WASHINGTON – Informácie, ktoré hýbu verejnou mienkou v strednej Európe, sú podľa uznávaného amerického magazínu Foreign prejavom a predzvesťou väčšieho problému. Slováci a Česi sú oveľa viac naklonení Putinovi ako 40-miliónové Poľsko a ich názory ovplyvňujú správy zámerne šírené ruskou propagandou.
„Ten, kto získa kontrolu nad ruskou opozíciou, bude na strane príjemcu financií a dotácií zo Západu,“ napísal podľa Foreign Policy autor na českom webe Aeronet. Nevysvetlené okolnosti smrti opozičného politika Borisa Nemcova vyvolali množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré hľadajú odpovede aj stredoeurópske médiá, upozornil americký magazín. Za vraždou kritika Vladimira Putina stoja podľa niektorých výkladov západní sprisahanci. Podobné tvrdenie má na jazyku napríklad Nikolaj Starikov, Putinov sympatizant a aktivista, ktorý hovorí o politickej vražde. Vinníka treba hľadať tam, kde možno zo situácie vyťažiť, myslí si.
Foreign Policy na svojej stránke uvádza, že väčšina textov v slovenčine alebo češtine, ktoré publikovali Starikove názory, nie sú staršie ako rok a počas konfliktu na východnej Ukrajine boli systematicky šírené ruskou propagandou. Podnecovali rozpínavosť konšpiračných teórií a poloprávd a často boli prekladané priamo z ruských zdrojov. Niekoľko stredoeurópskych občianskych aktivistov a novinárov sa ich vzápätí rozhodlo preskúmať podrobnejšie, prípadne odhaliť ich prepojenie s ruskou vládou.
Pod rúškom tajomstva
S pátraním začal napríklad český týždenník Respekt, ktorý uverejnil samostatný článok o správach z portálu Aeronet. V roku 2001 bol tento web založený pre fanúšikov letectva, ale od leta 2014 pravidelne publikuje články obviňujúce novú ukrajinskú vládu z fašizmu a múti informácie správami o tom, že britskí a americkí žoldnieri bojujú na východnej Ukrajine. Okrem toho sa podieľa na šírení konšpiračných teórií o Novom svetovom poriadku, uvádza Foreign Policy.
Spoločnosť, ktorá vlastní portál Aeronet, má sídlo v Holandsku, ale podľa článku v časopise Respekt na tejto adrese o zmienenej spoločnosti nikto nič nevedel. „Podobná situácia je aj v Bratislave, kde je zaregistrovaná IP adresa webovej stránky,“ cituje Foreign Policy český Respekt. Na adrese neexistuje žiadne oficiálne sídlo ani zamestnanci, a ani na uvedených telefónnych číslach spoločnosti (jedno z nich je britské a druhé americké) nikto nedvíha.
Podľa Foreign Policy neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by spájal stránku s Ruskom a jej editor mediálny projekt nazýva start-upom, ktorý financujú prispievatelia a sympatizanti. Obsah webu a tajnostkárstvo okolo neho však naznačujú, že bo mohlo ísť o organizáciu alebo jednotlivca napojeného na Kremeľ.
Kaliť vody a miasť ľudí
Slovenský aktivista Juraj Smatana registruje zoznam českých a slovenských stránok, ktoré v stredoeurópskom priestore pretláčajú ruskú propagandu. Podobne ako Aeronet, tieto stránky sú zväčša anonymné. Patria medzi ne napríklad portály ako Hlavné správy či Slobodné noviny, ktoré pravdu miešajú s výmyslami a divokými konšpiračnými teóriami. Uvádzali napríklad, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) objavila na východe Ukrajiny masové hroby, ktoré dokazovali nelegálne transplantácie orgánov v regióne. Informácia sa však neskôr ukázala ako nepravdivá.
Nie vždy však tieto stránky podľa Smatanu zastávajú jednoznačne proruský názor, pretože ich primárnym cieľom je kaliť vody a miasť ľudí, aby nikomu neverili. V krajinách strednej Európy takéto dezinformácie hlboko ovplyvňujú dynamiku verejnej debaty, uvádza Foreign Policy. Ako príklad možno použiť príbeh, ktorý v novembri 2014 zverejnil portál Aeronet. Informoval vtedy, že verejný protest proti prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi organizovalo americké veľvyslanectvo v Prahe, aby podnietilo revolúciu podobnú tej majdanskej. Túto konšpiráciu čoskoro objavili ďalšie weby, ktoré orgány žiadali o vysvetlenie. Stránka tiež šírila informácie o údajnom pláne ruskej centrálnej banky kryť rubeľ zlatom, aby vytlačil americký dolár ako dominantnú svetovú rezervnú menu - a niektoré seriózne médiá správe uverili!
Konšpirácie ťažkého kalibru
Okrem spomínaných webových stránok existuje v našom priestore aj zopár nadácií či organizácií, ako napríklad Institut slovanských strategických studií (ISSTRAS) či osobnosti verejného života, ktoré šíria ruskú propagandu a spravujú svoje vlastné stránky. Jedným z nich je napríklad Ján Čarnogurský, bývalý katolícky disident, politik a člen Valdai Clubu, ktorý sa zúčastňuje stretnutí s Putinom a inými vysokými ruskými zástupcami.
Ďalším na zozname je Sergej Chelemendik, slovenský politik ruského pôvodu alebo dlhoročný poradca bývalého prezidenta Českej republiky Václava Klausa, Petr Hájek, editor stránky Protiproud. Tento „kontrarevolučný magazín“ však svoje zámery podľa Foreign Policy neskrýva a nedávno spustil ruskú verziu stránky. Pravidelne publikuje správy o Novom svetovom poriadku a Bilderbergu vyhlasuje, že ebola je produktom globálneho farmaceutického priemyslu. Hájek však väzbu s ruskou propagandou odmieta.
Predzvesť politickej katastrofy?!
Mnohé z týchto stránok či osobností otvorene kritizujú aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia a presadzujú kultúrno-konzervatívne názory. Rusko zobrazujú ako opozíciu voči západnej dekadencii. Paradoxom však je, že v Poľsku, ktoré je oveľa väčšie ako Česko či Slovensko, existuje len hŕstka takýchto webových stránok, poznamenal Smatana. Tie, ktoré vedú kampaň proti homosexuálom, to však podľa Smatanu robia na základe katolíckeho presvedčenia, nie ako súčasť proruských vízií.
„Rýchlosť, s akou ruská propaganda zapúšťa korene v Slovenskej a Českej republike ukazuje, že občianska spoločnosť v malých krajinách strednej Európy čelí impozantnému nepriateľovi,“ píše popredný magazín a dodáva, že nedávno na Slovensku rezonovali správy o krajanoch, ktorí na Ukrajine dobrovoľne bojujú na strane separatistov. Podľa Foreign Policy by to ešte v nedávnej dobe bolo takmer nepredstaviteľné, keďže Slovensko sa radšej drží ďalej od dramatických svetových udalostí. Magazín sa na záver zamýšľa, čo motivovalo Slovákov, aby odišli bojovať na Ukrajinu a či pri tom mohla zohrať úlohu proruská propaganda. Tento stredoeurópsky príklad podľa magazínu možno zvestuje príchod ešte väčších ťažkostí.
