BRATISLAVA – Návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, ktorý dnes prijala vláda, podľa Slovenskej národnej strany (SNS) otvára dvere k uzákoneniu registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a následne k adopciám detí takýmito pármi.
Vyhlásil to predseda SNS Andrej Danko. "Slovenská národná strana je rozhorčená a dôrazne protestuje proti prijatiu dokumentu o komunite gejov a lesieb na dnešnom rokovaní vlády," dodal. SNS podľa neho upozorňuje, že na referende sa zúčastnilo takmer milión ľudí. "Vyjadrili hlasovaním svoj názor na to, že manželstvo je len zväzok muža a ženy a že majú vážny problém s tým, že ak by boli uznané registrované partnerstvá, mohli by adoptovať deti," vyhlásil predseda SNS.
"Dnešným rozhodnutím vlády sa otvára Pandorina skrinka toho, že registrované partnerstvá budú môcť adoptovať deti. Dôrazne sme upozorňovali, aby sa to nestalo. Nečakali sme, že vláda takto necitlivo, pár dní po referende, ktoré rozpoltilo spoločnosť, pristupuje k tomuto ochranou práv homosexuálov," dodal Danko.
SNS podľa neho nebude urážať homosexuálne páry, ale "bude tvrdo a hodnotovo chrániť spolužitie muža a ženy". "Dôrazne požadujeme spoločenskú diskusiu, z ktorej bude zrejmé, kam až chcú siahať práva homosexuálov. Chceme vedieť hranicu," tvrdí Danko. "Toto rozhodnutie vlády je veľmi nešťastné a Slovensko ním nastupuje na cestu, po ktorej sa vybralo napríklad Česko a Rakúsko," povedal.
"Dobromyseľne bolo homosexuálnym párom umožnené spolužitie v legislatívnej podobe a následne cez Európsky súd pre ľudské práva boli postupne dosahované práva, ktoré viedli až k adopcii detí homosexuálnymi pármi," povedal na margo vývoja v Českej republike a Rakúsku. "Veríme, že išlo pri rokovaní vlády o hlboké nedorozumenie a že bude urobené všetko pre to, aby toto bolo zastavené," uzavrel Danko.
Vláda dnes schválila návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Proces prípravy trval dva roky, pričom úlohu vypracovať ju prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v novembri 2011. Kým nadobudla súčasnú podobu, predchádzalo jej množstvo kritiky, nesúhlasných stanovísk a vzájomného osočovania. Napriek tomu, že sa k nej uskutočnilo množstvo odborných podujatí a diskusií, v niektorých témach sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus vo všetkých diskutovaných bodoch.
Zo stratégie vyplýva niekoľko úloh, ako napríklad komplexná analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v SR; ustanovenie celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam; posilnenie účinnej prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia a intolerancie či ochrana práv a slobôd pre tých, ktorí žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva.
Dokument má 51 príloh, ktoré tvoria východiskové podklady obsahujúce výstupy z odborných podujatí venovaných jednotlivým zraniteľným skupinám. Majú informatívnu povahu a slúžili ako základ na vypracovanie stratégie. V rámci pripomienkového konania prišlo k materiálu 163 zásadných poznámok, tie si uplatnili nielen ministerstvá, ale hlavne jednotlivci či mimovládne organizácie. Niektoré z nich ešte dnes vyzvali kabinet, aby stratégiu neprijal a zároveň spustili petíciu proti nej.
Premiér Robert Fico si stojí za tým, že vláda schválila vyváženú stratégiu a všetci, vrátane tých, ktorí posielali pripomienky, mali možnosť sa k tomuto dokumentu dostatočne vyjadriť. "Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý bude príliš naklonený jednému alebo druhému extrémnemu názoru," upozornil po rokovaní.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý zároveň ako predseda ľudskoprávnej rady vlády koordinoval vypracovanie stratégie, zdôraznil, že materiál nikomu nič nenanucuje, ani nemá za cieľ rozhodovať o veciach. Jej prijatím sa nezmení súčasný právny stav na Slovensku. "Je to príspevok do diskusie, je to rámcový a programový dokument," vysvetlil. Jeho príprava podľa neho priniesla zaujímavý poznatok, a síce, že slovenská spoločnosť ešte nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach a že jej chýba tolerancia.
Vláda dala zelenú celoštátnej stratégii ľudských práv
Vláda dnes schválila návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Proces prípravy trval dva roky, pričom úlohu vypracovať ju prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v novembri 2011. Kým nadobudla súčasnú podobu, predchádzalo jej množstvo kritiky, nesúhlasných stanovísk a vzájomného osočovania. Napriek tomu, že sa k nej uskutočnilo množstvo odborných podujatí a diskusií, v niektorých témach sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus vo všetkých diskutovaných bodoch.
Zo stratégie vyplýva niekoľko úloh, ako napríklad komplexná analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v SR; ustanovenie celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam; posilnenie účinnej prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia a intolerancie či ochrana práv a slobôd pre tých, ktorí žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva. Dokument má 51 príloh, ktoré tvoria východiskové podklady obsahujúce výstupy z odborných podujatí venovaných jednotlivým zraniteľným skupinám. Majú informatívnu povahu a slúžili ako základ na vypracovanie stratégie.
V rámci pripomienkového konania prišlo k materiálu 163 zásadných pripomienok, tie si uplatnili nielen ministerstvá, ale hlavne jednotlivci či mimovládne organizácie. Niektoré z nich ešte dnes vyzvali kabinet, aby stratégiu neprijal a zároveň spustili petíciu proti nej. Premiér Robert Fico si stojí za tým, že vláda schválila vyváženú stratégiu a všetci vrátane tých, ktorí posielali pripomienky, mali možnosť sa k tomuto dokumentu dostatočne vyjadriť. "Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý bude príliš naklonený jednému alebo druhému extrémnemu názoru," upozornil po rokovaní.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý zároveň ako predseda ľudskoprávnej rady vlády koordinoval vypracovanie stratégie, zdôraznil, že materiál nikomu nič nenanucuje, ani nemá za cieľ rozhodovať o veciach. Jej prijatím sa nezmení súčasný právny stav na Slovensku. "Je to príspevok do diskusie, je to rámcový a programový dokument," vysvetlil. Jeho príprava podľa neho priniesla zaujímavý poznatok, a síce, že slovenská spoločnosť ešte nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach a že jej chýba tolerancia.
"Jedným z jej hlavných záverov je, že sa potrebujeme viac orientovať na výchovu a vzdelávanie k ľudským právam," konštatoval s tým, že na jednej strane je Slovensko súčasťou všetkých dôležitých ľudskoprávnych konvencií, ale do reálneho života sa to premieta minimálne.
Podľa podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO) tento dokument veľká časť občanov nechce. Poukázala na už spomínané spustenie petície, pod ktoré sa za niekoľko hodín podpísalo takmer 14.000 signatárov. "Je to bezprecedentne rýchla mobilizácia a jasný prejav názoru občanov," poznamenala Jurinová, ktorá sa do procesu prípravy stratégie aktívne zapájala od roku 2013.
Upozornila na to, že ide len o ďalší papier, ktorý konkrétne nerieši vymožiteľnosť alebo lepšiu ochranu ľudských práv. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka si myslí, že proces prípravy stratégie, v ktorom konzervatívne mimovládne organizácie boli zredukované len na štatistov, vydláždil cestu k referendu. "V ňom sa len zhmotnili obavy občanov, že vláda nedostatočne zohľadňuje ich názory a postoje, ako to ukázala aj teraz," konštatoval.
Mala by sa zintenzívniť diskusia o ľudských právach
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) víta schválenie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, no pripomína, že zároveň by sa mala zintenzívniť odborná diskusia o ľudských právach. "Ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou človeka od jeho narodenia a sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné,“ zdôraznil výkonný riaditeľ SNSĽP Marian Mesároš. Prijatie ľudskoprávnej stratégie by sa však malo podľa jeho slov odraziť i pri tvorbe jednotlivých štátnych politík. "Očakávame preto zintenzívnenie odbornej diskusie o konkrétnych opatreniach na ochranu a podporu ľudských práv,“ doplnil.
Stredisko však znepokojujú aktivity, ktoré spochybňujú rovnosť človeka v dôstojnosti i právach v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR. "Je zjavné, že väčšina obyvateľov Slovenska nepodporuje vyčleňovanie menšín na okraj spoločnosti. S potešením sme zaregistrovali výroky prezidenta Andreja Kisku i predsedu vlády Roberta Fica, že nastal čas na úpravu legislatívy tak, aby sa žiaden slovenský občan nemohol cítiť diskriminovaný," vysvetlil Mesároš s tým, že aj v tomto kontexte vnímajú dnešné schválenie stratégie ľudských práv za krok dobrým smerom.
