BRATISLAVA - Hodnotenie smerovania slovenskej spoločnosti verejnosťou je v súčasnosti oveľa kritickejšie ako v rokoch 2006 až 2010, keď podiel pesimistov medzi obyvateľmi neprevažoval.
Vyplýva to z výskumu názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky, ktorý uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) od 7. do 14. októbra a od 4. do 12. novembra. Zber údajov pre IVO zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1 031 (v októbri) a 1 064 (v novembri) obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Pri analýze boli použité aj dáta z výskumu ISSP Slovensko 2014 (október 2014) a z predchádzajúcich výskumov IVO. Výsledky z prieskumu zverejnil IVO na dnešnej tlačovej besede. Na otázku prieskumu, či sa spoločnosť uberá správnym, alebo nesprávnym smerom, odpovedalo v októbri 2014 kladne 39 percent a záporne 54 percent respondentov.
Kritické hodnotenie smerovania slovenskej spoločnosti prevládalo medzi ženami i mužmi, aj vo všetkých skupinách podľa veku a vzdelania. Výnimkou sú iba vysokoškolsky vzdelaní, v prípade ktorých boli kritické i pochvalné hodnotenia v rovnováhe. Z regionálneho hľadiska boli najoptimistickejší obyvatelia Košického kraja (52 % priaznivých vs. 43 % nepriaznivých hodnotení) a najpesimistickejší boli obyvatelia Nitrianskeho kraja (32 % priaznivých vs. 62 % nepriaznivých hodnotení).
Značné rozdiely v hodnotení slovenskej spoločnosti zistil prieskum IVO pri pohľade prívržencov politických strán. Výrazná väčšina priaznivcov vládnej strany Smer-SD sa prikláňa k pozitívnemu hodnoteniu (64 %). Naopak, medzi sympatizantmi opozičných politických strán prevládali kritické názory na smerovanie Slovenska, nie však v rovnakej miere. Napríklad medzi prívržencami SaS a Siete boli kritické názory iba o málo častejšie ako kladné hodnotenie, najkritickejšími boli voliči SDKÚ-DS.
Respondenti výskumu IVO sa vyjadrili aj k téme identifikácie so Slovenskou republikou. Konkrétne výskum zisťoval, do akej miery sú obyvatelia SR hrdí na to, čo ich republika dokázala počas uplynulých 22 rokov samostatnosti. Podiel hrdých občanov dosiahol 64 %, rovnako ako v predchádzajúcom roku. Pričom podľa dát výskumu zozbieraných od roku 2003 bola hrdosť na úspechy Slovenska najvyššia v období pred krízou v roku 2008 (77 %). Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti (67 % Slovákov a 41 % Maďarov), medzi vzdelanejšími ľuďmi (70 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním vs. 55 % so základným vzdelaním), u tvorivých odborných pracovníkov (71 %) či výkonných odborných pracovníkov (69 %) - najmä na rozdiel od nezamestnaných (42 %).
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska prevažuje vo všetkých krajoch Slovenska. Pohľad optikou prívržencov parlamentných strán ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska prevažuje u prívržencov všetkých strán, pričom najvyššie hodnoty dosahuje u prívržencov Smeru-SD (77 %).
