BRATISLAVA – V školách sa žiaci aj učitelia stretávajú s agresívnym správaním, vulgárnym nadávaním aj vyhrážkami zo strany detí. Ako hovorí špeciálna pedagogička Mária Barancová, šikanovanie nie je výnimkou ani v materských školách.
Odhaliť ju však nie je pre učiteľa jednoduché, keďže sa deti zo strachu zo svojich spolužiakov neodvážia o problémoch hovoriť.
„Akákoľvek šikana je veľmi nebezpečná. Nebezpečná je vo vzťahu k tomu, že môže mať veľmi ťažké psychické dôsledky a myslím si, že ju treba začať riešiť,“ hovorí Barancová. Práve šikanou na školách sa zaoberá program Druhý krok, ktorý už 15 rokov prebieha v rôznych krajinách a v posledných rokoch aj na Slovensku. Deti sa v rámci neho naučia viac o svojich aj cudzích emóciách, ako ich zvládať a ako riešiť problémy.
Podľa výsledkov Štátnej školskej inšpekcie viac ako štvrtina žiakov sa priznala k tomu, že už ubližovali spolužiakovi. Osobnú negatívnu skúsenosť so šikanovaním priznala štvrtina chlapcov a 20 percent dievčat. Svedkom šikanovania niekoho iného bolo 43 percent žiakov. V škole sa necítilo bezpečne 14 percent detí, zistili inšpektori v 86 školách v školskom roku 2012/2013. Ako upozorňuje Barancová, šikana neznamená len fyzické napádanie, ale aj nadávanie spolužiakom, ich urážanie či zosmiešňovanie. Keďže sa v školách rozširuje skrytá šikana, veľmi potrebná je podľa špeciálnej psychologičky prevencia.
Na slovenských školách už zopár rokov prebieha projekt Druhý krok, ktorý sa zameriava práve na to, ako predchádzať agresii, násiliu, šikanovaniu či týraniu v školách. Zameraný je na to, aby sa deti na prvom stupni naučili rozoznávať emócie aj u iných ľudí, učia sa empatii a konkrétnym krokom, ako riešiť problémy. Ako hovorí garantka projektu a školská psychologička Eva Gajdošová, aktivity môžu prebiehať na rôznych predmetoch, väčšinou však na etickej výchove. Učitelia majú k dispozícii metodickú príručku, ktorá obsahuje celý učebný plán, ako s deťmi pracovať.
Deti spolu s učiteľom pracujú s pripravenými fotografiami a kartami, ktoré zobrazujú konkrétnu emóciu či situáciu, ktorú treba riešiť, aj s konkrétnym postupom krokov, ako na to. „Učiteľ má presný návod, ako má pracovať na danej hodine, čiže nemusí sa doma veľmi pripravovať, lebo celý priebeh má,“ hovorí Gajdošová. Výsledky, ktoré pozorovali v školách, sú podľa Gajdošovej pozitívne. Napríklad nekomunikatívne deti sa začali začleňovať do skupiny a hovoriť o sebe, hyperaktívne deti sa podľa nej upokojujú a klesá v nich agresivita. „Budeme sledovať tieto školy aj v ďalších rokoch, aby sme videli dlhodobý posun,“ dodáva Gajdošová.
Učitelia, ktorí deti takto vzdelávajú, prechádzajú aj školeniami. „Vyškolili sme 250 až 300 učiteľov, ktorí prešli tréningom a môžu, keby školy mali záujem, už používať program priamo v ich škole,“ hovorí. Do programu je zatiaľ zapojených približne 150 škôl.
Program Druhý krok už 15 rokov úspešne prebieha vo viacerých krajinách sveta ako Fínsko, Nórsko, Nemecko, Dánsko či Švédsko. Vypracovala ho organizácia Committee for Children zo Seattlu v USA.
