BRATISLAVA – Moslimovia žijúci na Slovensku sú po atentáte na parížsku redakciu Charlie Hebdo vystavení väčšiemu počtu útokov, pričom niektoré z nich prerastajú z verbálnych až do fyzických napadnutí, povedal v rozhovore Mohamad Safwan Hasna z Islamskej nadácie na Slovensku.
Podľa jeho slov nadácia zaznamenala už viacero takýchto incidentov, ako napríklad prepichnutie pneumatík na aute moslimky alebo hádzanie hliny do dieťaťa z moslimskej rodiny. Islam však na Slovensku nie je registrovaným náboženstvom, čo tunajším veriacim môže spôsobovať isté problémy - napríklad v súvislosti s vyučovaním náboženstva na školách alebo pri tradičných moslimských svadbách a pohreboch. Nemoslimom tým pádom chýbajú informácie o tomto náboženstve, čo môže byť takisto dôvodom stupňujúcej sa nenávisti.
Podľa zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností č. 308/1991 Zb. sú na registráciu náboženstva potrebné "čestné vyhlásenia najmenej 20.000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel".
Vzhľadom na fakt, že na území SR žije podľa odhadu Islamskej nadácie na Slovensku len približne 5000 moslimov, nie je registrácia podľa zákona možná.
Neakceptovanie islamu ako oficiálneho náboženstva znevýhodňuje podľa Hasnu aj deti pochádzajúce z moslimských rodín žijúcich na Slovensku.
"Moslimské deti v súčasnosti nemajú na školách rovnaké možnosti ako napríklad deti kresťanské. Nemôžu si vybrať voliteľný predmet, v ktorom by sa učili o svojom náboženstve, a moslimovia ani nemôžu zakladať vlastné náboženské školy," povedal Hasna.
Dodal, že v prípade Slovenska ide o malý počet detí, takže by toto právo bolo istým spôsobom samoregulujúce: "Ak by aj malé náboženské obce boli registrované, pokiaľ by v triedach neboli žiadni ich žiaci, tak by sa ich náboženstvo neučilo tak či tak."
V dôsledku neakceptovania islamu ako náboženstva u nás neplatia ani moslimské svadby a problémové sú aj pohreby. "V prípade svadieb však tieto nemajú právnu platnosť a je nutné vykonať taktiež civilný obrad," hovorí Hasna a vyjadruje sa aj k pohrebom, ktoré sú podľa neho ešte zložitejšie, pretože k ich uskutočneniu je nutné povolenie správcov cintorína, ktorí v mnohých prípadoch bránia menším neregistrovaným náboženstvám vo výkone ich pohrebných obradov.
Hoci na výstavbu svätostánku nie je nutná registrácia náboženstva, podľa Islamskej nadácie na Slovensku by tento krok určite pomohol k výstavbe mešity alebo kultúrneho centra, ktorá bola miestnymi orgánmi v Bratislave v minulosti zamietnutá. Registrácia by umožnila aj zamestnanie imáma.
"Moslimovia v súčasnosti taktiež nemôžu formálne zamestnať vlastného imáma, ktorý by túto činnosť nevykonával vo svojom voľnom čase, ale bola by jeho primárnou pracovnou náplňou. Náboženská obec, ktorá nie je registrovaná, totiž nemôže oficiálne zamestnávať duchovných, keďže prijímať duchovných do pracovného pomeru je výsadou výlučne registrovaných náboženských spoločností," povedal Mohamad Safwan Hasna.
Mnohé administratívne činnosti sa nedajú vykonávať bez platnej registrácie, ktorá by náboženstvu poskytla právny štatút. Podľa slov predstaviteľa Islamskej nadácie na Slovensku vydáva ministerstvo zahraničných vecí USA každoročne správu o stave náboženskej slobody vo svete, kde sa spomína aj Slovensko.
"Správa uvádza, že 'zákon o registrácií náboženských obcí... znevýhodňuje menšie náboženské skupiny'. Zdôrazňuje sa v nej i to, že 'neregistrovaným skupinám nie je dovolené vyučovať svoje náboženstvo na školách', ako aj to, že zákon predpisuje verejnoprávnemu vysielaniu vyčleniť istý čas pre registrované náboženské skupiny, avšak pre neregistrované nie," hovorí Hasna.
Okrem toho sa v správe o náboženskej slobode spomína, že bez registrácie nemá náboženstvo právny štatút, bez ktorého nemôže vykonávať niektoré ekonomické funkcie ako založenie účtu v banke či prenájom pozemku. Obmedzené je aj vykonávanie verejných náboženských činností, ako je výkon pohrebných rituálov či prístup duchovných k hospitalizovaným pacientom alebo väzňom.
Na otázku, či po udalostiach v Paríži stúpla akási nenávisť voči moslimom aj na Slovensku, predstaviteľ Islamskej nadácie na Slovensku zareagoval: "Nemyslíme si to, vieme to." Neustále sa zväčšuje počet verbálnych útokov, a to najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Ľudia sa v diskusiách na takýchto sieťach vyjadrujú o moslimoch ako o 'moslimských prascoch', vyzývajú na 'guľku medzi oči', či sa pýtajú, 'ako sa táto háveď dostala k nám'. Niektorí doslova zdôrazňujú, že sú pripravení chytiť do ruky zbraň, prípadne že čakajú 'na loveckú sezónu'."
V istých prípadoch verbálne útoky prerastú až do fyzických. Islamská nadácia na Slovensku zaznamenala niekoľko takýchto prípadov. Príkladom je moslimka, ktorá si krátko po útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo našla prepichnutú pneumatiku na aute, čo sa na druhý deň znovu opakovalo. Iným príkladom je dieťa z moslimskej rodiny, ktorému sa deti v škole posmievajú, nazývajú ho teroristom a prenasledujú ho cestou domov, pričom do neho hádžu hlinu.
Islamofóbia po nedávnych útokoch islamských radikálov narastá vo viacerých krajinách Európy. Islamské autority sa snažia vysvetliť, že nie každý moslim je spravidla terorista a že radikálni islamisti sa v mnohých prípadoch správajú protiislamsky. Napriek tomu nenávisť voči moslimom stúpa - príkladom je podpaľovanie mešít vo Švédsku alebo protiislamské pochody hnutia Pegida v Nemecku, vysvetlil Hasna.
