BRATISLAVA – Politika kontinuálne ničí diaľničnú výstavbu. Odborná problematika sa kamufluje, vnášajú sa do nej značné prvky demagógie a populizmu. Neúnosné politické vplyvy, kríza finančného sektora, či cenová vojna subdodávateľov sa podpísali pod krízu slovenského stavebného trhu.
Tvrdí to v exkluzívnom rozhovore pre spravodajský portál teraz.sk stavebný expert a bývalý rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Súčasná reštrukturalizácia Váhostavu-SK nie je podľa neho ojedinelou záležitosťou. "Už v minulosti skrachoval domáci stavebný gigant Hydrostav a následne aj Váhostav, na báze ktorého vznikol neskôr Váhostav-SK. Do problémov sa dostal aj Doprastav. Naše dve kľúčové stavebné firmy disponovali zákazkami, ktoré však v dôsledku dvojročného prerušenia financovania diaľničnej výstavby nerealizovali. Na tieto okolnosti doplácali nielen samotné firmy a ich akcionári, ale aj veritelia, obchodní partneri, dodávatelia, živnostníci. Diaľničnú výstavbu treba vnímať ako spleť zložitých vzťahov a účelovo teraz nevyťahovať iba partikulárny právny problém," konštatuje Bujňák.
Odklon od systému výstavby diaľnic formou verejno-súkromného partnerstva priniesol podľa neho tiež stavebným firmám nenávratné straty. "K týmto čistým stratám treba pripočítať aj globálnu úverovú krízu. V roku 2010 tak boli najmä veľké stavebné firmy vyčerpané, bez diaľničných zákaziek, znižovali počty zamestnancov, prakticky skolaboval stavebný trh a prepadli sa ceny prác v sektore dopravného staviteľstva," dodáva.
Zároveň upozorňuje na cenový boj a výrazné disproporcie medzi ponúkanými cenami a štátnymi expertízami. "Napríklad pri úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – tunel Višňové – Dubná skala pri ponuke spoločnosti Skanska spolu so Strabagom tento pomer vyšiel až na 37,73 %. Ponuka spoločností Doprastav, Metrostav a Marti predstavovala 42,73 % oficiálnych výpočtov. Úsek D1 Hubová – Ivachnová ponúklo združenie Hant – ING Torino stavať iba za 44,56 %. Toľko spomínaný Váhostav-SK stavia úsek diaľnice D1 Dubná skala – Turany na úrovni 41,15 % k nákladom predpokladaným v štátnej expertíze," konkretizuje. Účastníci trhu tak išli, podľa Bujňáka, do nemalého rizika, aby prežili a zabezpečili pre svoje kapacity pracovnú náplň.
Bujňák sa domnieva, že slovenský stavebný trh môžu úplne ovládnuť nadnárodné koncerny. Tie majú podľa neho silné zázemie u svojich materských zahraničných firiem. "Tu sa však bude musieť štát vyrovnať s takými efektmi, akým je napríklad potenciálne prelievanie ziskov zo štátnych zákaziek do zahraničia," myslí si. Štátu odporúča zosúladiť pravidlá verejného obstarávania s mechanizmami pôsobiacimi proti dumpingovým cenám. "Bolo by tiež vhodné zvážiť prijatie úpravy diskvalifikujúcej subjekty, ktoré nepreukážu, že danú zákazku dokážu realizovať. Hlavne treba prestať robiť z výstavby diaľnic politiku," uzatvára Bujňák.
