BRATISLAVA – Napätie stúpa a pevnosť z garáži je čoraz nedobytnejšia. Snahu o záchranu pamiatok z prvého storočia pred Kristom nemilosrdne drvia a rúcajú vyššie záujmy. Spýtali sme sa preto známeho architekta, ako pristupujú k pamiatkam podobnej hodnoty v iných krajinách.
Aktivisti z občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad s veternými mlynmi bojujú, koľko vládzu. Nádej však zomiera posledná napriek tomu, že počas týždňa uskutočnili pred hradom symbolický „Pohreb našich dejín“, keď vstupnú bránu do hradu previazali čiernou stuhou. Podľa najnovších informácií Topiek by sa mal budúci týždeň stretnúť prezident Andrej Kiska s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim, aby spoločne diskutovali o ďalšom možnom postupe.
Posledné KO pamiatkam Bratislavského hradu: Budeme mať viac parkovacích miest ako Louvre!
„Neviem si predstaviť, že by si ktokoľvek a kdekoľvek v Európe dovolil vyhĺbiť jamu hlbokú ako šesťpodlažný dom meter od jedinečného archeologického nálezu pochádzajúceho z 1. storočia pred Kristom. To celé sa v areáli Bratislavského hradu uskutočňuje kvôli podzemným garážam, ktorých potreba je nanajvýš spochybniteľná,“ povedal Topkám architekt Ľudovít Urban.
Podzemné garáže s pamiatkami v iných krajinách
Keď počas výkopových prác narazili v portugalskom meste Chavez na staré rímske kúpele v centre mesta, „namiesto garáží tu vzniká veľkolepá expozícia nálezov rímskych kúpeľov. Takáto zmena sa uskutočnila v malom mestečku krajiny, ktorá má v porovnaní so Slovenskom neporovnateľne vyššiu mieru nezamestnanosti a porovnateľný hrubý domáci produkt na obyvateľa,“ uviedol Urban.
S podobnou situáciou sa muselo popasovať aj budapeštianske nábrežie Dunaja, kde minulú jeseň otvorili konferenčné centrum Várkért Bazár. Projekt kvôli historickým nálezom niekoľkokrát prepracovali. „V kontakte s historickými budovami vznikol v podzemí priestor na výstavy a univerzálna sála. Rozsah objektu a aj jeho náplň zodpovedá tomu, čo by sa dalo umiestniť v dvoch horných podlažiach podzemného objektu namiesto nepotrebných garáží. U nás však chýba vôľa našich súčasných predstaviteľov parlamentu,“ vysvetlil slovenský architekt.
Aj parížsky Louvre sa môže popýšiť okrem výstavných sál aj konferenčným centrom so štyrmi sálami v podzemí. Ako pokračuje architekt, „nálezy objektu zo 16. storočia, ktorých historická hodnota je neporovnateľná s nálezmi na Bratislavskom hrade, sa tu prezentujú v plnej miere. Na našom hrade budú nálezy unikátnych keltských stavieb prezentované ako solitéry, aj to nie kompletne,“ dodal. Časť z nich už totiž bola zlikvidovaná a časť bude prezentovaná v priestore, ktorý je vysoký len jeden meter a ďalšia časť nálezov bude pod pódiom zimnej jazdiarne. Tá bude však verejnosti sprístupnená iba príležitostne.
S pamiatkami by sme mali zaobchádzať ako Európania
Viacerí ľudia v súvislosti s necitlivým zaobchádzaním s pamiatkami takej vysokej hodnoty pre naše dejiny začali poukazovať na to, ako pristupuje k prastarým pamiatkam Islamský štát. Extrémisti ich ničia bez ohľadu na to, akú vysokú historickú hodnotu pre ľudstvo majú. „My musíme hodnotiť prístup k pamiatkam z hľadiska súčasného stavu v Európe, kam - dúfam – patríme,“ dodal k veci architekt.
