BRATISLAVA - Smrteľné zemetrasenie v Nepále, ktorého priamymi účastníkmi boli aj Slováci, vyvolalo búrku nevôle kvôli reakcii slovenských úradov a ich prístupu k slovenským občanom. Vtedajší spor medzi šéfom Fun rádia, ktorého sa zastal aj Boris Kollár, s ministrom zahraničia Lajčákom upútal na seba veľkú pozornosť. Topky vyzvali čitateľov, aby sa s nami podelili o svoje skúsenosti so slovenskými zastupiteľstvami za hranicami, ktoré žiadali o pomoc v núdzi. Zverejňujeme zážitky, ktoré ste nám poslali.
Cunami na Srí Lanke
V roku 2004 som na Srí Lanka zažil vtedajšiu katastrofu, ktorú spôsobilo "cunami". Bol som tam s manželkou na vianočnej "dovolenke", bohužiaľ, stalo sa to, čo nikto z obyčajných ľudí na svete nečakal. 26. 12. 2004 ráno cca o 9,00 postihlo aj toto územie cunami šíriace sa od Sumatry.
Viete veľmi dobre, čo to znamenalo. Aj napriek tomu sme mali veľké šťastie a životy sme si zachránili. Tri dni sme čakali na odvoz vládnym špeciálom do SR - teda domov. Stalo sa tak až 30. 12. 2004. Náš syn Erik, ktorý už nežije vtedy priamo písal ministrovi vnútra SR (dodnes nedal žiadnu odpoveď, mená nebudem uvádzať), lebo riaditeľ CK, cez ktorú sme tam cestovali a všetko si zaplatili mu priamo do očí povedal: "nemali tam chodiť!“ Nevieme ako prídu domov a či žijú!
Nikto 3 dni nevedel povedať, čo bude a kto nás odvezie a nakoniec ani syn, hoci vtedy pracoval na letisku v Blave, nevedel, kde sa vládne lietadlo nachádza. Hoci z Blavy odletelo. Nakoniec prišlo medzi poslednými a tak sme ráno o 3,00 30.12.2004 miestneho času odleteli. Medzipristátie bolo v Abú Dabí v SAE, na letisku v tomto neznámom veľkomeste na nás ráno o 6,00 hod. miestneho čakal pred tranzitom koridor lekárov a zdravotných sestier poskytnúť nám zdravotnú, alebo akúkoľvek pomoc.
Aspoň to isté sme čakali aj pri prílete v Bratislave. Ale tam, okrem tel. štábov a novinárov a našich najbližších nečakal nikto. A čuduj sa svete, večer v správach som počul zo slovenského rádia správu ministra zdravotníctva SR pre tých občanov ktorí prileteli z oblasti postihnutými cunami, že musia okamžite absolvovať lekársku prehliadku a ak ju neabsolvujú čaká ich 2000,-sk pokuta. Samozrejme, že môj ošetrujúci lekár o ničom nevedel a dozvedel sa odo mňa prečo ma má prehliadať. Nuž taká bola naša osobná skúsenosť z tejto svetovej živelnej pohromy.
Okradnuté v Ríme
S kamoškou sme cca pred 10 rokmi cestovali z Milána do Ríma vlakom, v ktorom nás uspali a okradli (sú tam také organizované bandy vykrádačov, to sme zistili, až keď sme stáli ráno v Ríme v rade na nahlásenie incidentu u karabinierov na stanici). My sme sa potom pešo dostali na ambasádu v Ríme, kde sme žiadali o pomoc. Obe sme mali asi dvadsať rokov, bez peňazí v cudzom meste. Na našej slovenskej ambasáde v Ríme tie „dve pipky“, čo tam sedeli úplne znudené a mali nás úplne v paži, lebo asi nedopili svoju rannú kávu. Na nás zvysoka kašľali, ani telefonát ani žiadna reakcia. Vraj sa máme zariadiť sami. Otras.
Držte sa, pán Lajčák
Moje skúsenosti s pracovníkmi našich zastupiteľských orgánov sú veľmi pozitívne a nemôžem im nič vyčítať. Je pre mňa pozitívnym prekvapením, ako si p. minister Lajčiak zastal svojich pracovníkov! Čo sa deje v Nepále je hrozná tragédia a nie je nič nenormálne, že sa niekto niekde nedovolá, ak tam nefunguje elektrina (páni Ziman a Kollár, mne mobil odíde po 2-3 dňoch, ak nemám elektrinu na nabitie, môžem ho zahodiť! To dúfam viete.), mediálne siete a pod.
Nemôžem však súhlasiť s názorom, aby naša vláda (my daňoví poplatníci) platila záchranársky vrtuľník pre turistov, ktorí si chceli obzrieť pohoria príslušného štátu! Na to je určené pripoistenie našich poisťovní, ktoré si každý zodpovedný turista zaplatí. Ak na to niekto nemá, tak musí, žiaľ, sedieť doma, tak ako mnoho občanov SR.
Odvoz zo vzdialeného štátu do vlasti, to je už niečo iné. Ako mám informácie, vládny špeciál letí v týchto dňoch do Nepálu. Pán Kollár a pán Ziman by sa mali vo svojich vyjadreniach mierniť, ak chcú hodnotiť prácu iných. Čo a ako robia oni nikto nevie a preto ich kvalitu nemožno posudzovať alebo hodnotiť. Médiá z nich urobili tzv. "celebrity" a sú nimi, je len na jedincovi, do ktorého poschodia spoločenských hodnôt si ich zaradí. Pán Lajčák držím Vám palce!
V Nepále išlo o život, nie o komfort
Napriek tomu, že som od 25.- 27. apríla nedostala z MZV SR žiadnu ani len nádej, že naše MZV je schopné pre našich občanov nachádzajúcich sa v živelnou pohromou postihnutej krajine niečo urobiť, nemala som v úmysle to nijak komentovať a dokonca som sa snažila aj chápať, že situácia je skutočne mimoriadna a zabezpečenie pomoci je v takom chaose veľmi ťažké. V tejto situácii však nemôžem mlčať a musím zverejniť, ako vlastne naše ministerstvo k celej situácii pristupovalo. Pochopenia, ochoty a snáď aj pomoci sme sa dočkali od českého ministerstva zahraničných vecí, nie od nášho! Ani vo sne by mi nepadlo, čo sa tu rozpúta, myslela som si, že po príchode mojej dcéry domov budem riešiť pomoc ľuďom v Nepále a snáď aj nabádať ľudí, aby pomohli tejto zdevastovanej krajine.
Som smutná z toho aká “vojna“ sa tu rozpútala v súvislosti s obrovským nešťastím v Nepále. Trpia tam ľudia, a namiesto toho, aby naše ministerstvo promptne riešilo situáciu našich občanov a aby zvažovalo humanitárnu pomoc pre ťažko skúšanú krajinu sa minister zníži k absolútne nenáležitej reakcii. Mám vlastné skúsenosti s „ pomocou“ nášho ministerstva. Môžem zodpovedne povedať že v dňoch 25., 26.a 27. apríla som sa na ministerstve dozvedela len správy o tom, ako naša krajina zatiaľ nič na pomoc našich občanov nechystá.
Naše médiá o katastrofe takmer vôbec neinformovali, hrozné správy som sa dozvedala z českej televízie a zo CNN. Tieto správy a zábery ma nemohli nechať chladnou, preto som sa obrátila na ministerstvo zahraničných vecí. Chcela som informáciu, či majú vedomosť o tom kam by sa mohli naši občania uchýliť, či sa nebudujú nejaké stany pre Slovákov, nakoľko české médiá informovali o tom, že Čechov budú umiestňovať do stanov a zabezpečia im aspoň to, že sa dostanú z ruín a nebudú ohrozovaní rúcajúcimi sa budovami. Nežiadala som vládny špeciál, pýtala som sa či neorganizujú pomoc so susednými krajinami, že ak okolité krajiny vyšlú humanitárnu pomoc pre svojich občanov, či by pre Slovákov nemohli zabezpečiť návrat na Slovensko za pomoci iných krajín. Tri dni mi odpovedali že nie, žiadna pomoc sa nechystá.
To sme chceli tak veľa? Videli sme v zahraničných televíziách tú hrôzu, bolo mi jasné, že Nepálcom pomôcť môžem len veľmi obmedzene, je to nepochopiteľné, že sme sa snažili našich príbuzných dostať z Nepálu do bezpečia? Myslím si, že všetci, ktorí mali v Nepále príbuzných mali o nich obrovský strach a túžbu, aby sa bezpečne dostali domov. Dovolili sme si tak veľa, keď sme sa informovali na ministerstve o forme pomoci?
Som pobúrená reakciou ministra Lajčáka na situáciu, v akej sa ocitli Slováci po zemetrasení v Nepále. Mám na mysli reakciu, v ktorej pán Lajčák sa úplne nenáležitým spôsobom vyjadruje, že Patrikovi Zimanovi chýbal v Nepále komfort . Vie vôbec v akej ťažkej situácii sú všetci ľudia v Nepále???? Toto považujem za vrchol arogancie!! Všetkým, ktorý boli a sú v Nepále, v Káthmandú a jeho okolí išlo a stále ide o ŽIVOT. Ľudský život nemá žiadnu cenu?
Sama som mala dcéru v čase tejto katastrofy v Káthmandú. V sobotu popoludní, potom, ako som si prečítala vyjadrenie p. Suska, že kontaktujú Slovákov nachádzajúcich sa v Nepále, registrovaných v registri MVZ, som zaregistrovala moju dcéru s dvomi ďalšími 2 ľudmi a okamžite som kontaktovala ministerstvo zahraničných vecí, že som pridala ďalších troch ľudí do registra a prosím, aby ich teda kontaktovali tiež. Pracovník ministerstva na linke mi dal t. č. na honorárneho konzula v Nepále, ktoré sa neskôr ukázalo ako neexistujúce. Pýtala som sa či ich konzul teda nejako vyhľadá, alebo ako vlastne im je schopný nejakú pomoc poskytnúť, uviedla som hotel kde boli ubytovaní, t.č. mojej dcéry a či im môže vôbec nejako pomôcť? Pracovník MZV mi povedal, že honorárny konzul je neplatená funkcia, že on to robí viacmenej dobrovoľne a nemyslí si, že by ich on nejako vyhľadal a nevie ako a či im pomôže. Myslím všetky hovory na tejto linke sú nahrávané, takže overiteľné - teoreticky. Keďže ma táto odpoveď neuspokojila, požiadala som mailom o pomoc naše veľvyslanectvo v Dillí.
V nedeľu dopoludnia som dostala mail s menom a číslami na honorárneho konzula V Nepále - nič viac - nič menej. Žiadna informácia o situácii, o tom čo pre našich občanov zabezpečujú, čo doporučujú - nič! V sobotu večer som ešte volala na ministerstvo, že číslo na konzula je neplatné, - overovali ho v Dillí a poslali mi iné číslo. Posielala som ho dcére, aby sa skontaktovali s konzulom, či im môže pomôcť. Nebola som pri tom, preto reakciu konzula nebudem komentovať. Ale jedno je isté v sobotu v noci im žiadnu pomoc neposkytol. Sledovala som tú hrôzu na CNN a na ČT 24, nakoľko naše televízie sa tejto problematike takmer vôbec nevenovali. Takisto na stránke ministerstva zahraničných vecí SR žiadna zmienka o nešťastí v Nepále, žiadne odporúčania kam sa môžu ľudia obrátiť. To sa nedá s reakciou Čechov ani porovnať!
Informácie som mala z ČT24, zo stránky MZV ČR a zo CNN. Češi informovali či už na stránke MZV, samotný minister Zaorálek informoval, dozvedeli sme sa že pripravujú lietadlo s pomocou do Nepálu, ktoré dovezie domov českých občanov. Preto som sa opäť informovala na ministerstve, či organizujú odlet našich občanov - dozvedela som sa že nič také nepripravujú, tak ma zaujímalo, či neorganizujú pomoc spolu s Čechmi, Poliakmi, Nemcami, s hocikým len či sa snažia dostať našich ľudí domov. Človek na telefóne mi jednoznačne povedal že nie, že možno budú niečo organizovať Rusi, ale na to, aby našich doviezli Rusi by musela byť vyššia politická moc. V pondelok som sa opäť informovala, na ministerstve či už nejako pokročili, keďže som si uvedomila že vlastne bol víkend tak kto by čo organizoval, však zemetrasenie asi počká a v nedeľu si dá aj ono voľno. Opäť nič - nejaká dievčinka mi povedala, že nič sa nepripravuje a veď keby niečo tak mi zavolá na t. č., ktoré sa jej ukázalo na displeji. Tento rozhovor bol určite nahratý, lebo ma nato upozornila hláska.
Môžem Vás ubezpečiť, že som nevyvolávala na MZV preto aby som si s nimi pokecala, ale čakala som pomoc, radu, ktoré však neprišli. Slečna mi odporučila aby moja dcéra ostala tam kde je, ak je na letisku nech tam zostane, veď ked priletí nejaké lietadlo a budú mať voľné miesta tak samé letecké spoločnosti zvyknú ponúknuť miesta aj pre iných pasažierov. V tom čase bolo podľa správ CNN na letisku 300 000 ľudí a potvrdila mi to aj dcéra. Toto som už fakt považovala za vrchol ignorácie a úplné zľahčovanie situácie.
Moja priateľka, ktorá tam tiež mala syna sa obrátila na české ministerstvo zahraničných vecí, či by jej nepomohli, a jej syna, moju dcéru a ich spoločného priateľa by nepriviezli domov. Neviete si predstaviť ochotu, ľudský prístup a porozumenie českej strany. Okamžite sme im posielali mená, dátumy narodenia a č. pasov s tým, že zabezpečia ich príchod domov. Medzičasom sa našim podarilo odletieť, o čom sme českú stranu informovali. Veľvyslanec - český z Dillí osobne telefonoval mojej priateľke a informoval sa, či sú naše deti už doma a či je všetko v poriadku či ich pomoc už nepotrebujeme!
Je to až nechutné, ako naše ministerstvo túto situáciu odignorovalo a nezvládlo. Ja môžem za seba povedať a stojím si za tým, že pre moju dcéru a jej dvoch spolucestovateľov neurobili vôôôôbec nič. Prežili neuveriteľnú hrôzu, strach o život, po zemetrasení v sobotu prišli v nedeľu dopoludnia ďalšie 3 zemetrasenia s magnitúdou 6 a 7, Káthmandú zbúrané, videli veľa mŕtvych, zranených, bezradných ľudí. Iste to bola situácia, ktorú si nik z nás nevie ani predstaviť. Pán Lajčák asi súdi podľa seba - on je zvyknutý len na komfort a on zrejme by si v aj takejto ťažkej situácii vyžadoval komfort. Jemu by ho zrejme ministerstvo aj zabezpečilo. Lebo preňho platí že sme rovní a rovnejší. Ktorý je on? Patrikovi Zimanovi ani nikomu s kým bol, nešlo o komfort ale o ŽIVOT! A to je rozdiel.
Bola by som rada, keby ste oslovili ministra Lajčáka, aby uviedol, aké kroky urobil on alebo jeho pracovníci na pomoc občanom v Nepále 25., 26., 27. apríla, p. Susko tvrdí, že moja dcéra bola nekontaktovateľná. No iste, keď jej posielali mail - nevšimli si že internet nefungoval? Nik jej z ministerstva netelefonoval, ani neposlal sms s nejakými inštrukciami. Ja mám plný telefón sms správ - takže kontakt s ňou bol možný počas celého jej pobytu v Nepále. Považujem za klamstvo že sa s ňou kontaktovali, ale sa im to nepodarilo.
Som znechutená celým postupom a reakciami ministerstva. Naše úrady sa začali prebúdzať až v utorok! Švrtý deň po katastrofe, keď celý svet už od soboty reagoval a snažil sa posielať humanitárnu pomoc a riešiť záchranu či už svojich občanov alebo ťažko skúšaných Nepálčanov.
