BRATISLAVA - Čestnosť, obetavosť a tolerancia miznú, viac je egoizmu, arogancie a bezbrehého sebapresadzovania sa. Svet je plný géniov, len tí ozajstní nie sú, tvrdí v rozhovore k 25. výročiu novembra 1989 psychiater a psychoterapeut Pavel Černák.
Nové usporiadanie krajiny po novembri 1989 prinieslo totiž nielen slobody, ale aj trhovú ekonomiku a konzumnú spoločnosť. Černák poukazuje na dopady vzorov konzumnej spoločnosti či ľahkovážne vyjadrenia politikov, ktoré vedú k devalvácii slov. "S určitým zveličením môžeme povedať, že spoločnosť sa neurotizuje a patologické sa stáva normou," myslí si.
Odráža sa to aj na duševnom zdraví spoločnosti. Oproti minulosti je oveľa viac ľudí, ktorí majú hraničnú a patologicky narcisticky štruktúrovanú osobnosť. “Kedysi ľudia kládli životy za svoje spoločenstvo, za svoj národ, vieru. Ak by sa dnes povedalo – Poďme bojovať! - tak za čo by sa išlo bojovať? Má to aj ďalšie súvislosti, muži bojovníci s tradičnými mužskými vlastnosťami vymierajú a rovnako ženy začínajú dostávať iné atribúty,“ upozorňuje riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavel Černák.
Za 25 rokov od pádu komunistického režimu sa dosť zmenil obraz človeka. “Dnes ľudia aj pod vplyvom spoločenskej nálady a obrazu spoločnosti majú veľa nárokov, veľa chcú, veľa žiadajú, majú pocit, že sú tí vyvolení, ktorí majú na všetko právo. Ale povinnosti, zodpovednosť a hlavne ochota dať niečo zo seba - to ubúda. Je to vhodné pole pre rozvoj osobností, ktoré nie sú harmonicky štruktúrované, skôr patologicky,“ konštatoval Černák. Svoj podiel na tom majú podľa Černáka aj médiá. “Sú prvoplánovo, pudovo založené - len priniesť nejakú senzáciu a aký to má dopad, to ich nezaujíma.“
Je obrovský úspech, že sme súčasťou Európskej únie a je chyba, že sa zle informuje o zmysle tohto členstva, tvrdí ďalej Pavel Černák. Únia je podľa neho spoločenstvo, ktoré zabezpečuje ľuďom mier, určitú pevnosť, stabilitu. Lenže nemá duchovnú víziu. Napriek tomu verí, že po presýtení konzumom sa ľudia vrátia k tradičným, duchovným hodnotám, ktoré im prinesú harmóniu a hlbší zmysel bytia.
Spomienky na novembrové dni roku 1989 si spája Pavel Černák, ktorý je aj členom správnej rady Ligy za duševné zdravie, s nadšením a strachom. Nadšenie cítil z toho, že padá režim, ktorý nemal v láske z osobných aj rodinných dôvodov. “Režim postavený na vláde jednej strany bol z princípu patologický. Jeho vodcovia zákonite sparanoidneli, a preto sa vzájomne likvidovali. Preto aj ten strach – komunisti sa nikdy nevzdávali moci. Komunistický systém bol uzavretý, potláčal osobnú slobodu a tvorivé nezávislé myslenie. Túžil som, aby padol, ale v novembri sme ešte nevideli, kam to bude smerovať,“ spomína.
Dnes, 25 rokov od pádu komunizmu v strednej Európe, si Pavel Černák myslí, že požiadavky na demokratickú a slobodnú spoločnosť boli splnené. “Dostali sme sa do spoločenstva vyspelých krajín, ktoré majú demokraciu budovanú stáročia a musíme si to vážiť. To je obrovské pozitívum. Negatívum je to, že sa tento štát budoval tak, že sa nechali otvorené dvere ľuďom, ktorí nemali čestné úmysly, ktorí sa dostali k obrovským peniazom nezaslúžene, bez vlastnej práce, zbohatli a poznačilo ich to aj mentálne. Žiaľ, do istej miery ovplyvňujú charakter tejto krajiny. Ľudia narážajú na slabú vymožiteľnosť práva a na hranice vlastnej bezmocnosti. Toto je sklamanie a vplýva to aj na naše duševné zdravie,“ dodal Černák.
