Expertka na reč tela: Pre Slovákov sú hrozbou národy, ktoré vedia dobre klamať!

Čo vieme o človeku vyčítať na prvý pohľad? Odborníci hovoria, že o našich sympatiách rozhodujú prvé sekundy stretnutia.

Prvý pohľad je o vytváraní prvého dojmu o človeku. Aj bežný človek, ktorý sa nezaoberá neverbalitou a neučil sa ju čítať, dokáže na prvý pohľad odhadnúť, či je mu niekto po prvom kontakte sympatický alebo nesympatický. Toto je intuitívne vnímanie, ktoré má každý z nás. Bez toho, aby sme vedeli odborne čítať z reči tela, dokážeme o človeku zistiť na prvý pohľad, čo sa nám na ňom páči a čo nie, či je temperamentný alebo nie, a taktiež, čo nám hovorí jeho výzor. Profesionál vás odhalí za pár sekúnd. Moje prvé prečítanie neverbality človeka trvá 2 až 5 sekúnd. Niekedy ma až zaráža, ako veľmi sa neskôr charakter človeka zhoduje s prvým dojmom. Je však pravdou, že keď bežný človek dostane do podvedomia správu, ktorú nedokáže efektívne vyhodnotiť, spracováva ju oveľa dlhšie a zvyčajne ju spája so sympatiou alebo prvým dojmom. Na prvý pohľad vidím to, aký človek je, aké má silné a slabé stránky, jeho temperament, jeho správanie a čím sa zaoberá, v čom vyniká alebo, naopak, aké má handicapy.

Ako spoznáme autenticky sebavedomého človeka? Podľa oblečenia, držania tela, úsmevu?

Hovorí sa, že sebavedomie riadi náš život. Zdravo sebavedomí ľudia dokážu v živote oveľa viac, ako tí menej sebavedomí. Sebavedomého človeka spoznáme nielen podľa fyziognomických čŕt v tvári, ale aj mimiky tváre, gestikulácie, držania tela, oblečenia a špecifického správania. Ak by sme ho mali charakterizovať z neverbality, tento človek používa priamy očný kontakt, jeho mimika je uvoľnená, využíva úprimný úsmev, má vzpriamené telo a jeho postoj je vždy pevne ukotvený na obidvoch nohách. Prirodzene využíva otvorenú gestikuláciu smerujúcu od pása nadol a dlaňami von. Spravidla sa sebavedomí ľudia obliekajú buď do luxusu, alebo, naopak, do veľmi uvoľnených štýlov oblečenia. Jedno pravidlo v obliekaní však nevynechajú -  ich topánky sú vždy špicaté, alebo s mierne zaoblenou špičkou. Ich správanie je zároveň viac temperamentnejšie, ako u ľudí s nízkym sebavedomím. Nezáleží na tom, či ide u muža alebo ženu.

Freud tvrdil, že klamára vždy prezradia jeho ruky. Čo si o tomto jeho názore myslíte?

Myslím si, že keby to bolo také jednoduché, dnes máme objasnenosť podvodov a klamstiev viac ako len 50-percentnú. Neexistovali by detektory lži, či iné neverbálne techniky, ktoré odhaľujú celkový kontext prejavov klamárov. Podľa mňa je len málo vecí v živote, ktoré by sme skutočne mali vedieť odhaliť a klamstvo je jedna z nich. Klamstvo a jeho prezentácia je najmä o komunikácii človeka, neverbálnej a verbálnej. V neverbálnej rovine je potrebné analyzovať celého človeka, teda nielen jeho ruky, ale celkové neverbálne prejavy vrátane správania. Ak si Freud všímal ruky, tak si všímal správne, ale tie odhalili len malú časť z neverbality klamára.

Dokážete aj z televízneho sledovania tlačoviek a vystupovania politikov na verejnosti odhadnúť, či klamú? Ak áno, akými jednoduchými spôsobmi ich vieme odhaliť?

Z každej diskusie, či je to tlačovka, alebo aj vystúpenie, viem prečítať, či politici klamú alebo nie. Aj napriek tomu, že sú často školení v mediálnej oblasti a majú poradcov na komunikáciu, nedokážu skutočne skryť to, čo vnútorne spracovávajú, pretože emotívne podnety ich prezradia. Odhalenie klamstva u politikov je ale veľmi individuálna záležitosť a závisí od konkrétneho politika a jeho charakteru. Sú však dve dôležité veci, ktoré si môže všímať aj bežný človek, a to je zmena správania či nervozita v prípade, že sa politik dostane do stresovej nepohody, teda pod tlak. Vtedy je u politikov vidieť, že často menia telesný postoj, intenzívnejšie pracujú s rukami či mimikou tváre  - najmä s obočím, čelom alebo očným kontaktom. Druhým znakom sú fyzické prejavy, ako je zrýchlené dýchanie a s tým spojená zvýšená intenzita a výška hlasu, očervenenie na tvári, ušiach, alebo nadmerné zmeny nesúladu vonkajšieho a vnútorného prejavu, ktoré sa môžu prejaviť strnulým telom či fixovaním rúk v neprirodzených polohách.

Existujú psychologické štúdie, ktoré ľudí porovnávajú na základe typu postavy. Podľa ich záverov majú vychudnutí ľudia tendenciu byť kŕčovití, cholerickí a osoby s nadváhou skôr žoviálne a spoločenské. Myslíte si, že podobné závery môžu byť založené na pravde?

Typ postavy vypovedá o mnohých veciach, či už je to celková neverbalita, správanie, temperament, ale aj získavanie peňazí, starostlivosti o domácnosť, životné postoje, výdrž, prístup k veciam či závislostiam. Pri čítaní z reči tela vychádzam aj ja čiastočne z typov postavy, teda najmä z vizuálneho a kinestetického typu. Niežeby tieto typy boli len dva, ale sú veľmi dobre prečítateľné a hlavne porovnateľné. Vizuálne typy mužov a žien sú štíhlejšie a, naopak, kinestetické typy sú tie plnoštíhlejšie. Neplatí to len pri postave, ale aj pri rukách či typológii tváre. Ľudia vizuálneho typu majú štíhlejšie ruky a štíhlejšiu tvár ako kinestetické typy. Tie majú široké dlane a dokonca aj široké tváre. O tomto rozdelení by sa skutočne dalo veľmi veľa povedať. Všeobecne však platí, že ľudia vizuálneho typu sú cholerickejší a kŕčovitejší ako osoby s nadváhou, ktoré sú viac spoločenské a žoviálne.

Niektorí ľudia sa pohoršujú nad ženami na vysokých opätkoch a v krátkych sukniach. Ak má žena ešte aj výrazný make-up, nevyhne sa dotieravým pohľadom. Čo o sebe takáto žena môže vypovedať okoliu?

Ak hovoríme o vzhľade všeobecne, môžem konštatovať, že ak sa žena o seba nestará, môže to svedčiť o jej zlom fyzickom a duševnom zdraví. Je pravdou, že niektoré ženy nemajú záujem upútať vzhľadom, ale skôr svojou inteligenciou. V neverbalite však vzhľad skutočne predáva. Ak inteligentná žena nie je pekne oblečená, či nemá upravený make-up, môže pôsobiť negatívnejším prvým dojmom, ako tá upravená. Žena, ktorá má výrazný make-up, vysoké opätky a krátku sukňu, hovorí o jej vyzývavosti, potrebe byť videná a chce upútať svojou sexualitou. No myslím si, že make-up a oblečenie by malo v neverbalite pomáhať a nie strhávať na seba pozornosť. Menej je niekedy viac.

V súvislosti so ženami slovenčina pozná ešte jedno nepríjemné príslovie: dlhé vlasy, krátky rozum. Nie je podľa vás až príliš krátkozraké?

Je zaujímavé, že toto príslovie je pre neverbalitu nejednoznačné. Neverbalita hovorí o dlhých vlasoch rozpustených, v cope, či dokonca vo výčese. Nedá sa však povedať,  že by dĺžka vlasov súvisela s rozumom či inteligenciou. Ak má žena vlasy v cope, chce mať zvyčajne svoju spontánnosť a prejavy pod kontrolou. Naopak, rozpustené signalizujú nespútanosť v názoroch a prejavoch.

Ale pustime sa aj do mužov. Mnohí z nich pravidelne navštevujú posilňovne a pestujú si svalnatú hruď. Paradoxne, veľký počet žien takíto muži nepriťahujú. Čo sa vzhľadom na reč tela snažia svalnatí muži vyvážiť a získať? A čo, naopak, hľadajú ženy preferujúce „svalnáčov“?

Svalnatí muži si takýmto telom upevňujú svoju vôľu, výdrž, dobíjajú svoje ego, sebavedomie, či sa dokonca snažia upútať pozornosť prostredníctvom vyvolania pocitu strachu u iných. Nevedomky sa riadia pravidlom - čoho sa bojím sám, to často zdokonaľujem. Vojaci sú často tlačení do fyzického posilňovania tela, aby dostávali svoje slabé stránky pod kontrolu, či už fyzické, ale aj psychické. Ženy obdivujúce takýchto mužov potrebujú podporu, pomoc a ochranu, preto ich vyhľadávajú. Nemusia hľadať len fyzickú ochranu, ale aj vytvorenie zázemia, istoty a bezpečia, vrátane toho finančného. Takéto ženy zvyknú na prvý pohľad vyžarovať strach z neistoty, narušenia bezpečia, potrebujú, aby niekto ochraňoval ich prejavy, názory a pocity.

Mudrci zvyknú byť zobrazovaní s dlhou hustou bradou. Dnes by sme možno tento symbol považovali aj za prejav svojráznej hygieny. Mužom sa ale opäť zapáčila a dostala sa do módy (pýšia sa ňou napríklad hipsteri). Aké psychologické výhody muž bradou získava a čo ňou stráca?

Brada nie je len módna záležitosť, pretože podľa brady vieme prečítať náladovosť, presadzovanie sebavedomia, neistotu, nervozitu, intenzívny duševný život i erotickú príťažlivosť. Brada sa vždy považovala za symbol mužnosti a mnohí muži si myslia, že ňou zakryjú nedostatky, prípadne vnútornú neistotu. To, čo muž získava bradou, je vnútorná sila, príťažlivosť a sebavedomie, ale paradoxne, môže ňou atraktivitu aj stratiť. Preto v poslednom období často vidíme zahraničných hercov, ktorí prepadli čarovnému kúzlu strniska či dlhšej brady.

Hovorí sa, že Južania majú intenzívnejšiu, dynamickejšiu reč tela oproti Severanom. O aké prejavy ide a čo znamenajú?

Áno, Južania majú skutočne oveľa temperamentnejšiu a dynamickejšiu reč tela ako Severania. Pohybmi a mimikou, ale aj výškou, tempom a intenzitou reči sa tieto južanské národy snažia vyjadriť to, čo cítia, a preto často ukazujú na predmet svojej reči gestami a dopĺňajú tento prejav výraznou komunikáciu. Ich stále temperamentná gestikulácia je najvýraznejším prejavom neverbality. Môžu to byť prejavy ukazovania nielen na predmet, ale aj na človeka. Ich komunikácia je neviazaná a energická a je to spôsobené práve zemepisnou polohou, či dokonca teplotou, vlhkosťou vzduchu a vplyvom počasia. Aj u nás si môžete všimnúť, že ľudia pri vyššej teplote viac komunikujú a gestikulujú. Gestikulácia Severanov je v kontraste s Južanmi, respektíve minimálna alebo aj žiadna. Majú tendenciu uzatvárať sa v ich prejavoch, prekrižujú si ruky na hrudi  a oveľa pomalšie hovoria. Ich prejavy často vyjadrujú schopnosť kontroly svojho správania, inteligenciu, rozhľadenosť, alebo podriadenosť a viac racionálnosti ako emotívnosti.

Ako vnímate Slovákov z hľadiska reči tela? Ktorým národom sme najviac podobní a s ktorými by sme mohli mať veľké nedorozumenia?

Slováci sú veľmi dobrosrdečný národ a súčasne veľmi dobre čitateľný v prejavoch tela. Či už sú to rôzne silné aj slabé stránky, ktorými Slováci vynikajú, ako sú odbornosť, úspešnosť, prosperita, cieľavedomosť, ale aj sebeckosť, klamstvo, manipulácia, závisť, túžba po peniazoch a moci. Najbližším národom v neverbálnej komunikácii sú pre nás Česi, hoci sú medzi nami aj odlišnosti. A nedorozumenia? Myslím si, že pre Slovákov môžu byť hrozbou národy, ktoré vedia dobre manipulovať, klamať a majú silne vyhranené názory. I keď sme národom veľmi prispôsobivým, máme najmä v porovnaní s arabskými národmi veľké rezervy. Či už sú to Arabské Emiráty, Egypt, Pakistan, Afganistan, Turecko a podobne, ide o krajiny, v ktorých úspech závisí od presadzovania cieľov na úkor iných. Ľudí z týchto krajín prezrádza ich neverbálna obchodná dravosť či tvrdohlavé a cieľavedomé vyhranené princípy správania sa. 

Ako hodnotia neverbálne signály Slovákov cudzinci?

Cudzinci sa na Slovákov v rámci reči tela pozerajú ako na národ, ktorý nedokáže presvedčiť. Sme relatívne mladá krajina, ktorá sa rozvíja a hľadá si svoje miesto. Stále sa pri tréningoch reči tela vo firmách aj so zahraničnou účasťou borím s problémom naučiť sa vzájomne si porozumieť a hlavne, predať sa. Zisťujem, že veľakrát nepoznáme to, ako máme s rečou tela pracovať a tým vyžarujeme neverbálnu neistotu a nízke sebavedomie. Mnohí sa ma na workshopoch pýtajú, prečo je to tak. Odpovedám im citátom od Homéra: Veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté. Tak, ako sa vedia Američania predať svojou neverbalitou, či verbalitou, ktorá vyjadruje sebavedomie a sebaistotu, či Nemci svojou precíznosťou a zmyslom pre poriadok, mali by sme aj my pracovať na tom, aby z nás vyžarovala istota a silné sebavedomie.