OSLO – Len pár týždňov dozadu Slovákov šokoval prípad odobratia dva a polmesačného bábätka slovensko-nórskym rodičom Andrejovi a Sare za podivných okolností. Nórska sociálka sa stala postrachom a symbolom rodinného prenasledovania. Podľa Slovenky Silvie, ktorá pre ňu pracuje, je však obraz verejnosti o Barnevernete skreslený. Na základe osobných skúseností nám prezradila, ako nórska sociálka pomáha v praxi.
Silvia odišla do Nórska pred šiestimi rokmi kvôli ročnému študijnému pobytu, aby sa naučila severský jazyk. Keďže jej mama je Slovenka a otec Nór, v tejto krajine aj ostala a vyštudovala vysokú školu – Barnevernet, teda sociálnu ochranu detí. „Zo začiatku štúdia som celkom nevedela, čo znamená Barnevernet. Štúdium sa mi však zapáčilo. Ja aj všetci ostatní študenti si najviac želali pomáhať niekomu, kto to potrebuje,“ spomína mladá Slovenka, ktorá teraz pracuje v domove, do ktorého je umiestňovaná mládež. „U nás dostanú tú najlepšiu starostlivosť a výborné jedlo. Nakupujeme im oblečenie, potreby do školy a dostávajú aj vreckové. Okrem toho im pomáhame aj s domácimi úlohami a cez víkendy pre ne organizujeme zaujímavé aktivity,“ vysvetľuje Silvia. Mnohé z detí sa podľa slov Silvie už k rodičom vrátiť nechcú a do domova ich museli umiestniť rýchlo.
Dieťa môžeme izolovať aj okamžite
Ako ďalej vysvetľuje, niektoré prípady sú doslova akútne. Vtedy môže Barnevernet prísť ihneď bez povolenia a dieťa odobrať. „Ide napríklad o situácie, keď sa o dieťa rodičia nestarajú, páchajú na ňom násilie či ho sexuálne zneužívajú. V takých prípadoch môže súd rozhodnúť do 48 hodín od izolácie dieťaťa,“ zdôrazňuje Silvia.
Podľa Silvie skončilo veľa prípadov aj úmrtím dieťaťa a mnohé staršie deti, ktoré sa pod ochranu Barnevernetu dostanú, hovoria, že pomoc prichádza často neskoro. Mnohé z nich vyrastajú s rodičmi násilníkmi alebo alkoholikmi, prípadne musia čeliť psychickému týraniu.
„O tom, či rodičom odoberú starostlivosť o dieťa, rozhoduje súdne konanie a rodičia majú nárok na právnu pomoc zadarmo. Môžu sa odvolať až na najvyšší nórsky súd,“ opisuje Slovenka, ktorá dodáva, že je mnoho prípadov, pri ktorých sú rozhodol v prospech rodičov a deti im vrátili. „Sama s tým mám skúsenosť,“ prízvukuje. Cieľom totiž je, aby sa deti vrátili domov. „Štatistika dokonca ukazuje, že skupina, ktorá najviac kontaktuje Barnevernet o pomoc, sú práve rodičia sami. V roku 2013 sme pomohli viac ako 53-tisíc deťom a z nich bolo len 17 percent umiestnených mimo domov.“
Podnety Barnevarnetu môže nahlásiť ktokoľvek, pokračuje Slovenka. „Školy, škôlky a doktori sú povinní nahlásiť, že sa im nezdá byť niečo v poriadku. Barnevernet potom začne vyšetrovanie. Zhovára sa s deťmi a rodičmi, tí súčasne musia dať súhlas na informácie zo školského zariadenia. Potom zmapujeme, aké potreby dieťa má a rodinám ponúkneme riešenia,“ pokračuje Silvia. Môžu im ponúknuť aj finančnú pomoc či len poradenstvo. „Zdôrazňujem, že rodičom sú odobraté deti len a len vo veľmi závažných prípadoch,“ upozorňuje.
Často im ponúkame „avlastningshjem“
Pod týmto slovom si môžete predstaviť uľahčenie života rodinám, ktoré potrebujú pomoc. „Avlastningshjem je jeden z veľmi praktických spôsobov, ako Barnevernet pomáha rodinám, ktoré majú ťažkosti. Ide o dobrovoľnú pomoc, ktorú rodina môže a nemusí prijať. Sú to denné, víkendové, alebo týždenné pobyty detí v inej rodine. Biologickí rodičia si oddýchnu, majú čas riešiť svoje vzťahy, prípadne navštevovať kurz či vzdelávať sa, kým je o deti postarané,“ hovorí Silvia a pokračuje opisom dvoch svojich osobných skúseností.
Mama sa nevládala o dieťa sama starať
„Spomínam si na mladú slobodnú mamičku, ktorá trpela popôrodnou depresiou a nezvládala sa sama starať o svoje dieťa,“ pokračuje. Barnevernet jej navrhol víkendový pobyt novorodenca u jednej panej v strednom veku, ktorej vlastné deti už navštevovali strednú školu. „Dieťa u nej trávilo každý tretí víkend a pani dostávala od Barnevernetu príspevok na pokrytie nákladov. Mamička mala medzitým čas venovať sa trocha sebe,“ opisuje prípad, ktorý dopadol úspešne a dieťa už desať rokov raz mesačne chodí na víkendový pobyt. „Dieťa má k víkendovej mame veľmi dobrý vzťah, asi ako k náhradnej tete alebo babičke, ktorú, bohužiaľ, nemá,“ dodáva.
Otec troch detí bral drogy
„V druhom prípade išlo o mladú rodinu, v ktorej mal otec problémy s drogami, hoci sa snažil prestať. Jeho žena nemala práve rodinné návyky a domácnosť s tromi deťmi nezvládala, kým sa jej muž liečil,“ uvádza Silvia. Preto im Barnevernet zabezpečil víkendový domov detí u staršieho manželského páru každý tretí víkend. „Deti s víkendovou mamou pripravujú jedlo, ktoré nie je polotovarom a víkendový otec ich zoberie do lesa na huby. Majú zážitky, ktorých by sa s rodičmi nedočkali,“ uzavrela Slovenka z nórskej sociálky.
Poznámka: Informácie o konkrétnych prípadoch boli uverejnené so súhlasom rodín
