BRATISLAVA - Ešte pred dvomi rokmi sa exekútori obuli do prípadu firmy Juraja Širokého Druhá strategická, ktorá je kľúčová v jeho biznise. Firma sa však bránila a kauza putovala na súd. Ten mal rozhodnúť ako ďalej. V hre majú byť pohľadávky až vo výške 86 miliónov eur. Pozreli sme sa, v akom štádiu je celá kauza.
Do kauzy tunelovania harvardských fondov sa pred pár rokmi obul exekútor, ktorý sa rozhodol vymáhať pohľadávky Druhej strategickej, ktorá je kľúčová v podnikateľskom biznise Juraja Širokého.
"Český likvidátor vybrakovaného Harvardského průmyslového holdingu, do ktorého sa pretransformovali harvardské fondy, sa domnieva, že desiatky miliónov eur z nich neoprávnene pretiekli aj do Širokého kľúčovej firmy Druhá strategická," informoval pred rokom ekonomický časopis Trend. A ide o veľké peniaze, konkrétne až o 86 miliónov eur. Tie mali z Harvardského průmyslového holdingu nelegálne pretiecť do Druhej strategickej.
Firma Druhá strategická sa chcela brániť na ministerstve vnútra, ale nepochodila. Tak sa obrátila na súdy. Okresný súd v Bratislave však rozhodol v prospech Druhej strategickej. Český likvidátor Zdeněk Častorál podal ale dovolanie a o veci mal rozhodnúť Krajský súd. My sme zisťovali ďalej, ako rozhodol.
Narazili v Belize a Mexiku
Súdy sa však zainteresovaným márne skúšali doručiť potrebné písomnosti. "V predmetnej veci Vám OS Bratislava III oznamuje, že sa stále nepodarilo doručiť písomnosti povinnému do Belize. Veľvyslanectvu SR v Mexiku sme zasielali žiadosť v júli 2014, aby doručili do vlastných rúk povinnému uznesenie OS BA III o vyslovení neprípustnosti exekúcie a odvolanie oprávneného, ktoré túto našu žiadosť prevzalo dňa 13.08.2014. Do dnešného dňa nemáme žiadnu odpoveď, a preto súd bude urgovať Veľvyslanectvo či sa podarilo doručiť predmetné písomnosti povinnému. Po doručení odpovede súd opätovne predloží odvolanie oprávneného Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie," zareagoval pre Topky hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Na Slovensku nebol za harvardské fondy nik stíhaný
Za podvody v kauze harvardských fondov odsúdil pražský vrchný súd Koženého a Vostrého na desať a deväť rokov väzenia. Rozsudok potvrdil začiatkom januára aj český Najvyšší súd. Obaja odsúdení sú na úteku, prvý sa skrýva na Bahamách, druhý v Belize. Na Slovensku nebol za harvardské fondy nik stíhaný.
"Národná kriminálna agentúra nevyšetrovala tunelovanie harvardskych fondov, ktoré by akokoľvek súviselo s kauzou Vahostav, ale konala vo veci trestného oznámenia doručeného na GP SR a trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre trestný čin podvodu podľa Trestného poriadku zastavené. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 31. marca minulého roku," odpovedal nám hovorca Michal Slivka z Prezídia policajného zboru.
NAKA konala aj v ďalšej veci trestného stíhania, ale ani v tom policajti nepochodili. "Národná kriminálna agentúra konala aj vo veci ďalšieho trestného oznámenia zo dňa 03. septembra 2013. Toto trestné oznámenie vo veci možného podozrenia viacnásobných trestných činov legalizácie príjmov z trestnej činnosti bolo podľa Trestného poriadku odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na iný postup Trestného poriadku. Uznesenie o odmietnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 25. júna minulého roku," potvrdil nám Slivka.
Kauza harvardské fondy
Podnikateľ Viktor Kožený, ktorý sa v 90-tych rokoch vrátil z emigrácie do Prahy, založil harvardské fondy Pomocou masívnej reklamy, ktorá sľubovala vysoké výnosy, získal viac než milión kupónových knižiek s akciami českých a slovenských podnikov. Investičné fondy sa neskôr transformovali do Harvardského prumyslového holdingu (HPH).
Jeho akcionári sa sľubovaných peňazí nedočkali, naopak, majetok HPH vytunelovali Kožený a jeho spolupracovník Boris Vostrý. Na Slovensku harvadské fondy spoluzakladal Juraj Široký. Pod jeho vedením sa transformovali do Prvej a Druhej strategickej.
