BRATISLAVA - Pred 50 rokmi Dunaj spôsobil najväčšiu novodobú katastrofu v dejinách Slovenska. Prírodný živel museli ratovať desať tisíc československých vojakov či hasičov. Bývalý náčelník československých ženistov Brychta po 50 rokoch teraz prehovoril o katastrofe. Prezradil detaily záchranárskych prác, pri ktorých prišli tisícky Slovákov o svoje domovy a ďalšie desaťtisíce obyvateľov muselo byť evakuovaných.
Od najväčšej novodobej povodne na Dunaji uplynulo už 50 rokov. Rieka vtedy zaplavila viac ako polovicu Žitného ostrova. Aby sa zabránilo stratám na životoch, boli povolané tisícky vojakov, hasiči a mnoho ďalších. Situáciu sa podarilo dostať pod kontrolu aj vďaka ženistom. Túto tragédiu si prišiel po pol storočí pripomenúť pamätník povodne a bývalý náčelník ženijného vojska Československej ľudovej armády, Jiří Brychta.
„Zmobilizovaných bolo 10 000 vojakov, profesionálni a dobrovoľní hasiči, pracovníci Československej plavby dunajskej a mnohí, mnohí ďalší,“ spomína Jiří Brychta, pamätník povodne a bývalý náčelník ženijného vojska Československej ľudovej armády. „Bolo tu vtedy asi 3200 ženistov ako slovenskej, tak i českej národnosti. Z českej časti republiky sa zúčastnili jednotky od Břeclavi až po Litoměřice,“ dodáva. V ťažkej chvíli sa podľa neho ukázala spolupatričnosť medzi Čechmi a Slovákmi. „Dúfam, že keby sa aj dnes niečo podobné prihodilo, vedeli by sme si opäť vzájomne pomôcť,“ hovorí Brychta.
Mimoriadna tragédia
Dunaj sa neprestával vylievať z brehov a snahy zastaviť ho boli márne. „Bola to mimoriadna tragédia Slovenska a vtedy i celej Československej republiky,“ dodáva generál. Keď sa nedarilo prietrž zahradiť ani sypaním desiatok ton kameňov, ženisti sa rozhodli pre odvážne riešenie. Cez prepadnutú hrádzu bol položený most, aby ťažké mechanizmy mohli pracovať z oboch strán.
Ako posledná záchrana boli na mieste obetované vlečné člny naplnené štrkom. Keď sa ponorili na dno, tok sa natoľko spomalil, že zasahujúci získali šancu vodu zastaviť a nasmerovať naspäť do koryta. „Až keď sa podarilo tento prielom za veľkej pomoci ženistov zahradiť, dostali sa vody Dunaja pod kontrolu,“ spomína Brychta. „Ženijné vojsko následne pri likvidácii ťažkých následkov, ktoré povodeň na Slovensko priniesla, zohralo mimoriadne dôležitú úlohu,“ pripomína.
Katastrofa bola veľkou skúškou pre vtedajšie Československo a stala sa jednou z hybných síl a hlavných dôvodov urýchlenia výstavby vodného diela Gabčíkovo. Aj napriek tomu však ostáva rozvodnený Dunaj hrozbou. „Ženijné vojsko je dnes naďalej významné pri riešení práve takýchto mimoriadnych udalostí a podceňovať jeho rolu by bolo pri najmenšom nerozumné,“ uzaviera generál Brychta.
Čo predchádzalo nešťastnej udalosti
Jar v roku 1965 bola mimoriadne chladná a daždivá. Hladiny slovenských riek deň za dňom stúpali. Náhle oteplenie sa najprv javilo ako vyslobodenie, no topiaci sa alpský sneh prúdil do riek a ich prietok sa tým nezastaviteľne zvyšoval. Vďaka tomu sa Dunaj stal nepredvídateľným živlom.
Hrádze na povodí našej najväčšej rieky boli schopné odolávať náhlemu zvýšeniu hladiny už veľakrát, no viac ako 3 mesiace neustupujúceho tlaku sa ukázali byť priveľkou výzvou. 15. júna ako prvá povolila hrádza len niekoľko kilometrov od Komárna pri Patinciach a už o dva dni sa prepadlo 86 metrov na jej ďalšom úseku pri Čičove. Komárno sa stalo ostrovom obliehaným vodou zo všetkých strán. Aby sa zabránilo stratám na životoch, situáciu bolo nutné dostať čím skôr pod kontrolu.
Tragédia na Dunaji v roku 1965
- Voda sa valila takmer celé 2 týždne a zaplavovala stále väčšie územie juhozápadného Slovenska.
- Pri svojom ničení pokryla polovicu Žitného ostrova.
- Viac ako 50 000 obyvateľov, prevažne detí, žien a starších občanov a 200 000 hospodárskych zvierat muselo byť z oblasti evakuovaných.
- Desaťtisíce kusov zvery sa však nepodarilo včas zachrániť a spolu so skoro všetkými voľne žijúcimi zvieratami v oblasti našli v rozbahnených vodách Dunaja svoju smrť.
- Tisíce rodín prišli o svoje domovy
- Bolo treba nanovo vybudovať stovky kilometrov ciest
- Úroda z celého územia bola nenávratne zničená.