BRATISLAVA - Bludom, fámam, zámerným dezinformáciám a konšpiráciám sa na internete darí, preto proti nim treba bojovať! Na Slovensku z tohto dôvodu vzniká nová učebnica proti konšpiráciám. Jej tvorcovia si dali cieľ vymiesť tieto výmysly z hláv našich detí, ktoré vedú k extrémizmu. Preto autori vydali niekoľkostránkovú publikáciu, aby sa naša mládež vedela orientovať v komplikovanom svete a záplave informácií. Komu je publikácia určená? Majú o ňu školy záujem? O všetkom podrobnom sme sa rozprávali s Petrom Weisenbacherom z Inšitútu ľudských práv.
Prečo ste sa rozhodli pre knižku proti konšpiráciám?
V našej práci už od roku 2013 zaznamenávame na Slovensku značný rozmach tzv. alternatívnych médií, ktoré reprezentujú meniace sa prostredie extrémizmu a radikalizácie. Tieto médiá šíria zdanlivo neškodné konšpiračné teórie alebo hoaxy, pod rúškom ktorých však často podnecujú nenávisť a otvárajú cestu podpore extrémizmu: sú napr. platformou pre neonacistov šikovne balansujúcich na hrane zákona.
Prečo práve teraz, kedy vznikol ten nápad?
Zjednodušene povedané, včera bolo neskoro. Už v regionálnych voľbách na jeseň 2013 sa prejavil vplyv týchto tzv. alternatívnych médií a v Banskej Bystrici zvíťazil kandidát, v minulosti predstaviteľ strany, ktorá bola právoplatne rozpustená práve pre podporu neonacizmu. Tento kandidát bol masívne podporovaný ako akási záchrana Slovenska a „alternatíva“.
Súvisí to so situáciou na Ukrajine a masívnou ruskou propagandou?
Nepriamo áno, trend rozmachu tzv. alternatívnych médii a stupňovanie putinovskej propagandy v postkomunistických krajinách sa prelínajú. Publikácia obsažne pojednáva i o štátnej propagande, najmä v prípade vojenských konfliktov. Rovnako vysvetľuje, čo to je troll a ako ho v internetovej diskusii odhaliť.
Čo v nej nájdeme?
Brožúra jednoducho vysvetľuje, podľa čoho rozpoznať podvodný hoax, konšpiračnú teóriu alebo plateného trolla. Popisuje i základy mediálnej gramotnosti, ktoré používateľom internetu pomáhajú zorientovať sa v obrovskom množstve informácií, ktorými sú zahltení. Zahŕňa tiež jednu kapitolu pre pedagógov, v ktorej na základe skúseností zo zahraničia prináša návrhy, ako v takýchto situáciách reagovať a pracovať so študentmi.
Pre akých žiakov je určená?
Primárne pre stredoškolákov, no ozvalo sa nám i viacero učiteliek zo základných škôl, čo považujeme za varovný signál, že tieto patologické javy ohrozujú čím ďalej tým mladšie generácie. Pravdepodobne môžeme hovoriť už i o deťoch. Kniha však podľa nášho názoru môže poslúžiť i rodičom a starým rodičom, ktorí vedia o sociálnych sieťach príliš málo.
Kedy a ako sa učebnica dostane do škôl?
Publikácia je dobrovoľným doplnkom, nie učebnicou v klasickom zmysle slova, ktorá by bola povinná v rámci osnov. Je teda na riaditeľoch a jednotlivých pedagógoch, či o ňu prejavia záujem. Distribuujeme ju bezplatne a to ako poštou, tak prostredníctvom dobrovoľníkov a aktivistov v rôznych regiónoch. Doteraz o knihu prejavilo záujem takmer 200 škôl. Objednať sa dá priamo na našom webe ludskeprava.sk/doverujpreveruj, kde sa nachádza i ukážka a viac informácií o projekte.
Má kniha potenciál zaujať aj širšie publikum?
Obsah aj forma museli byť prispôsobené cieľovej skupine, ale podľa môjho názoru obsahuje poznatky prínosné pre všetkých ľudí, ktorí používajú internet, najmä Facebook, ako informačný a komunikačný kanál. V slovenskom ani českom jazyku žiadna podobná publikácia neexistuje. Už teraz však rozosielame posledné zvyšky nákladu a hľadáme sponzorov na dotlač.
V rámci akého predmetu by sa mala vyučovať?
V kapitole pre pedagógov navrhujeme, na základe skúseností zo zahraničia, viacero postupov, ale znova musím zopakovať, že je to na dobrovoľnom rozhodnutí pedagóga. Najvhodnejšie sa javia predmety ako dejepis a občianska náuka.
Myslíte, že deti sú schopné viac uveriť tomu, čo vidia na internete ako tomu, čo sa učia v škole?
Pre mladých ľudí sú v súčasnosti sociálne siete najrozšírenejším informačným kanálom, sú teda ľahkou obeťou a primárnou cieľovou skupinou rôznych extrémistických platforiem a skupín. Zároveň sú najrizikovejšou skupinou, pretože v tomto období si vytvárajú názory na politiku, spoločnosť či ľudské práva. Je teda na zodpovednosti pedagógov a rodičov, aby „ustrážili“, že teenageri v ich starostlivosti sa pod takýto vplyv nedostanú.
Je podľa Vás v školách zanedbávaná výučba proti internetovým hoaxom, resp. proti konšpiračnému smogu, ktorým je zavelený internet?
V súčasnosti je situácia pedagogických pracovníkov i škôl mimoriadne zložitá a náročná, nie len z finančných dôvodov. Nie je preto možné hovoriť o zanedbávaní, máme dlhodobú produktívnu spoluprácu s mnohým strednými školami vo všetkých regiónoch a snaha pedagógov a pedagogičiek vzdelávať mladých ľudí v zmysle hodnôt ľudských práv, demokracie a slobody, je veľká. Druhá vec sú praktické možnosti a to ako z hľadiska pomôcok, ako som už spomínal, doteraz nejestvuje žiadna porovnateľná publikácia, tak i časových, nakoľko osnovy sú podľa nášho názoru zastaralé a neodzrkadľujú realitu a riziká súčasného sveta. To je však otázka na Ministerstvo školstva a ďalšie centrálne orgány, nie učiteľov a učiteľky v triedach.
Aké nebezpečenstvo hrozí z uverenia konšpiračným teóriám? Ako sa následky prejavia v praxi?
Hlavným nebezpečenstvom je podľahnutie vplyvom extrémistických ideológií ako je napr. neonacizmus či rasizmus, ktoré sú obvykle v tzv. alternatívnych médiách šikovne zabalené do rôznych konšpiračných teórií či hoaxov. Pre spoločnosť sú však nebezpečné i ďalšie, zdanlivo menej závažné, sprievodné javy týchto trendov, ako je napr. znižovanie zaočkovanosti u detí, nakoľko ich rodičia podľahli nevedeckým tvrdeniam o škodlivosti očkovania. Vo viacerých krajinách sa znova objavujú ochorenia, o ktorých sme si po dlhé desaťročia mysleli, že sú vyhubené. Nezaočkované dieťa samozrejme, napr. v škôlke, vystavuje riziku prenosu vírusu i všetky ostatné deti rodičov, ktorí sa chovajú zodpovedne.
Viete uviesť príklady konšpiračných teórií, ktorým naše deti veria najviac?
Nerád by som robil reklamu veciam, ktoré považujem za škodlivé a tak hádam radšej uvediem zopár tzv. teórií alebo skôr bludov a fantázií, nakoľko o teórii vo vedeckom zmysle tu samozrejme nemôže byť ani reč, ktoré sú pre mňa mimoriadne zábavné. Pomerne rozšírenou konšpiračnou fantáziou na internete je tvrdenie, že nám vládnu mimozemšťania z rodu jašterov, ktorí sa skrývajú v koži britskej kráľovskej rodiny. V jednom slovenskom tzv. alternatívnom médiu, nechvalne známom internetovom rádiu, sa zasa obsiahlo zaoberali bludom o tom, že zemeguľa je dutá a v jej vnútri žijú mimozemšťania, dokonca tvrdili, že vchod do tohto „utajovaného podzemia“ je na trojhranici Slovensko-Maďarsko-Rakúsko. Osobne som napríklad zo strany konšpirátorov čelil „obvineniu“, že na Slovensku zastupujem záujmy skupiny Bilderberg a že odo mňa prijíma inštrukcie ako premiér Fico, tak v minulosti premiérka Radičová. Toto pozoruhodné tvrdenie sa dokonca objavilo v nemenovanom konšpiračnom časopise.
Ako zareagovali na vydanie knihy konšpirátori?
Presne podľa príslovia trafená hus zagágala. Behom niekoľkých hodín mali pripravených viacero teórií, kto za týmto projektom stojí a ako sa všetky temné sily spojili proti nim, ktorí jediní majú pravdu, sú najmúdrejší, najinformovanejší a my ostatní sme ovce. Znepokojivejšie sú však urážky, krivé obvinenia a vyhrážky, ktorými začali kolegyne i mňa bombardovať. Zatiaľ je to na úrovni blogov a emailov, ale situáciu vyhodnocujeme a v prípade potreby požiadame o súčinnosť políciu.
