BRATISLAVA - Generálny riaditeľ stavebnej spoločnosti Váhostav - SK, a.s. (Váhostav) Marián Moravčík priznal, že najväčšie chyby, ktoré predchádzali reštrukturalizácii, spravilo bývalé vedenie firmy.
Chybu podľa neho spravila aj bývalá vláda, resp. vtedajšie vedenie ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., keď sa podpisovali zmluvy na stavbu diaľnic za nereálne ceny.
"Najväčšia chyba sa stala v tejto spoločnosti. A to, že vtedy vláda v mene ministerstva dopravy alebo Národnej diaľničnej spoločnosti sa nesprávali ako dobrý hospodár, stačilo im, že mohli deklarovať nízku cenu a nepozerali sa, za akú cenu, to bola chyba vtedajšej vlády," tvrdí Moravčík. "To mohla byť brzda, ale najväčšia chyba sa stala tu," dodal. Vládny Smer a opozičné strany sa vzájomne obviňujú zo zodpovednosti za situáciu okolo Váhostavu.
Po vzniku krízy v stavebníctve spoločnosť podľa šéfa Váhostavu, ktorý je vo funkcii od októbra 2014, nebola pripravená na zlé časy, neprepustila maximálny počet z 1 500 zamestnancov, aby znížila náklady a dokázala s nižším objemom výroby prežiť. "To sa tu nestalo a prejedli sa tie peniaze. To bola katastrofa tejto spoločnosti a najväčšia manažérska chyba okrem tej, že sa išlo do zákazky, o ktorej bolo jasné, že je stratová," priblížil
V súvislosti so stredajšou mimoriadnou schôdzou parlamentu o reštrukturalizácii firiem Moravčík vyslovil očakávanie, že to bude "čisto politická záležitosť, kde si každý cez Váhostav a Širokého bude prihrievať svoju polievočku". Vyslovil obavy, aby to, čo parlament schváli, nemalo retroaktívny dopad na reštrukturalizáciu Váhostavu.
Proces reštrukturalizácie nie je podľa Moravčíka spravodlivý, keďže niekto niečo urobí a nedostane za to zaplatené. "Viem si predstaviť všetko, čo zmierni straty tých, ktorí prišli o peniaze. Nie som akcionár, som krízový manažér a to všetko mi len uľahčí komunikáciu s dodávateľmi," uviedol v súvislosti s možnosťou, že by účasť firmy vo verejných obstarávaniach bola podmienená tým, že bude splácať zvyšok svojich záväzkov aj v budúcnosti. Keby Váhostav nedostával štátne zákazky, bolo by to podľa neho veľmi problematické. "Ak by firma, ktorá je postavená na štátnych zákazkách, tieto zákazky nemala, bola by to obrovská komplikácia," dodal.
Každý variant, ktorý zachová prácu ľuďom, je podľa šéfa Váhostavu prijateľný. "Prišiel som preto, aby táto spoločnosť už takýto šok nezažila," tvrdí Moravčík. V prípade, že by veritelia spoločnosti na schôdzi 30. apríla neschválili jej reštrukturalizačný plán, išla by totiž do
Moravčík prezradil, že je v kontakte s predsedom predstavenstva spoločnosti Jurajom Širokým mladším, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na poradách vedenia. "Má aj on pocit, že predchádzajúcim vedením za posledné dva roky boli zavádzaní. Osobne začal vstupovať do procesov vo Váhostave začiatkom minulého roku," poznamenal riaditeľ spoločnosti.
Váhostav predpokladá, že rozhodnutie vlády o zmenách v reštrukturalizácii firiem prinesie zníženie strát pre jej nezabezpečených veriteľov. Slovenská záručná a rozvojová banka by podľa návrhu novely Obchodného zákonníka mala nakupovať od nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii 40 % ich pohľadávok. Tie by potom splácali banke dlhujúce firmy, teda aj Váhostav. Reštrukturalizačný plán Váhostavu počíta s tým, že nezabezpečeným veriteľom, teda firmám a živnostníkom, zaplatí 15 %, resp. 15,7 mil. eur z ich pohľadávok vo výške 104,7 mil. eur, a to počas piatich rokov. "Rozhodujúci je ten spôsob, ktorý hovorí, že rozdiel medzi 15 % a 40 %, teda 25 %, bude vyplácaný z dividend, ktoré bude firma tvoriť," informoval hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
