roku sme prieťahy v súdnom konaní zaznamenali na 31 všeobecných súdoch, v tomto roku sa ich do nášho prehľadu dostalo už 34. Rovnako pozoruhodná je aj štruktúra vecí, ktorých sa prieťahy týkali. Znížil sa počet obchodných a trestných vecí, naopak, zvýšil sa počet exekučných a rodinných vecí,“ hodnotí uplynulý polrok predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetta Macejková.
Zdôraznila, že zvláštnu pozornosť venuje ústavný súd tým sťažnostiam na prieťahy v súdnom konaní, ktorých predmetom je úprava pomerov k maloletému dieťaťu, konkrétne vyživovacej povinnosti. „Žiaľ, v tomto smere sme v našej rozhodovacej činnosti zaznamenali taký postup všeobecných súdov, ktorý zákonite musel viesť k vysloveniu porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,“ povedala Macejková.
Ako príklad uviedla, že ÚS rozhodoval o sťažnosti na konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré trvalo štyri roky. Príčinou časových medzier v konaní nebola právna alebo skutková zložitosť veci, ale neefektívna a nesústredená činnosť súdu. Takmer identický scenár, ale oveľa dlhší, malo ďalšie konanie vo veci úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré sa začalo ešte v roku 2007 a dodnes nebolo ukončené.
„Vyživovacia povinnosť má priamo vplyv na kvalitu životnej úrovne maloletých aj sťažovateľov. Preto som presvedčená, že takéto konania si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu a rýchlemu postupu v konaní. Práve preto zostanú sťažnosti na takéto konania naďalej pod našim drobnohľadom,“ povedala Macejková.
