OSLO - "Keď niekto zaklope na dvere, deti majú strach. Boja sa, že si po ne zase niekto príde," rozpráva neistou nórčinou Jaquline o svojich sporoch so sociálnou službou krajiny obviňovanej z neoprávneného rozbíjania rodín. Oči jej pri tom vlhnú, píše agentúra AFP.
EXKLUZÍVNE Spoveď Slovenky, ktorá pracuje pre nórsku sociálku: Rodičia k nám chodia aj sami!
Okrem pedagogickej pomoci rodičom, ktorí majú ťažkosti s výchovou, neváha Nórsko v prípade vážneho zlyhania starostlivosti alebo výchovných metód považovaných za príliš násilné odoberať deti z rodín. Odtiaľ pramení nedorozumenie s etnickými menšinami, ktorých sa tieto opatrenia, označované niektorými za "štátny únos", často týkajú.
V kráľovstve s piatimi miliónmi obyvateľov bolo v roku 2014 odobratých rodičom 1665 detí, z toho 424 matkám narodeným v cudzine. Vyplýva to zo štatistík služby pre ochranu detí Barnevernet.
Jaquline a jej manžel Joe Joseph, ktorí pochádzajú zo Srí Lanky, prišli o svoje deti bez akéhokoľvek varovania 14. novembra 2011 v Bergene, druhom najväčšom nórskom meste. Namiesto toho, aby sa v ten deň ako obvykle vrátili zo školy, boli dve dievčatá vo veku osem a 12 rokov a šesťročný chlapec s okamžitou platnosťou umiestnení do náhradnej starostlivosti. Stalo sa tak po anonymnom udaní, že v rodine dochádza k násiliu. Nórske zákony zakazujú telesné tresty, vrátane výchovnej po zadku.
Strojník Joe a príležitostná pomocníčka v detskom kútiku Jaquline boli podľa súdnych dokumentov obvinení, že svoje deti bili vlajkou a drevenou naberačkou, najstaršiemu dieťaťu vulgárne nadávali a benjamínka porezali na rukách nožnicami. Dvojica priznáva len to, že v rodine občas padla facka. "Barnevernet má sklon dávať všetkých cudzincov do jedného vreca. Pretože nie sme Nóri, bijeme podľa neho všetky naše deti palicami alebo opaskami," hovorí Jaquline.
Na konci súdneho maratónu rodičov podmienečne odsúdili na 15 dní väzenia kvôli fackám. Súd označil tieto činy za čisto "kultúrnu odlišnosť" a napraviteľné správanie a nariadil, aby dve najmladšie deti postupne vrátili rodičom. Šesť mesiacov po vynesení verdiktu opustili manželia v obavách z úradu Barnevernet so svojimi dvoma deťmi náhlivo Bergen a usadili sa v Osle. Za sebou nechali dom i zamestnanie. "Museli sme uniesť vlastné deti," vysvetľuje otec.
Obdobné prípady sa pravidelne objavujú v správach a majú presah aj za hranice. Tisíce ľudí od Melbourne po Budapešť protestovali 16. apríla proti odobratiu piatich detí rumunsko-nórskemu páru. Z nich bolo jedno trojmesačné bábätko, ktoré už rodičom vrátili.
Marius a Ruth Bodnariuovci sú obvinení z telesného trestania potomkov. Objavil sa ale tiež názor, že výchova dvojice bola spochybnená kvôli náboženskej indoktrinácii. Nie je jednoduché zistiť, kde je pravda. Rodiny sa môžu v médiách brániť podľa ľubovôle, ale úrady nie, ani v prípade tých najfantastickejších obvinení.
"Hovorí sa, že rodičom z radov cudzincov berieme deti, pretože chceme zvýšiť genetickú rozmanitosť obyvateľstva. Keď toto čítam, sťahuje sa mi žalúdok," povedal Kai-Morten Terning, štátny tajomník ministerstva pre deti a rovnosť. "Niektoré kritiky by nemali zostať nepovšimnuté, ale ďalšie sú jednoducho vymyslené."
O náhradnej starostlivosti ako poslednom možnom riešení nerozhoduje Barnevernet, ale na jeho odporúčanie niekoľkočlenný orgán alebo prípadne súd. Napriek tomu asi stovka profesionálov (advokáti, psychológovia, sociálni pracovníci) napísala vlani otvorený list, v ktorom Barnevernet označuje za "nefunkčnú organizáciu, ktorá je zodpovedná za mnohé chybné rozhodnutia s vážnymi dôsledkami".
Prípady odoberanie detí sa občas dostanú až na (ne)diplomatickú úroveň. Český prezident Miloš Zeman tak nórsku inštitúciu prirovnal k nacistickému programu Lebensborn. Vzťahy medzi Nórskom a Indiou dlhodobo kalí prípad indického páru, ktorý tvrdí, že mu boli odobraté deti kvôli tomu, že sa u nich doma jedlo rukami a rodina spala v jednej posteli. Nepríjemnú skúsenosť so sociálkou má aj rodina Slováka Andreja, ktorému minulý rok v apríli vzali dcérku Maxine.
"Otázka neznie len, či deti sedia na stoličke alebo nie alebo či jedia rukami alebo nie. Najčastejšie ide o to, že v Nórsku je nezákonné dieťa biť alebo fackovať, zatiaľ čo v iných kultúrach to tak nemusí byť," vysvetľuje pod podmienkou anonymity jedna zamestnankyňa sociálnej služby Barnevernet.
