Najznámejší ekonómovia Slovenska rozobrali Ficov sociálny balíček: Takáto je realita!

Richard Ďurana (INESS): Ťažko hľadať pozitíva

Celý balík je skôr rozdávanie peňazí, než nejaké systémové zmeny, ktoré by mali pomáhať sociálne slabším. Chýba tam konkrétne zverejnenie, odkiaľ pôjdu peniaze na tento balíček. Súčasne s balíkom by mali byť uvedené napríklad aj opatrenia na odstraňovanie plytvania a neefektívnych výdavkov verejnej správy.

Pozitívum je znižovanie DPH, aj keď len selektívne. Pri zvyšku opatrení ťažko hľadať pozitíva. Neviem, čo tam hľadá opatrenie napríklad podpora lyžiarskych kurzov. Ide o luxusné opatrenie, a čase, keď štát hospodári s ročným deficitom dve tisíc miliónov eur, sa obhajuje ťažko.

Chýba mi tam zameranie na sociálne slabších, tým vláda príliš nepomáha nájsť si prácu, pretože sú tam opatrenia, ktoré chudobnejším sťažia nájsť si prácu. To je príklad minimálnej mzdy. Tú máme aj na juhovýchodnom Slovensku vyššiu ako v Prahe.

---

Mohlo by vás zaujímať: Porovnanie krajín EÚ, akú majú minimálnu mzdu inde?

---

Chýba mi práve alternatívne použitie týchto zdrojov, pretože diskusia sa zameriava väčšinou len na pozitíva a negatíva opatrení. Podľa mňa oveľa lepším a sociálnejším opatrením by bolo znížiť odvodové zaťaženie práce, čo by pomohlo ľuďom s nízkym vzdelaním a dlhodobo bez práce nájsť si zamestnanie. Alebo zníženie dane z príjmu pre právnické osoby.

Vysoké dane sú zlým signálom pre investorov. Naopak, nízke dane sú pre nich signálom, aby k nám prišli investovať a vytvárať nové pracovné miesta.

Peter Goliaš (INEKO): Radšej znižovať dlh ako rozdávať peniaze

Balíček obsahuje niekoľko drobných opatrení cielených na zraniteľné skupiny obyvateľstva a na zvýšenie kvality a dostupnosti verejných služieb. Na druhej strane je tam viacero neefektívnych návrhov, ktoré pohltia väčšinu nákladov. Napríklad nižšia DPH pomáha aj bohatým ľuďom, prudké zvyšovanie minimálnej mzdy zas dvíha bariéru pre zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Vláda mohla pre pomoc chudobným radšej využiť existujúce sociálne dávky alebo ďalej rozširovať odvodové úľavy pre ľudí s nízkym príjmom.

Negatívom je aj to, že sociálne balíčky odďaľujú ozdravenie verejných financií. Už teraz existuje riziká, že vláda v tomto roku nedodrží plánovaný deficit verejných financií a termín pre vyrovnanie rozpočtu sa odsunie o niekoľko rokov. Vláda mala súčasný priaznivý vývoj ekonomiky využiť skôr na rýchlejšie znižovanie verejného dlhu a nie na rozdávanie peňazí potenciálnym voličom.

Vladimír Baláž (SAV): Idú voľby, rozdáva sa

Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž skonštatoval, že druhý sociálny balíček je zameraný na voličov nižšej a strednej vrstvy. „Je pred voľbami a vláda zahŕňa dávkami voličov, ktorí sú nižšej a strednej vrstvy. Je to úplne normálne, pred voľbami sa jednoducho rozhadzuje. Nie som proti balíčku ako takému, súhlasím s niektorými opatreniami, ale ako celok vidím, že sú to len výdavky, ktoré vo väčšine prípadov nebudú prinášať žiadne ekonomické efekty,“ uviedol Baláž.

 Je preto presvedčený, že opatrenia by mali mať viac "investičný" charakter. „Keď má výdavok investičný charakter ako v prípade rozširovania kapacít škôlok, vráti sa na vyššej zamestnanosti, tým aj na vyššom výbere daní,“ vysvetlil Baláž.

Vládna strana Smer-SD ohlásila aj zvýšenie materskej dávky a príspevku na starostlivosť o dieťa. „Slovensko potrebuje rodinnú politiku, pretože miera pôrodnosti je veľmi nízka. Otázkou je, či práve tieto opatrenia zvýšia pôrodnosť, nemyslím, že sa tak stane. Možno, že mladým ľuďom by najviac pomohli nejaké štartovacie byty,“ priblížil Baláž.

Ďalším opatrením z druhého sociálneho balíčka je zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny z 20 % na 10 %. „Pre nízkopríjmové sociálne vrstvy je to dôležité, lebo potraviny v spotrebnom koši tvoria významnejšiu položku ako pre stredné alebo vyššie vrstvy. Otázkou je, či sa toto zníženie DPH premietne v celej miere do zníženia cien potravín. Bude to závisieť od toho, akú maržu majú obchodníci pri jednotlivých potravinách,“ zhodnotil Baláž. Zároveň upozornil, že toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočet. „Bude to znamenať zníženie príjmov štátneho rozpočtu,“ podotkol Baláž.

Dominika Ondrová (Poštová banka)

Každá minca má dve strany. Rovnako je to aj pri zavádzaní sociálneho balíčka. Na jednej strane sú totiž skupiny obyvateľstva, na ktoré by vybrané opatrenia mali mať pozitívny vplyv, na strane druhej, všetko niečo stojí a zavedenie takéhoto balíčka vyžaduje veľký objem finančných prostriedkov, ktoré je potrebné nájsť niekde inde. Tak sa môže ľahko stať, že opačný efekt pocítia, priamo či nepriamo, pre zmenu napríklad iné skupiny obyvateľstva. Vo všeobecnosti platí, že k zavádzaniu akýchkoľvek opatrení je potrebné pristupovať zodpovedne a zvážiť dopad na ekonomiku ako celok.

Minimálna mzda nepomôže ekonomike

Medzi Slovákmi by vo veľkej miere rezonovať napríklad zvyšovanie minimálne mzdy. Obyvatelia sa väčšinou stanoveniu minimálnej mzdy tešia, keďže to znamená, že nikto im nemôže za ich prácu ponúkať nižší plat. Príliš vysoká úroveň minimálnej mzdy však môže ekonomike krajiny uškodiť. Znamená to totiž, že zamestnávateľom sa zvyšujú personálne náklady a v nadväznosti na to sa môžu rozhodnúť radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu. Navyše takéto kroky môžu nielen zhoršiť vývoj na pracovnom trhu, ale neprospievajú ani rozvoju podnikateľského prostredia a investičnej aktivity. Je teda žiaduce, aby výška minimálnej mzdy bola adekvátna k ekonomickému vývoju a k situácii na trhu práce. Plánované zvýšenie minimálnej mzdy z 380 EUR na 400 EUR v súčasnej podobe nepovažujeme za také, ktoré by mohlo výraznejšie uškodiť našej ekonomike. Je však pravdou, že v januári došlo k jej zvýšeniu o 28 EUR, a teda ku každému ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy treba pristupovať opatrne.

Máme až 200 tisíc dlhodobo nezamestnaných

Naopak, pozitívom by mohli byť predovšetkým opatrenia zamerané na boj s dlhodobou nezamestnanosťou, na podporu regiónov a tiež na rozvoj inovatívnych firiem. Podiel dlhodobo nezamestnaných je jedným z najväčších problémov nášho pracovného trhu. Na Slovensku je bez práce viac ako rok zhruba 200 tisíc nezamestnaných, čo predstavuje viac než polovicu zo všetkých uchádzačov o prácu. Uplatňovanie dlhodobo nezamestnaných ľudí na trhu práce je komplikované, pretože zamestnávatelia sa v ich prípade obávajú predovšetkým straty pracovných návykov a zvyklostí. To je často hlavným dôvodom toho, prečo firma nezamestnaná človeka, ktorý je dlhodobo evidovaný na úrade práce. A to aj v prípade, keď jeho kvalifikácia a predchádzajúce skúsenosti zodpovedajú požiadavkám na dané pracovné miesto.

Podpora zamestnávania dlhodobo nezamestnaných ľudí je podľa nášho názoru správnym krokom k zlepšeniu situácie tejto skupiny obyvateľstva a k ich ľahšiemu uplatňovaniu na trhu práce. Odvodové úľavy či prázdniny totiž znížia mzdové náklady firiem a budú firmy motivovať k zamestnávaniu práve tých ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako 1 rok. Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, zvykne platiť, že podpora jednej skupiny obyvateľstva vyvolá „diskrimináciu“ inej skupiny obyvateľstva. A tak aj v tomto prípade môžu na opatrenie vlády doplatiť ostatní nezamestnaní v regióne, ktorí na pracovnom pohovore neuspejú z toho dôvodu, že pre firmu bude z finančného hľadiska zaujímavejšie prijať dlhodobo nezamestnaného uchádzača.

Pozitívne zníženie DPH

Pozitívom môže byť aj redukcia DPH na vybrané potraviny. Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny spomedzi krajín EÚ. Samotné zníženie dane a následne nižšie sumy na cenovkách závisia od postoja obchodníkov a ich ochoty pristúpiť k zníženiu marže. To, či by sme teda výraznejšie pocítili zníženie daňovej sadzby aj na cenách potravín, závisí vo väčšej miere aj od samotných obchodov a obchodných reťazcov. Na druhej strane, ak by aj k zníženiu došlo a my by sme za potraviny platili menej, je potrebné myslieť na to, že by došlo k výpadku príjmov do našej štátnej pokladnice, ktoré by bolo potrebné nahradiť inde. Práve nižšia DPH z potravín napríklad v susednom Česku alebo Rakúsku sa ale považuje za jeden z dôvodov, ktorý podporuje nákupnú turistiku Slovákov. Aj pri tej sa naša štátna kasa ochudobňuje, keďže peniaze utrácame v zahraničí. Existuje teda predpoklad, že pri nižších cenách by sme necestovali za hranice našej krajiny, ale uprednostnili nákup na Slovensku, čím by sme zároveň podporili našu ekonomiku.

15 Opatrení Ficovho sociálneho balíčka

POTRAVINY

Daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané druhy potravín, ako sú chlieb, pečivo, či mlieko sa má od začiatku budúceho roka znížiť zo súčasných 20 % na 10 %.

MINIMÁLNA MZDA

Vláda chce tiež pokračovať vo zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá od začiatku tohto roka dosahuje 380 eur. „Chceme od začiatku budúceho roka zvýšiť minimálnu mzdu tak, aby sa míľovými krokmi priblížila k hranici 400 eur,“ povedal Fico.

NEZAMESTNANOSŤ

Ďalším opatrením z druhého sociálneho balíčka má byť špeciálny program pomoci pre okresy s nezamestnanosťou nad 20 %. „Bude zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory týchto regiónov formou zvýhodnenia verejných a súkromných investícií, budovania cestnej infraštruktúry a podpory zamestnávania a budovania verejných inštitúcií,“ oznámil premiér. Pôjde podľa neho napríklad o okresy Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, či Sabinov. 

MLADÉ RODINY

Smer-SD chce podporiť aj mladé rodiny. Jedným z opatrení je zvýšenie materskej dávky. Tá by mala podľa Fica stúpnuť zo súčasných 65 % na 70 % hrubej mzdy. „Pokiaľ budeme mať na to budúci rok, pôjdeme až na 75 percent,“ tvrdí predseda Smeru. Stúpnuť by mal aj príspevok na starostlivosť o dieťa, a to z 230 eur na 280 eur. Ide o príspevok na preplácanie nákladov na jasle, či škôlku, ktorý môžu rodičia dostávať do 3 rokov veku dieťaťa. Smer chce tiež zjednodušiť administratívnu náročnosť pri poskytovaní tohto príspevku tak, aby rodič nepreukazoval výdavky na jasle, či škôlku každý mesiac. Sociálne slabšie rodiny by mali takisto získať nárok na pobyt v štátnych zariadeniach rezortov obrany a vnútra. 

ŠKOLY

Do druhého sociálneho balíčka sa v súvislosti s tým dostala aj podpora pri rozšírení kapacity materských škôl, ktorý je už súčasťou prvého balíčka. Ďalším opatrením je výstavba základných škôl modulového typu v regiónoch, kde je nedostatok školských kapacít. Vláda chce tiež poskytovať príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Má ísť o príspevok na úhradu časti poplatku za pobyt žiakov piatych ročníkov základných škôl na školy v prírode úrovni 100 eur, žiakov siedmych ročníkov základných škôl a študentov tretích ročníkov stredných škôl na lyžiarske kurzy v sume 150 eur. Takýto príspevok má získať 120 tis. žiakov a študentov.

ZDRAVOTNÍCTVO

Podľa Fica by tento nárok malo získať približne 20 tis. ľudí. Smer-SD tiež plánuje znížiť doplatky za lieky pre dôchodcov a zaviesť limit na doplatky za lieky pre deti do 6 rokov. Ľudia nad 62 rokov by podľa Fica mali za lieky zaplatiť doplatky v sume najviac 25 eur za štvrťrok namiesto súčasných 42 eur za kvartál. Na deti do 6 rokov by mala zaviesť hranica na doplatky za lieky do 8 eur za štvrťrok. Zdravotníctva sa má týkať aj ďalšie opatrenie, a to obnova priestorov štátnych nemocníc. Podľa Fica by to mali viesť k humanizácii nemocničného prostredia. 

ENERGIE

Ďalším sociálnym opatrením má byť príspevok na zatepľovanie domov a energetických investícií v bytovkách. Pri úplnom zateplení rodinného domu by mali ľudia získať príspevok v sume 30 % nákladov na zateplenie. Okrem toho Štátny fond rozvoja bývania odpustí 15 % z istiny úverov na rekonštrukciu bytových domov. Ďalším opatrením je príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie. Má ísť o úhradu časti ceny pri kúpe fotovoltických panelov, veterných turbín, solárnych panelov, kotlov na biomasu a veterných čerpadiel. Podpora štátu má byť vo forme poukážok, ktoré pokryjú časť nákladov na kúpu zariadení.

BANKOVÉ ÚČTY

Vláda tiež chystá opatrenie na zavedenie lacného bankového účtu pre všetkých, čo bude podľa Fica stáť banky 70 mil. eur. „Každý občan bude mať nárok na jeden bankový účet za zvýhodnenú cenu,“ povedal Fico. Väčšina ľudí by mala získať nárok na bankový účet v sume do 3 eur a ľudia s nízkym príjmom by mali mať bankový účet zdarma.

STAVEBNÍCTVO

Fakturácia bez dane z pridanej hodnoty medzi dodávateľmi v stavebníctve - to je posledné Ficovo opatrenie. Podľa premiéra by DPH štátu odviedla až posledná firma v reťazci.