BRATISLAVA - Oznamovatelia korupcie a inej protispoločenskej činnosti by mali byť chránení. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2015.
Vládny Smer-SD v júni odmietol dva návrhy na ochranu oznamovateľov korupcie – jeden vypracovaný KDH, druhý hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Zvyšovať ochranu oznamovateľov korupcie sa KDH pokúšalo aj minulý rok, zákon predložili vo februári, Smer-SD ich návrh vtedy najprv posunul do druhého čítania, v septembri 2013 však zákon definitívne zamietol.
Právna norma vypracovaná ministerstvom vnútra je podľa šéfa rezortu Roberta Kaliňáka komplexnejšou ako doteraz predkladané zákony. Vládny návrh by si mal poradiť aj s účelovými oznámeniami a počíta i s možnosťou finančných odmien pre odvážnych občanov.
Zákon do pojmu protispoločenskej činnosti, ktorej hlásenie sa má chrániť, zahŕňa niektoré trestné činy verejných činiteľov, korupciu, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev a obsahuje aj všetky trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správne delikty, za ktoré hrozí pokuta najmenej 50-tisíc eur.
Návrh počíta s odmenou, ktorá nebude nárokovateľná, teda automatická. Rozhodnúť o nej môže ministerstvo spravodlivosti, ale až po právoplatnom skončení trestného, respektíve správneho konania. Strop odmeny má byť vo výške 50-násobku minimálnej mzdy. Počas pripomienkového konania do návrhu zákona pribudla možnosť zachovať anonymitu oznamovateľa pred jeho zamestnávateľom, ak oznámi závažnú protispoločenskú činnosť.
Hovory na antikorupčné linky sa budú nahrávať a archivovať minimálne tri roky. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý k zákonu predložil poslanec Smeru-SD Anton Martvoň a parlament ho schválil. Kaliňák považuje návrh za "ďalšiu tehlu do priehrady", ktorou sa snaží vláda obmedziť korupciu na Slovensku. "Chceme tým, ktorí naberú odvahu, garantovať, že vieme ochrániť ich pracovné miesto a vzťahy, ktoré doteraz mali, a aby sa nebáli a oznámili také konanie, ktoré je v rozpore s Trestným zákonom alebo niektorými predpismi, ktoré sa dotýkajú správnych deliktov," povedal Kaliňák. Mieru závažnosti informácií oznamovateľov bude podľa ministra vždy posudzovať prokurátor. "Už majú tie filtre na notorických kverulantov a sťažovateľov tak, aby nám neušla skutočná sťažnosť, poukazujúca na niečo podstatné," dodal minister.
Ak sa oznámené skutočnosti ukážu ako závažné, prokurátor vystaví zamestnancovi potvrdenie. Prokurátor podľa Kaliňáka môže inšpektorátu práce a zamestnávateľovi hneď podať oznámenie, že konkrétny zamestnanec je pod ochranou zákona, poskytol dôležité informácie a každý negatívny úkon voči nemu, ako je napríklad presunutie na horšiu pracovnú pozíciu, si musí zamestnávateľ nechať odsúhlasiť inšpektorátom práce. Inšpektorát práce bude posudzovať, či ide o konanie v súlade s pracovnými výkonmi zamestnanca. Druhou možnosťou podľa Kaliňáka je, že zamestnanec dostane iba potvrdenie, zostane v anonymite a ak by na neho zamestnávateľ chcel "zaútočiť", môže sa cez inšpektorát práce brániť.
