Svetový mier stojí na míne: Toto je 10 najväčších konfliktov, ktoré ohrozujú globálnu stabilitu!

Svet sa denne nachádza na pokraji otvoreného konfliktu, ktorý môže zasiahnuť ľubovoľnú oblasť. Aj keď je Slovensko z desiatky najvýraznejších svetových konfliktov súčasnosti zdanlivo vylúčené, atakujú nás v podobe hospodárskej či inej nestability. Kríza, ktorú vo svete vyvoláva násilie, mení geopolitické usporiadanie sveta. „Pre Strednú a Východnú Európu je dnes najpodstatnejší konflikt Rusko-Ukrajina, pretože bezprecedentne zmenil hranice Európy od počiatku 90. rokov. Samotné Slovensko sa ale recidívou ruského, resp. sovietskeho imperializmu cíti menej ohrozené ako Poľsko či pobaltské štáty,“ objasnil aktuálny vývoj situácie vo vzťahu k Slovensku známy analytik Ivo Samson.

 

DESAŤ OBLASTÍ SVETA, V KTORÝCH SÚ ZBRANE STÁLE NABITÉ

 

ISLAMSKÝ ŠTÁT

IS je produktom pretrvávajúcej nespokojnosti a útlaku sunnitov v sýrsko-irackej oblasti. Konflikt, ktorý sa spočiatku odohrával iba na úrovni občianskej vojny, nebezpečne prerástol do globálneho charakteru medzi džihádistami IS a Západom, proti ktorému islamisti namierili jeho vlastné zbrane – brutálnymi popravami zajatcov a hrozbou teroristických útokov provokujú trpezlivosť USA.

„Genéza Islamského štátu je hrozbou pre Stredný východ ako celok, pretože tu ide o (opakovanú) snahu vrátiť sa k svetovej dominancii islamu. Tento návrat je síce nepravdepodobný, ale poukazuje na hlavný problém islamského sveta na Strednom východe: na vnútorný a neľútostný konflikt medzi sunnitskými a šíitskými moslimami. Tento odveký spor sa obe odnože islamu budú usilovať riešiť na úkor svetovej stability. Považujem ho preto za konflikt globálneho charakteru,“ vyjadril sa analytik.

UKRAJINA

Podľa Iva Samsona „konflikt na východe Ukrajiny vykazuje znaky regionálneho charakteru a nie globálnej bezpečnostnej hrozby.“ Napriek tomu, že členské krajiny NATO na poslednom summite vo Walese rokovali o sankciách proti Rusku a možnej vojenskej intervencii, podľa viacerých odborníkov by sa členské krajiny NATO nepokúsili o ozbrojený vpád na východe Ukrajiny. O východ Ukrajiny sa „naťahovali“ dvaja rovnako silní súperi, ktorí si uvedomujú hospodársky i devastačný dopad na Európu v prípade vojny. V snahe o zmiernenie napätia a ukončenie stretov, v ktorých zahynulo viac ako 8 000 civilistov, uzavrelo Rusko s Ukrajinou mier. Hoci obe krajiny „zmrazili“ boje, rusko-západné vzťahy medzičasom ochladli natoľko, že budú ohraničovať tektonické zlomy budúcej politickej priazne a spolupráce.  

AFGANISTAN

Viac ako desaťročná vojna v Afganistane ovplyvnila vnímanie globálnych svetových hrozieb raz a navždy. Dalo by sa povedať, že útokom z 11. septembra 2001 sa nielen Amerika, ale celý svet prebudil z ilúzie o bezpečnosti. Ivo Samson tvrdí, že Afganistan sa môže stať príkladom nevyužitej šance, pretože podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa počas trinástich rokov intervencie ozbrojených síl pod záštitou OSN v krajine znížila detská úmrtnosť o 22 % a všeobecne sa o niekoľko rokov predĺžila dlhovekosť. „Ak sa Afganistanu nepodarí tieto a iné zisky z intervencie (emancipácia žien, vybudovanie infraštruktúry) zužitkovať, zmení to celkový pohľad Západu na intervencie. Západ sa bude potom sústrediť skôr na potrestanie teroristov (ak budú ohrozovať Západ) a nie na stratégiu budovania štátu,“ upozornil odborník.

LÍBYA

Konflikty v Líbyi pretrvávajú od roku 2011, od čias zvrhnutia vlády diktátorského režimu Muammara Kaddáfího, po ktorom vznikla Líbyjská republiku na čele s Mustafom Abdulom Džalílom. Prívrženci bývalého diktátora sa však odmietli vzdať moci a boj medzi skupinami prerástol do konfliktu s intervenciou NATO, ktorá podporila novonastolený režim povstalcov. V bojoch zahynulo minimálne 50 000 ľudí. Aktuálne ohrozujú bezpečnosť v krajine islamistické jednotky režimu zvrhnutého diktátora, ktoré podnikajú samovražedné bombové útoky. Ako komentoval Ivo Samson, líbyjský konflikt neprekročí regionálne hranice. „Líbya je len odrazom neúspechu projektu arabskej jari a nebude mať zrejme nijaký vplyv nielen na globálnu, ale ani na regionálnu bezpečnosť.“

ČÍNA – TAIWAN – HONGKONG - THAJSKO

Taiwan ako jeden z ázijských tigrov predstavuje pre Čínu dôležitý satelit, pretože v priebehu druhej polovice 20. storočia dosiahol prudkú ekonomickú expanziu. Kým Čína považuje Taiwan za svoju ovládanú súčasť, Taiwan sa od roku 2000 usiluje o nezávislosť podobne ako ovládaný Hongkong. V nepokojoch sa zmieta aj Thajsko, ktorého južné provincie tvoria moslimskí obyvatelia, rebelujúci voči budhistickej vláde. Ivo Samson však tvrdí, že v tomto regióne nehrozia nijaké bezpečnostné otrasy práve vďaka dominancii Číny a americkým bezpečnostným garanciám voči Taiwanu.

SEVERNÁ A JUŽNÁ KÓREA

Vojna medzi socialistickým kórejským severom a kapitalistickým juhom sa ťahá od polovice minulého storočia. Odkedy USA pomohli Južnej Kórei, Severná Kórea (KĽDR) má Ameriku v zuboch, ktorými by ju chcela roztrhať. Hoci je hranica medzi konfliktom a mierom v krajine zmesou kontrolovaného vypätia a pokoja, ktorý je od polovice minulého storočia zaplatený smrťou viac ako 2,5 milióna ľudí, podľa Samsona by ich vzájomný konflikt nemal prerásť do globálnych rozmerov, aj keď sa Severná Kórea vyhráža útokom na USA. Amerika totiž Kóreu obviňuje z porušovania ľudských práv. Čína má podľa analytika v tomto ázijskom regióne jednoznačnú prevahu a teda je schopná situáciu kontrolovať.

IZRAEL – PALESTÍNA

„Arabsko-izraelský konflikt, ako sa ukázalo, nie je produktom založenia štátu Izrael, ale skôr nevyriešených sporov medzi moslimami, ktorých doteraz spájala iba spoločná nenávisť voči židovskému štátu,“ povedal na margo bojov v pásme Gazy Ivo Samson. „Arabská jar priniesla poznanie, že arabské národy chcú presne ten politický systém, ktorý funguje v Izraeli. Experiment s arabskou jarou však podľa očakávaní zlyhal a arabské krajiny (vrátane pásma Gazy, arabskými petromiliardármi vydržiavaného štátiku) budú opäť hľadať vinníka v Izraeli.“ Militanti sunnitského hnutia Hamas obsadili Gazu v roku 2007, finančné ťažkosti ich však na jar tohto roka prinútili odovzdať časť právomocí palestínskej vláde. V pásme Gazy zahynulo do augusta 2014 od vypuknutia konfliktu viac ako 2000 civilistov.

NIGÉRIA

Hoci je posledné mesiace Nigéria zmietaná epidémiou eboly, v na jej území pretrváva aj zápas s terorizmom a ozbrojencami hnutia Boko Haram. Samovražedné skupiny atentátnikov prenikajú medzi davy alebo ničia pamiatky. Islamská teroristická skupina Boko Haram v krajine kruto prenasleduje kresťanov, nakoľko je jej zámerom z Nigérie vytvoriť moslimský štát. Dlhoročné nepokoje si pripočítali na svoje konto viac ako milión nevinných obetí. Tento vnútroštátny konflikt si však podľa Samsona zrejme nevyžiada intervenciu NATO alebo OSN.

SUDÁN

Aj keď Sudán patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta, oplýva ropným bohatstvom, z ktorého môže v budúcnosti veľmi vyťažiť. Sever krajiny je obývaný moslimami a juh tvorí africké kresťanské obyvateľstvo. Medzi nimi vznikajú početné etnické konflikty a krvavé strety. Porušovanie ľudských práv a osobných slobôd, ako aj používanie krutých trestov pre nemoslimských obyvateľov severu viedlo k občianskej vojne, ktorá trvala desaťročia a vyústila povstaním Darfúr s masovou genocídou obyvateľstva. Sudánska vláda na čele s prezidentom Hassan al-Baširom bola Organizáciou spojených národov odsúdená za porušovanie ľudských práv. V júli 2011 sa stal Sudán nezávislým štátom, ale boje medzi znepriatelenými stranami naďalej pretrvávajú. Dlhoročný konflikt si podľa odhadov vyžiadal takmer dva milióny obetí.

SOMÁLSKO

Túto africkú krajinu už roky nesužuje iba hladomor, ale aj občianska vojna, ktorá súvisí so zvrhnutím etiópskeho diktátora Muhammada Siada Barreho, a ktorá neutíchla od januára 1991. V krajine nastalo obdobie rozvratu a návratu ku kmeňovej a náboženskej politike vznikom viacerých klanových vlád. O moc súperia islamisti s lokálnymi kmeňovými jednotkami. V roku 2011 navyše v Somálsku vypukol jeden z najväčších hladomorov, ktorý ohrozoval dovedna tri milióny ľudí. Ani po zásahu mierových síl OSN v roku 1993, ktoré sa snažili podporiť protiislamskú vládu, sa situácia v krajine nezlepšila a teroristická skupina al-Šabáb, podobná afganskej al-Káide, dokonca ohrozuje dodávku humanitárnej pomoci v pustošenej a podvyživenej krajine, ktorá má k dispozícii viac zbraní ako jedla. V dôsledku tohto regionálneho konfliktu zahynulo podľa veľmi nepresných odhadov 350 000 až milión ľudí, nehovoriac a stotisíckach tých, ktorí zomreli od hladu.