BRATISLAVA - Aktivistov poburuje správanie Transpetrolu v prípade možnej výstavby ropovodu cez územie Bratislavy. Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave predseda správnej rady občianskeho združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun.
"Som veľmi pobúrený, že namiesto komunikácie so zastupiteľstvom, magistrátom a mimovládnymi organizáciami zverejňujú materiály v médiách," povedal Dragún. Podľa neho mali občianske združenia, mesto a ministerstvo hospodárstva dohodu, že sa budú stretávať a diskutovať o jednotlivých návrhoch trás ropovodu. To sa podľa neho nestalo. "Mali sme len nejaké rokovania s konzorciom Bratislava - Schwechat Pipeline (BSP), ale tie boli skrátka o ničom," povedal. Podľa informácii Hospodárskych novín, ktoré sa odvolávajú na BSP, by mala konečná trasa ropovodu viesť z Veľkého Bielu popod Dunaj. Následne cez areál Ekonomickej univerzity cez Dolnozemskú a Medveďovej k Antolskej nemocnici a popri petržalskej čistiarni k hraničnému priechodu Jarovce-Kittsee. Podľa aktivistov by táto verzia ohrozila nielen obyvateľov bratislavskej Petržalky, ale napríklad aj zásoby vody vo vodnom zdroji Rusovce-Ostrovné lúčky-Mokraď. V rámci návrhov jednotlivých trás vypracovaných BSP sa tento variant označuje ako trasa číslo 10.
"V roku 2013 už zastupiteľstvo Bratislavy projekt ropovodu na území mesta odmietlo," povedal na tlačovej konferencii poslanec bratislavského zastupiteľstva Ivo Nesrovnal. Podľa neho však môže vláda s pomocou zákona o strategických investíciách obísť nesúhlas občanov a zastupiteľstva. "Nie som proti ropovodu, ale nemôže ísť cez najhustejšie obývané časti mesta," povedal Nesrovnal. Dragun pripomenul, že úseky ropovodu na území Rakúska sa vyhýbajú všetkým obciam. Zároveň vyhlásil, že ropovod je v prvom rade záujmom Ruska a Rakúska.
Hovorkyňa spoločnosti Transpetrol Ivana Havranová ml. označila dnešné informácie Hospodárskych novín za zmätočné. "Projekt ropovodu BSP je totiž v súčasnosti stále v procese trasovania, respektíve stanovenia jeho možnej definitívnej trasy," povedala. Podľa nej štúdie vypracované poverenými odborníkmi označujú trasu číslo 10 za ekologicky aj ekonomicky najvýhodnejšiu. Napriek tomu ide podľa nej o teoretický a ilustračný model, ktorý sa môže meniť aj v rozsahu desiatok kilometrov. "Projekt ropovodu BSP je považovaný za projekt strategického významu, a to predovšetkým z pohľadu energetickej bezpečnosti Slovenska a diverzifikácie dodávok energetických surovín," dodala Havranová ml.
Projekt ropovod BSP je spoločným projektom Transpetrolu a rakúskej OMV. Za účelom tohto projektu spoločnosti zriadili konzorcium Bratislava - Schwechat Pipeline, ktoré má na starosti prípravu projektu. V pôvodnej verzii z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr BSP vypracovalo návrh 10 trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Pokiaľ mestský koridor vedia cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ministerstvo hospodárstva argumentuje v prípade ropovodu príjmami z tranzitu ruskej ropy do Rakúska a tiež možnosťou reverzného toku v prípade, že Rusko obmedzí alebo zastaví dodávky ropy na Slovensko.
