BRATISLAVA - Mnohí z nás majú strach z kúpania v prírodných jazerách alebo na kúpaliskách. Verejné vodné plochy sa však z hygienického hľadiska nemusia až tak výrazne líšiť od tých, ktoré si vybudujeme v podobe súkromného bazéna na záhrade. Prečítajte, čo všetko môžete „chytiť“ v domácom bazéne a aké nástrahy na vás číhajú pri kúpaní vo voľnej prírode. Ohrozený je každý jeden z nás.
„V domácich bazénoch sa môžu vyskytovať, prípadne premnožiť také isté mikroorganizmy, vírusy a takisto aj riasy a cyanobaktérie (sinice) ako aj na verejných kúpaliskách,“ upozorňuje Zuzana Drobová z mediálneho odboru Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR). Ak chcete takémuto scenáru zabrániť, vodu v bazéne by ste mali pravidelne meniť a používať dezinfekčné prostriedky, ktoré bežne zakúpite v obchodoch. Súčasne by ste mali udržiavať v čistote aj steny bazéna, radí Drobová.
Zdravotníci varujú: Do Európy prenikla mäsožravá baktéria, následky sú väčšinou fatálne
Čo sa týka kúpania v jazere alebo na kúpalisku, účinný recept, ako sa vyhnúť neželaným zdravotným následkom kontaminovanej vody, je nevstupovať do nej, keď sa nám niečím už na prvý pohľad nepozdáva. „Niekedy si stačí všimnúť jej farbu a pach, ktoré môžu veľa napovedať aj o jej kvalite. Návštevník by však mal rešpektovať upozornenia v okolí vodných plôch,“ spresňuje Drobová, podľa ktorej nám najmenšie zdravotné riziko hrozí na kúpaliskách, ktoré majú prevádzkovateľa a v ktorých je kvalita vody pravidelne sledovaná. Napriek tomu je však jediným dôležitým merítkom kvality laboratórna analýza vody. Všeobecne platí, že ak sa vo vode nachádzajú premnožené riasy alebo sinice, či nahromadený odpad, kúpanie si radšej odoprite. Takisto sa nekúpte vo vodách, blízko ktorých sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo zvieratá.
Nebezpečné améby
Okrem už spomínaných siníc a rias sa vo vode môžu nachádzať aj jednobunkové améby, meňavky, ktoré sú prirodzenou súčasťou životného prostredia. Nájdete ich nielen vo vode, v pôde, ale aj v prachu a vo vzduchu. „Prevažná väčšina z nich nevyvoláva u človeka ochorenie. Nebezpečný je iba druh negléria (Negleria fowleri) a niekoľko druhov akantaméb. Oba druhy preferujú teplejšie a plytšie sladkovodné stojaté vody, avšak nachádzajú sa aj v mori, či v nesprávne udržiavaných bazénoch,“ vysvetľuje Drobová.
„Améby najčastejšie spôsobujú zápaly rohovky a mozgových blán s veľmi rýchlym priebehom, veľakrát končiace aj smrťou a to prevažne u chorých, oslabených alebo imunodeficientných osôb. Taktiež môžu spôsobiť aj menej nebezpečné črevné ochorenia, môžu vyvolávať ochorenia dýchacích ciest a zápaly kože,“ dopĺňa s tým, že ohrození sú najmä plavci, ktorí nosia kontaktné šošovky.
Oplatí sa navštíviť prírodné kúpaliská? ÚVZ preskúmal kvalitu vody, sú aj zákazy
Podľa ďalších slov Zuzany Drobovej améby preferujú „usadlý“ spôsob života a najčastejšie sú zachytené na stenách bazénov, spojoch obkladačiek, pri výtokoch bazénov a na drsných plochách po odpadnutých a poškodených obkladačkách, kde zostávajú zvyšky starej vody. „Preto je nesmierne dôležitý dobrý technický stav bazénu, dôsledné mechanické čistenie, dezinfekcia, dodržiavanie nariadeného režimu bazénu s častejšou úplnou výmenou vody. Pri bazénoch s recirkuláciou je dôležité čistenie a výmena pieskových filtrov, ktoré môžu byť ložiskami améb,“ prízvukuje. Okrem améb sa vo voľnej prírode (štrkoviská, jazerá), ale aj na verejných kúpaliskách deti a dospelí môžu dostať do kontaktu s rôznymi druhmi mikroorganizmov - vírusmi, baktériami prvokmi, črevnými parazitmi či hubami, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.
Premnožené sinice a hlodavce
„Vodou sa najčastejšie šíria bakteriálni pôvodcovia črevných nákaz, ktorých zvýšený výskyt môže vyvolať hnačkové ochorenia, najmä u detí. Ďalej sa vo vode môžu nachádzať vírusy, ktoré vyvolávajú vírusové gastroenteritídy a iné vírusové ochorenia, napríklad vírusové zápaly očných spojiviek a výnimočne pri masívnej kontaminácii vírusový zápal pečene typu A,“ uvádza Drobová a pokračuje, že na prírodných lokalitách sa môžu pomnožiť aj sinice, ktoré sa hromadia na vodnej hladine v podobe kaše (tzv. vodný kvet). Tieto zelené organizmy obsahujú škodlivé látky, ktoré môžu najmä u detí a citlivejších ľudí vyvolávať alergické reakcie ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí takejto vody dokonca môže dôjsť k nevoľnosti, vracaniu a hnačke.
„Z vody, do ktorej sa dostali výlučky hlodavcov, sa na kúpajúcich ľudí môžu preniesť leptospiry. Vyvolávajú ochorenia, ktoré sa podobajú symptómom chrípky, alebo prebiehajú s príznakmi poškodenia CNS (zápal mozgu a mozgových blán), pečene a obličiek. Preto sa kúpanie neodporúča na lokalitách, ktoré nemajú prevádzkovateľa a ktoré nesledujú ani orgány verejného zdravotníctva, nakoľko kvalita vody na kúpanie je na nich neznáma a kúpanie je len na vlastnú zodpovednosť,“ varuje Drobová.
Citlivým ľuďom škodí aj chlór
Okrem mikroorganizmov je však pre niektorých citlivých ľudí problematický aj samotný chlór, ktorý likviduje škodlivé mikroorganizmy v bazénoch. Ich prevádzkovateľ je síce povinný sledovať a dodržiavať povolené množstvá chlóru vo vode. „Malé množstvá chlóru vdýchnuté v krátkych časových intervaloch môžu mať vplyv na respiračný systém. Symptómy sú odlišné; môže sa vyskytnúť kašeľ a bolesti v hrudníku. Priamy kontakt s chlórom môže tiež spôsobiť podráždenie kože a očí. Chlór narúša sliznice a tým sa priamo dostáva do krvného riečiska,“ dodáva Drobová a dopĺňa, že v praxi sa orgány verejného zdravotníctva na kúpaliskách stretávajú s prekračovaním hodnôt chlóru. Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä „z preventívnych dôvodov“ v období zvýšenej návštevnosti.
Ak vás už teraz striasa hrôza pri pomyslení na všetky zdravotné riziká, ešte sme neskončili. „Zo zdravotného hľadiska sa vo vode môžu vyskytovať mikroorganizmy spôsobujúce črevné nákazy, predovšetkým pôvodcovia dyzentérie, bakteriálnych a vírusových gastroenteritíd, vírusovej hepatitídy typu A. Ďalej sa vo vode môžu nachádzať mikroskopické huby, plesne a kvasinky, ktoré vyvolávajú najčastejšie povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Treba spomenúť aj možné infekcie rán, zápaly močových a pohlavných orgánov,“ zhrnula Zuzana Drobová.