BRATISLAVA - Dať prepitné v reštaurácii, kaviarni či krčme je samozrejmosťou pre polovicu Slovákov. Ukázal to prieskum, ktorý v polovici marca na vzorke 508 respondentov vykonala spoločnosť STEM/MARK. Podľa prieskumu štvrtina Slovákov zaplatí nejaké prepitné v reštaurácii vždy.
Veľmi často ho necháva 23 percent opýtaných. Trinásť percent opýtaných zasa dáva prepitné len pri mimoriadnej udalosti, ako je napríklad rodinná alebo firemná oslava, či výročie s partnerom. Naopak, tých, ktorí pri platení nenechajú obsluhe žiadnu sumu navyše, je najmenej, a to štyri percentá.
Ako tiež ukázali výsledky ankety, 84 percent Slovákov určuje prepitné podľa výšky úhrady, teda čiastku na účte zaokrúhlia smerom hore. Len približne desatina opýtaných ho vedome počíta ako určitú časť účtovanej sumy. V takomto prípade je to najčastejšie 10 percent. „Ľudia tak používajú prepitné ako jednoznačné ohodnotenie obsluhy. Pokiaľ sú spokojní, dokážu tak vyjadriť poďakovanie. Naopak, žiadne prepitné je jasnou známkou nespokojnosti a pre obsluhu dôležité upozornenie,“ uviedol v tlačovej správe analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
Výška prepitného, ktoré sú Slováci ochotní nechať obsluhe, sa rôzni. Tretina respondentov dáva prepitné vo výške od troch do päť eur. Vyššiu sumu pripojí 14 percent respondentov a ďalších desať percent nemá problém nechať obsluhe aj viac ako desať eur. „Za to ale absolútna väčšina z nich očakáva dokonalý servis. Nielen chutné jedlo, ale hlavne príjemnú obsluhu, ktorá dokáže návštevu reštaurácie spríjemniť. Často taktiež očakávajú drobnú pozornosť – napríklad karafu vody zadarmo či drobný dezert. Ten, aj keď na účtenke bude zdarma, ľudia odmenia vysokým prepitným,“ komentuje výsledky Kozub.
Na druhej strane, s príliš vysokým obslužným sa nestotožňuje viac ako polovica Slovákov. Mimoriadne štedré prepitné by totiž nedalo za žiadnych okolností 52 percent ľudí.
