BRATISLAVA – Slováci sa nechali nachytať. Masovo reagovali na správu, podľa ktorej mali odmietnuť bojovať do vojny. Pod výzvami vášnivo diskutovali, čo by robili, keby nastane stav vojny. Správa sa pritom odvolávala na legálnu možnosť, ktorá podľa slovenských zákonov, umožňovala odmietnuť bojovať. Celé to však dopadlo inak. Psychológ za tým vidí klasickú masovú hystériu. Reakcie čitateľov boli rôzne, pozrite sa na tie reakcie!
Ľudia výzve uverili a začali ju vo veľkom komentovať a posielať všetkým známym. Svedčia aj príspevky na sociálnych sieťach. Nechali sa však nachytať, výzva im totiž zatajila veľmi dôležitú informáciu.
Občania môžu odoprieť výzvu v stave bezpečnosti výkon mimoriadnej služby z dôvodu rozporu svedomia alebo náboženského vyznania. Ministerstvo tieto informácie potvrdilo, ale zároveň dodalo, že toto vyhlásenie sa nevzťahuje napríklad aj na obdobie vojny. „Občan môže takéto vyhlásenie podať v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť a v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Takéto vyhlásenie sa ale nevzťahuje na obdobie krízovej situácie ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna.“
Príspevky pod výzvou na odmietnutie bojovať vo vojne sa zrodilo niekoľko zaujímavých príspevkov.
„Nešiel by som na vojnu ani za nič, keby na to niekedy príde. Nech si idú tí, čo ju chcú. Ja by som radšej hnil v base,“ vyznal sa jeden z čitateľov. Ďalší to videl veľmi skepticky. „Vidím, že už tu každý rozmýšľa ako zrušiť vyhlásenie. Viem že by to asi nebolo pre nikoho príjemné, keby dostal povolávací rozkaz, ale keď príde na lámanie chleba, tak čo urobíte. Nič nezmôžete. A ja počítam aj s tým, že pekne aj nás mladých povolajú. A pôjdeme do takmer istej smrti ...“
Našli sa aj takí, ktorí si z výzvy uťahovali. „Ja nastúpim do vojny jedine, keď súdruhovia z parlamentu budú stáť vedľa mňa.“ Iný sa pýta, ako by úrady reagovali na odmietnutie narukovať. „Vcelku by ma zaujímalo, čo by sa dialo, keby som povolávaciemu rozkazu proste povedal nie?! Dajú ma do väzenia?“
Väčšina prispievateľov pod článkom by vojnu odmietlo. „Ak mi príde povolávací rozkaz, tak ho roztrhám, nech ma kľudne zavrú. Som si istý, že nebudem jediný. A keď sa rovnako zachová aspoň 100 tisíc chlapov, som zvedavý, kde nás všetkých zavrú. Môžem sa vysmiať celej vláde.“
„Zbalím rodinu, sadnem do auta a už ma nie je, tak to urobí polovica Slovenska,“ napísal ďalší z čitateľov. Iní vyčítali premiérovi poplašnú správu. „70 percent z toho, čo povie Robert Fico, je úplný nezmysel. Toto sa tam hravo zmestí.“
A niektorí prisahali vernosť ešte bývalému Československu. „Ja som podpísal prísahu v 1988 za ČSSR a teraz je už SR takže im kašlem,“ pochválil sa.
Psychológ: Sme stratení v záplave informácií
Potrebujeme cítiť bezpečie a určitý počit neistoty je na mieste, no emočne labilnejší ľudia sú náchylnejší k šíreniu paniky. Navyše sme stratení v záplave informácií, myslí si psychológ. "Ukrajina je naším susedom, a preto je určitý pocit zneistenia a opatrnosti na mieste. Potrebujeme cítiť pocit bezpečia. Avšak reakcia paniky sa ľahko šíri najmä u ľudí s vyššou mierou emočnej lability, zvýšenou mierou rigidity v myslení a u ľudí, ktorí si neporovnávajú informačné zdroje. Stále častejšie sa uspokojujeme s krátkymi správami bez vymedzenia kontextu situácie, neporovnávame informácie, strácame schopnosť zachovať si odstup," povedal pre Topky psychológ Daniel Kotrč z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX.
Sociálne siete sú podľa experta ideálne na šírenie davovej paniky. A čo ak náhodou niečo predsa len bude na tých informáciách, ktoré zdieľajú naši známi?
"Sociálne siete vytvárajú virtuálne davy a to už potom ľahko vedie aj k davovej panike. Mnoho ľudí má tendenciu vyjadrovať sa ku všetkému, komentovať to. Dokazujú si tak vlastnú hodnotu, posilňujú sebavedomie. Správe dodávajú silu, legitímnosť ľudia, ktorí ju rozosielajú a my niektorých z nich dokonca poznáme. Nemáme im prečo neveriť a čo ak náhodou v tom predsa len čosi bude? Tak podporíme výzvu často aj bez jej kritického preverenia. Pripájame sa tak sami k šíreniu posolstva a pridávame mu tak vlastný hlas. Zvyšujeme jeho váhu," zhodnotil šírenie masových výziev Kotrč.
