BRATISLAVA – Ekonomická situácia krajín Európy je rôzna, každopádne kríza zasiahla všetkých. Kým niektoré štáty uťahovali opasky všade, kde sa dalo, iné rozdeľovali peniaze strategicky. Ako sa k vlastným platom postavili poslanci domácich parlamentov európskych krajín? Porovnanie je prekvapivé.
Vo väčšine Európy si poslanci v posledných rokoch platy zmrazili, avšak situácia na trhu sa ustálila, a tak sa mnohí z nich, vrátane našich západných susedov, vracajú k normálu, teda stavu pred krízou. Každá krajina používa iný systém hodnotenia práce poslancov. Český spravodajský portál iDnes.cz si však dal tú námahu, že vypracoval porovnanie niektorých krajín Európy na základe toho, koľkonásobok priemernej mzdy v krajine poslanecký plat činí. Slovenskí poslanci sa skutočne nemajú na čo sťažovať.
Trojnásobok priemernej mzdy dostáva každý člen Národnej rady SR. Avšak, tento plat môže byť znížený o 5, 10 a 15 percent, ak je rozpočet v deficite, závisí to od rozmedzia tohto schodku. Niekoľko rokov sa platy slovenských poslancov nevalorizovali. Na rozdiel od Čechov, ktorí si pred pár dňami odklepli každoročne narastajúci plat.
V budúcom roku dostane český poslanec na základe vzdialenosti, ktorú musí dochádzať, 3,7 až 4,1-násobok priemernej mzdy. Tento koeficient sa však bude každoročne značne zvyšovať. V Rakúsku sa poslancom od roku 2008 zvýšili platy len asi o sto eur, dostávajú 2,52-násobok priemernej mzdy, no činí to ohromných 8160 eur! Teší ich však určite aj trinásty, či dokonca štrnásty plat.
Nemci zastupujúci ľud si žijú mierne nad pomery. Ešte v roku 2009 zarábali poslanci Bundestagu 3,38-násobok priemerného platu v krajine, teraz ide o sumu 8252 eur, no na výpočet sa používajú v rôznych krajoch odlišné metodiky, takže nemožno presne povedať, koľko bežných platov to predne je v súčasnosti.
Poliaci si nijako nevyskakujú, poslanecké platy sa dajú považovať za priemerné. Dostávajú 3,3-násobok priemernej mzdy, čo predstavuje zhruba 10-tisíc zlotých (2402 eur). Tí, ktorí si skutočne užívajú, žijú na juhu Európy. Talianski poslanci až do vypuknutia krízy zarábali 5,3-násobok priemernej mzdy, i keď treba povedať, že viac ako polovicu bohatstva museli odovzdať na sociálne, zdravotné a iné dávky.
Takže v hrubom mali každý mesiac k dispozícii dokopy 20-tisíc eur! Avšak zoškrtali to až na polovicu, The Wall Street Journal uvádza, že pred dvoma rokmi dostávali bez náhrad výdavkov 10-tisíc eur. Talianskej ekonomike ale určite neprospieva, že takto nadpriemerne sú platení aj všetci, ktorí v parlamente pracujú.
Všeobecne najmenej v takomto porovnaní dostávajú poslanci severských štátov. Estónsky prezident, predseda parlamentu, premiér a predseda najvyššieho súdu dostávajú od roku 2009 zhodne 5200 eur. Švédski poslanci majú len 1,9-násobok priemernej mzdy, podľa sociologičky Jenny Hanssonovej sa za to parádne narobia. Spia údajne len 6,5 hodiny denne a týždenne odpracujú 66 hodín.
Poslanecký plat vo Fínsku činí 6366 eur, tento rok sa zvýšil o 20 eur, inak sa zvykne upravovať iba po odslúžených rokoch. Ide teda o 2,3 až 2,6-násobok priemernej mzdy v krajine, no všetky náhrady nákladov sa im zdaňujú, čiže zarábajú vlastne menej ako napríklad Česi.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
