BRATISLAVA – Priemerný Slovák vyprodukuje každoročne asi 330 kilogramov odpadu. Keď však po ňom chcete, aby ho aj separoval, povie vám, že je to zbytočné, pretože aj tak odpad putuje na spoločnú skládku, kde ho nikto netriedi. Ako zdôraznili na verejnej diskusii v rámci Ekotopfilmu experti na odpadové hospodárstvo, obrovským problémom nie sú len financie, ale aj enviromentálne povedomie Slovákov.
Zodpovednosť za životné prostredie kráča ruka v ruke so separáciou odpadu, pretože jedného dňa nám môže tento problém prerásť cez hlavu. Každý rok vyprodukujeme v hlavnom meste Slovenska 110-tisíc ton smetia, z ktorého významnú časť tvoria plasty. Keď sa pozrieme na priemerné hodnoty vyprodukovaného odpadu v Európskej únii, na jednu hlavu pripadá 440 kilogram odpadu, kým na Slovensku je to len 333 kilogramov, čo súvisí s ekonomickou silou obyvateľstva. Keby sme sa však mali porovnávať v separácii odpadu, v ideálnom prípade „sme schopní separovať len 30 percent z toho, čo od nás Európska únia očakáva,“ vysvetlil riaditeľ spoločnosti OLO Roman Achimský. Problémom je podľa odborníkov z veľkej časti slabá enviromentálna uvedomelosť Slovákov.
Nemecký aktivista radí Slovákom: Ukážem vám, ako žiť v luxuse aj bez peňazí!
Chýba nám enviromentálne povedomie
„Odpadové hospodárstvo je v hierarchii ľudských záujmov, ako to vždy hovorím, až na 45. mieste. Je to o ľudskej hlúposti, o ničom inom. Ak je človek uvedomelý, hádže smeti do farebných kontajnerov,“ upozornil Peter Krasnec, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, ktorý má v tejto oblasti 14-ročné pracovné skúsenosti. „Rakúšania triedia odpad úplne inak ako my, majú to v sebe zakorenené od malička. Fungujú tam tiež represálie a strach, že vás sused udá, ak nebudete triediť odpad správne. Aj na Slovensku treba vytvoriť čo najprísnejšiu legislatívu a zaviesť vysoké sankcie, aby ľudia jednoducho museli so sebou niečo robiť. V Rakúsku totiž nepretriedený odpad nemôže ísť na skládku,“ uviedol Krasnec s tým, že treba podporiť najmä vzdelávanie detí. „Z mojej skúsenosti to má výrazne lepší efekt ako reklamy v televízii. Deti potrebujú prakticky vidieť a zistiť, že to má zmysel. Bohužiaľ, celoslovenská osveta chýba, je len čiastková,“ doplnil Krasnec.
Ekoexpert ukázal dôkaz o zamorení Slovenska: Neviditeľný zabijak, ktorý nás kosí po tisícoch!
Ako ďalej dodal Krasnec, jedným z rozhodujúcich faktorov odpadového hospodárenia na Slovensku sú peniaze – v kladom i zápornom zmysle. Tam, kde ich ľudia majú, im nerobí problém si za odvoz odpadu priplatiť aj na úkor triedenia. „Odpadové hospodárstvo v Bratislave je v rámci Slovenska jedno z najdrahších. Čím idete ďalej na východ a klesá ekonomická sila obyvateľstva, enviromentálne povedomie u obyvateľov, paradoxne, stúpa. Ľudia si uvedomujú, že čím viac odpadu vyseparujú, tým menej za odvoz komunálneho odpadu platia. To by si však mali uvedomiť občania celého Slovenska,“ uviedol a pokračoval, že ľudia v zahraničí platia za likvidáciu odpadu poplatok, ktorý je niekoľkonásobne vyšší ako v Bratislave, tým pádom môže byť aj jeho zhodnocovanie na oveľa vyššej úrovni. „Jednoducho nie sme schopní urobiť žiadnu šou v odpadovom hospodárstve, lebo na to nie sú peniaze,“ vysvetlil Krasnec a poznamenal, že u nás sa odpadové hospodárstvo z hľadiska financií oplatí radšej nerobiť, to je smutný fakt.
Brusel je na tom horšie ako Bratislava
Len na ilustráciu, na Slovensku putuje každý rok do odpadu 33-tisíc ton plastových fliaš, čo zodpovedá približne jednej miliarde kusov, kým v Amerike putuje jedna miliarda fliaš každý deň len na trh. Aktívna odpadová politika je teda nevyhnutnou súčasťou budúcnosti ľudstva. A toto by si mali uvedomiť aj Slováci, ktorí odpad netriedia z lenivosti alebo slabej informovanosti. „Najvyspelejšie krajiny sú v informačných kampaniach zhruba 20 rokov pred nami,“ uviedol Marián Strýček, špecialista na elektronické zariadenia a odpad z nich vznikajúci z Ministerstva životného prostredia. No nie každý systém je zároveň ten najlepší, zhodli sa odborníci. Ak by sme si ako príklad zvolili napríklad Brusel, v ktorom je na dennom poriadku triedenie biologicky rozložiteľného odpadu, narazili by sme na problém. Nielen v Bruseli majú totiž vďaka vreciam s biologicky rozložiteľným odpadom ťažkú hlavu z premnožených potkanov. „Ja som bol v Bruseli pár dní dozadu a bol som zhrozený. Centrum mesta s ulicami bolo plné vriec s odpadom, ktoré ľudia aj autá museli obchádzať. Predstavte si, ako by to vyzeralo v Bratislave. Keď ešte niekto povie, že Bratislava je špinavé mesto, zajtra ho vyšikujem do Bruselu a nevydrží tam tri dni,“ opísal svoj dojem Roman Achimský.
Napriek pesimizmu majú však v oblasti triedenia odpadu Slováci aj svetlejšie stránky. Ako vyzdvihol Strýček, recyklujeme 85 až 90 percent elektroodpadu, čím o 20 percent prekračujeme normy v európskej smernici o elektroodpadoch. Dôvodom je detailné rozoberanie elektroodpadu, kým inde v EÚ takýto nerozobraný odpad napríklad rozdrvia. Okrem toho máme v Bratislave „jeden z najväčších dotrieďovacích závodov v strednej Európe a modernú spaľovnu ako vo Viedni, ktorej technická životnosť je až tridsať rokov. V závode sa zhodnocuje až 95 percent prijatého odpadu, čo nás radí k svetovej špičke. Nie na všetko je však náš priemysel ešte pripravený, navyše, stále máme problém sa predať,“ uzavrel Achimský zo spoločnosti OLO na adresu negativistickému prístupu Slovákov k triedeniu odpadu.
